Zaujímavosťou je pomerne početný výskyt duba zimného a to vtrúseného v lesných komplexoch aj skupinovite rozšíreného mimo lesa. V otvorenom priestore lúk a pasienkov významnú úlohu má zastúpenie drevín v brehových spoločenstvách, ktoré lemujú všetky vodné toky, prevažne jarky. Okrem už spomenutých drevín, ktoré tu sporadicky prenikajú z okrajov lesa, spomenieme dominujúce druhy vŕb (vŕba krehká, vŕba purpurová, vŕba rakyta) a občasne zastúpenú jelšu sivú a čremchu strapcovitú. Osobitný význam má úsek brehového porastu lemujúci ľavý breh rieky Oravy, ktorá tvorí zároveň časť hranice chotára obce. Ide o dominantný stromovo-krovitý pás, ktorého druhové zastúpenie zaraďuje toto spoločenstvo do podzväzu horských jelšín. V časti Geceľ, za čističkou odpadových vôd, je zaujímavý výskyt niekoľkých solitérov vŕby bielej a lipy veľkolistej, ktoré dosahujú značných parametrov.Vzácne, chránené druhy rastlín: Aj keď hospodárska činnosť človeka výrazne prispela k zásadným zmenám, v prírodnom prostredí okolia obce a mnoho cenných biotopov zaniklo, nachádzame v tunajšej flóre aj zákonom chránené druhy rastlín, ktoré patria k druhom ohrozeným, ako sú napríklad snežianka jarná, ľalia zlatohlavá, orlíček obyčajný, päťrstnica obyčajná, vemenník dvojlistý, kruštík tmavočervený a vstavačovec májový.

Prevažujúce druhy živočíchov: V Oravskej Porube sa nachádza viacero prírodných fenoménov, ktoré slúžia ako významné refúgiá (útočiská) pôvodného živočíšstva. Sú to napríklad dva rozsiahlejšie lesné komplexy. Jeden z nich sa nachádza v juhozápadnej časti chotára (oblasť Trsteník-Pečkov) a druhý približne v severovýchodnej časti chotára (oblasť Vrchy-Kuzmínovo). V týchto lesných celkoch môžeme stretnúť zo skupiny obojživelníkov napríklad skokana hnedého, alebo ropuchu bradavičnatú. Tieto druhy sú však aktívne najmä v noci, takže často unikajú našej pozornosti. Z plazov sa tu vyskytuje napríklad zvrchu hnedo sfarbená jašterica živorodá, u ktorej, na rozdiel od ostatných našich jašteríc, samička spravidla nosí svoje oplodnené vajcia až do doby liahnutia mláďat, prípadne ich kladie tesne pred liahnutím potomstva. Niekedy môžeme nájsť väčšie množstvo vyhrievajúcich sa týchto jašteríc pokope, nakoľko majú slabo vyvinuté teritoriálne správanie. Ďalej tu nájdeme vretenicu severnú, jediného nášho jedovatého hada, ktorý je žiaľ aj v súčasnosti celkom nezmyselne predmetom primitívneho sadizmu zo strany človeka.

Z fauny vtákov tu hniezdia napríklad niektoré veľké druhy ako bocian čierny, orol krikľavý, jastrab lesný, jastrab krahulec a myšiak hôrny. Viaceré druhy vtákov môžeme spoznať už z diaľky podľa typických zvukových prejavov oveľa skôr, ako ich zazrieme. To platí napríklad pre kukučku jarabú, tesára čierneho, ďatľa veľkého a iné. Zo spevavcov tu môžeme pozorovať alebo počuť nášho najväčšieho spevavca – krkavca čierneho a niektoré ďalšie druhy tejto skupiny, napríklad sojku škriekavú, alebo orešnicu perlavú, ktoré mnohý ľudia za spevavcov ani nepovažujú. Z ďalších spevavcov sa tu vyskytujú druhy ako oriešok hnedý, sýkorka uhliarka, pinka lesná, stehlík čížavý, hýľ lesný, slávik červienka, kolibkárik čipčavý s charakteristickým hlasom „cilp-calp“, drozd trskotavý a ďalšie. Z cicavcov tu môžeme stretnúť niektoré známe kopytníky, ako diviaka lesného, jeleňa hôrneho a srnca hôrneho. Zo skupiny drobných zemných cicavcov tu žijú napríklad ryšavka krovinná, ryšavka žltohrdlá, ako aj hmyzožravce piskor lesný a piskor malý, ktorého niekedy zastihneme aj v blízkosti našich príbytkov. Občas sa nám ukáže po strome šplhajúca veverica, ktorá patrí medzi hlodavce. Zo šeliem menšej veľkosti tu žije len lasica myšožravá, z väčších potom líška hrdzavá.

