Satelitná snímka Oravskej Poruby: Názov obce: Obec, z ktorej pochádzam sa nazýva Oravská Poruba. Má štyri časti: Poruba, Diel, Zábrež a Gecel.Pôvod názvu obce: Oravská Poruba bola založená okolo roku 1350. Na počiatku sa volala Jabloňovo. Neskôr sa premenovala na Oravskú Porubu a bola veľká ako dnešná časť Poruba. Názov vznikol takto: Oravská – podľa rieky Oravy a názov Poruba vznikol odvodený od porub, lebo územie Poruby bolo zarastené lesmi a historické pramene uvádzajú, že osada Jabloňovo vzniklo porubom lesov, patriacich kedysi Veľkej Vsi (dnešná Veličná).Geografická šírka:49°26` severnej šírky.Geografická dĺžka:19°18` východnej dĺžky.
Najbližší hraničný prechod: Nazýva sa Novoť – Ujsoly a je to hraničný prechod do Poľska.Nadmorská výška: stredná – 595 mn. najvyššia – podľa záznamov katastra vrch Pečkova 734mn. najnižšia – leží v doline rieky Oravy 456,6 mn.Prevažné horninové zloženie: Geologická stavba katastrálneho územia Oravskej Poruby je tvorená horninami Podtatranskej skupiny a mladými štvrtohornými (kvartérnymi) nánosmi – štrkmi, často prekrytými rôzne hrubým pokryvom splachových hlín. Mocnosť štrkových nánosov v oblasti Geceľa sa udáva od 2,24 do 3,46 m, pri Veličnej i viac (do 7,5 m). Podľa Grosa sú tu flyšové sedimenty Podtatranskej skupiny zastúpené zubereckým súvrstvím, t.j. striedaním vrstiev pieskovcov a ílovcov v rovnakom pomere.Ťažené, alebo vzácne minerály: V blízkosti Oravskej Poruby sa nenachádzajú žiadne vzácne horniny ani minerályPovrchové celky: Reliéf Oravskej Poruby je veľmi členitý. Z najznámejších povrchových celkov sú tu: (už spomínaný) Pečkov, Veľká a Malá dolina (pri hranici s Jasenovou), Nové Lazy (s lyžiarskym vlekom), Chudovskô (pri hranici s Veľkou dolinou) a Vrchov
Podnebie: Podľa odborníka na klimatogeografické typy pána Tarábeka, možno kataster Oravskej Poruby zaradiť do horskej klímy. Dolina rieky Oravy, južná a západná časť katastra patrí do horskej klímy mierne chladnej, centrálna časť patrí do horskej klímy chladnej. Horskú klímu mierne chladnú charakterizuje Tarábek ako klímu mierne chladnú s priemernými teplotami v januári od –4 až do –6°C, s júlovými priemernými teplotami 16 až 17°C a s ročným úhrnom zrážok 800 až 900mm a horskú klímu chladnú ako klímu, kde priemerné januárové teploty dosahujú –5 až –6,5°C, priemerné júlové teploty 13,5 až 16°C a ročné úhrny zrážok 800 až 1100mm. Pre lepšiu orientáciu v chode počasia v katastrálnom úseku Oravskej Poruby a jej širšieho okolia a pre porovnanie s ostatnými oblasťami oravského regiónu slúžia nasledovné tabuľky, ktoré uvádzajú priemerné hodnoty dvoch základných charakteristík (teploty vzduchu a atmosferických zrážok) tak, ako ich v rokoch 1951-1980 zaznamenali meteorologické stanice v rôznych častiach Oravy
Zvláštnosti podnebia: Nevyskytujú sa tu žiadne neobvyklé javy podnebia, snáď okrem teplotnej inverzie.Vodstvo (povodie): Riečna sústava Oravskej Poruby patrí do úmoria Čierneho mora. Riečnu os vytvára rieka Orava s lˇavostrannými prítokmi. Významné toky (okrem Oravy) sú: Bajčiho jarok tečúci cez Gecel, Mlynský potok s prítokmi a potok Trsteník. Tieto toky sa zaraďujú do stredohorskej oblasti so snehovo-dažďovým režimom odtoku , kedy najvyššie prietoky dosahujú rieky prevažne v apríli, najnižšie v januári. Prehľad základných charakteristík väčších vodných tokov v katastrálnom úseku Oravskej Poruby udáva nasledovná tabuľka: Rieka: Cez územie Oravskej Poruby preteká rieka Orava.V katastrálnom úseku Oravskej Poruby sa nenachádzajú žiadne jazerá, vodné nádrže ani minerálne vody.Pramene: Nachádza sa tu 6 rezervárov vody, ktoré napájajú pitnou vodou obyvateľov Oravskej Poruby, pričom časť diel zásobuje vodovod z Dolného Kubína.Prevažujúce pôdne druhy: Z pôdnych druhov v predmetnom území majú prevahu bezskeletnaté hlinité, na štrkových nánosoch Veličianskej kotliny piesočnato-hlinité a na západnom a východnom okraji katastra až ílovito-hlinité pôdy.