Celkom výnimočne, avšak predsa tu zistíme prítomnosť mačky divej, ale aj našich najväčších šeliem rysa ostrovida a medveďa hnedého. V týchto častiach chotára je veľmi pravdepodobný aj pravidelný pohyb vlka. K ďalším významným refúgiam pôvodného živočíšstva patria riečne ekosystémy. Jedná sa predovšetkým o vodný tok a alúvium Mlynského potoka a jeho prítokov, najmä v úsekoch s prirodzenými brehmi a so zachovalými brehovými porastami a bohatou sprievodnou vegetáciou a o jeden z najvýznamnejších prírodných fenoménov oravského regiónu – ekosystém rieky Oravy. Mlynský potok je žiaľ v intraviláne obce na veľkom úseku postihnutý z hľadiska existenčných podmienok pôvodných druhov živočíchov nevhodnými spôsobmi regulácie. To veľmi obmedzuje až znemožňuje prežívanie populácií rýb, ako napríklad pstruha potočného, trochu bizarne pôsobiaceho hlaváča pásoplutvého a množstva ďalších vodných a pri vode žijúcich organizmov.

Ten istý účinok má aj vypúšťanie neprečistených odpadových vôd priamo do vodných tokov, aj keď treba zdôrazniť, že pokiaľ má tok celkom prirodzený (alebo keď má jeho regulácia vhodne riešený prírode blízky charakter), je samočistiaca schopnosť takéhoto toku mimoriadne silná. Pozdĺž zachovalých úsekov Mlynského potoka a ostatných vodných tokov sa vyskytuje salamandra škvrnitá. Nachádzajú sa tu lovné teritóriá napríklad skokana hnedého a známeho hada, užovky obojkovej. Niekedy tu nad vodnou hladinou rýchlo preletí vodnár potočný, menší vták s výraznou hnedou náprsenkou, ktorý je obratným lovcom lariev hmyzu pod hladinou horských a podhorských tokov. Brehové porasty poskytujú prostredie na hniezdenie, ale aj na získavanie potravy veľkému počtu druhov vtákov. Z cicavcov, viazaných na vodné toky, tu možno predpokladať výskyt drobných živočíchov dulovnice väčšej a dulovnice menšej. Podhorskému charakteru rieky Oravy, na ktorom sa strieda pásmo lipňa a mreny, zodpovedá aj zloženie jeho fauny rýb.

Za pozornosť rozhodne stojí stabilný výskyt hlavátky veľkej, ktorá je celoeurópsky kriticky ohrozeným druhom. Početne hojné druhy rýb sú napríklad mrena severná, jalec hlavatý, jalec maloústy, ploska pásavá, hrúz škvrnitý a čerebľa pestrá. K menej početným druhom patria podustva severná, lipeň tymiánový, pstruh potočný a k zriedkavým druhom potom nosáľ sťahovavý, hlaváč európsky a dva nepôvodné druhy – pstruh dúhový a úhor európsky. Z fauny obojživelníkov tu okrem už spomenutého skokana hnedého a ropuchy bradavičnatej, môžeme zriedkavo pri rieke počuť hlas rosničky zelenej. Pomiestne, pozdĺž brehov rieky Oravy, bol zistený výskyt mloka horského, mloka karpatského a mloka hrebenatého. Z viac ako 150 druhov vtákov, zistených v alúviu rieky Oravy, našej pozornosti určite neunikne hojná kačica divá, občasný rýchli prelet rybárika riečneho a vodnára potočného, alebo nehybné čakanie volavky popolavej vo vode na svoju rybku.