Prevažujúce pôdne typy: V doline rieky Oravy má prevahu skupina nivných pôd, na štrkových nánosoch a náplavových kuželoch Veličianskej kotliny sú rozšírené ilimerizované pôdy oglejené až pseudogleje. V centrálnej časti katastra sú to väčšinou hnedé pôdy oglejené, lokálne gleje až rašelinné pôdy na rašeliniskách (pramenná oblasť Trsteníka), prípadne sa tu na lokalitách so zásaditejšou pôdnou reakciou môžu pomiestne vyskytovať i hnedé pôdy nasýtené. Do východnej časti katastra zasahuje z oblasti Chočských vrchov zóna ďalšieho pôdneho typu – zóna rendzín.Využitie pôd: Pôdy sa využívajú prevažne na poľnohospodárske účely.Rastlinstvo (rastlinný stupeň): Z fytogeografického hľadiska začleňujeme rastlinstvo okolia obce Oravská Poruba do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) do obvodu západobeskytskej flóry (Beschidicum occidentale) a okresu Západné Beskydy.Prevažujúci porast: Na kosných lúkach dominujú druhy ako rezačka laločnatá, lipnica lúčna, kostrava červená, psiarka lúčna, timotejka lúčna, tomka voňavá, hrebienka obyčajná, iskerník prudký, ľadenec rožkatý, šalvia lúčna, ďatelina lúčna, králik biely, zvonček konáristý, skorocel kopijovitý, chrastavec roľný.
Na miestach spásaných dobytkom, prípadne na košarovaných miestach, počet lúčnych druhov ubúda a postupne prevládajú druhy ako štiav kyslý, skorocel väčší, ďatelina plazivá, pichliač roľný, alchemilka obyčajná a nevädza frygická. V jarnom období je najvýraznejšie zastúpená prvosienka vyššia a púpava lekárska, v jeseni jesienka obyčajná. Z nelesnej vegetácie nachádzame na zamokrených miestach zvyšky mokradných spoločenstiev rastlín, reprezentované druhmi ostríc (napr. ostrica metlinatá, ostrica žltá) a sitinami (napr. sitina rozložitá), so zastúpením druhov ako túžobník brestový, praslička močiarna, pichliač potočný, mäta dlholistá a konopáč obyčajný. Sporadicky sa vyskytuje pálka širokolistá a v skupinách rastúca trsť obyčajná. V okopaninách, na okrajoch obilných lánov, prípadne okolo poľných ciest sa rozšírili druhy ako kostihoj lekársky, horčica roľná, reďkev ohnica, mak vlčí, nátržník husí, pakost lúčny, kapsička pastierska, palina obyčajná, kozia noha hostcová, drchnička roľná, čakanka obyčajná a podobne.
Zalesnené vrcholové časti Vrchov a Pečkova, kde má prevažné zastúpenie smrek obyčajný, vytvárajú priestor pre výskyt lesných druhov rastlín. V prízemnej vrstve nachádzame pľúcnik lekársky, veternicu hájnu, kopitník európsky, kysličku obyčajnú, kostihoj hľuznatý, bažanku trvácu, žindavu európsku, jarmanku väčšiu, čistec lesný, krtičník hľuznatý, jastrabník lesný, starček hájny, chlpaňu lesnú, medničku ovisnutú, cesnačku lekársku, udatník lesný, jahodu obyčajnú, trebuľku lesnú, tôňovku dvojlistú, kokorík mnohokvetý, fialku lesnú, knotovku červenú, ranostaj pestrý, viku kašubskú, pakost smradľavý, prasličku lesnú a mnoho ďalších. Na zamokrených miestach okolo pramenísk a jarkov rastie najmä záružie močiarne, nezábudka močiarna, valeriána lekárska. V lesných spoločenstvách je bohaté zastúpenie drevín, najmä krov, z ktorých počtom prevažujú baza čierna, lieska obyčajná, zemolez čierny, ostružina malina, ostružnica černicová, egreš obyčajný, trnka obyčajná, jarabina vtáčia, hloh obyčajný, bršlen európsky, svíb krvavý, kalina obyčajná. V stromovej vrstve je okrem smreka zastúpená borovica lesná, buk lesný, vtrúsene sa vyskytuje javor poľný, javor horský, javor mliečny, hrab obyčajný, brest hrabolistý, topoľ osikový.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie