Našej pozornosti neunikne ani na pohľad krkolomnejšie prelietajúci trasochvost biely, alebo trasochvost horský. Za potravou tu prilieta bocian čierny, hniezdiaci v lesoch ako aj jeho príbuzný bocian biely, ktorý hniezdi priamo v ľudských sídlach. K druhom, ktoré tu možno zaznamenať vzácnejšie, patrí napríklad nápadne červene sfarbený červenák karmínový a kúdelníčka lužná, ktorá si stavia svoje guľovité hniezdo, zavesené na konci konárov stromov pri okrajoch vôd. K typickým obyvateľom brehov rieky Oravy v oblasti Oravskej Poruby patrí aj kalužiačik malý, ktorý sa pri vyplašení ozýva charakteristickým volaním. Zo vzácnych a ohrozených druhov cicavcov sú typickými príkladmi obyvateľov brehov rieky Oravy už spomenutá dulovnica väčšia, dulovnica menšia a verejnosti známa, avšak v prírode ťažko priamo spozorovateľná šelma – vydra riečna. K mimoriadne významným útočiskám pôvodnej fauny patria aj v krajine rozptýlené mokrade (trvalo zamokrené stanovištia, medzi ktoré okrem pramenísk, močiarov, bažín, jazierok, vlkých lúk a pod., patria aj spomenuté vodné toky a ich alúviá).
V minulosti boli mokrade v súvislosti so snahou o možnosť ich poľnohospodárskeho využitia systematicky odvodňované, a tým väčšinou úplne zničené alebo podstatne zdegradované. Dnes patria podobne ako množstvo na ne viazaných organizmov k najohrozenejším prírodným objektom s potrebou prísnej ochrany. Niektoré z mokradí chotára Oravskej Poruby sa nachádzajú priamo v obci, ako napríklad lokalita poniže cintorína oproti domu č.164. Mokrade sú pre mnohé druhy živočíchov zo širokého okolia významným náleziskom potravy, mnohé druhy sú na ne viazané aj reprodukčne a stanovištne. Okrem množstva druhov hmyzu (napríklad vážky) a ďalších bezstavovcov viazaných na mokrade ako svoje existenčné prostredie, je v krajine bez mokradí ťažko možná existencia aj mnohých druhov stavovcov, ako napríklad obojživelníkov, niektorých druhov plazov, vtákov a cicavcov. Z obojživelníkov často nájdeme v otvorenej krajine pri menších vodných plochách, vrátane celkom malých mlák kunku žltobruchú. Z plazov sa tu hojne vyskytuje jašterica bystrá a na území s krovinatým porastom aj jašter bez končatín, slepúch lámavý. Najmä pri opatrnej chôdzi môžeme stretnúť aj vyhrievajúcu sa, prípadne pred nami do úkrytu unikajúcu vretenicu.
Z fauny vtákov je hojne zastúpená aj strnádka žltá, ktorú spoznáme podľa jej typického „ci-ci-ci-ci-ci-ci-cií“. Charakteristickým hlasom nás sprevádza škovránok poľný, pinka lesná a odniekiaľ z trávnatého porastu kde tu začujeme v období neskoršej jari aj chrapkáča poľného. Ďalej tu môžeme zazrieť strakoša červenochrbtého. Krovinaté porasti obýva penica hnedokrídla. Z dravých vtákov tu lovíaj sokol myšiar a vzácnejšie možno zistiť aj prítomnosť sokola lastovičiara. Z cicavcou tu žijú známe druhy: zajac poľný, hraboš poľný alebo krt obyčajný. Svojím sfarbením chrbta nás zaujme ryšavka tmavopása s výrazným tmavým pozdĺžnym pásom na hrdzavohnedom podklade. Viaceré druhy živočíchov sa dokázali prispôsobiť prostrediu ľudských sídiel. Pre niektoré z nich sa dokonca sídla stali ich najviac využívaným prostredím. Druhová rozmanitosť živočíchov v sídlach je závislá okrem iného na tom, ako je sídelný útvar oživený (napríklad parkom, alejou, záhradami, brehovým porastom pozdĺž vodného toku a pod.). Z obojživelníkov do obce preniká ropucha bradavičnatá, ktorá tu loví hmyz a iné drobné živočíchy v záhradách. Často priamo pri domoch sa vyhrieva na slnku jašterica bystrá a niekedy je možné aj záhonoch nájsť jej drobné kožovité vajíčka.
Z druhov vtákov, ktoré sa celkom alebo takmer úplne adaptovali na život v blízkosti človeka, sa tu vyskytujú napríklad vrabec domový, belorítka domová, lastovička domová, škorec lesklý a žltochvost domový. Ďalej sa tu vyskytujú drozd čierny, drozd čvikota, stehlík konôpkár, penica čiernohlavá, hrdlička záhradná, sýkorka bielolíca, sýkorka belasá, stehlík pestrý a iné. Z voľne žijúcich druhov cicavcov tu nachádzame človekom menej obľúbené druhy, ako je napríklad myš domová, potkan hnedý (druh s pozoruhodne vyvinutou sociálnou štruktúrou rodinných zoskupení) a kuna kalná. Do záhrad prenikajú krt slepý a jež bledý. Priamo doma sa stretávame so švehlami, pavúkmi, koscami a mnohými inými druhmi. Spravidla dobre poznáme (aspoň na pohľad) niektoré druhy, ktoré sa nám „starajú“ do úrody na záhradkách, ako napríklad slizniak sieťkovaný, slimák záhradný, pásavka zemiaková, húsenice mlynárikov a podobne. Dávame si pozor na osy, včely, čmeliaky a sršne, ktoré proti nám môžu použiť svoje nepríjemné obranné systémy, ale aj samičky komárov a ovadov, ktoré riskujú svoj život, aby získali našu krv. V prírode nás najčastejšie zaujmú motýle alebo vážky, poletujúce v okolí vôd. Vody obýva množstvo lariev hmyzu.
Pri bližšom pohľade do čistejších vôd nás zaujmú pohyblivé drievka alebo zhluky kamienkov, čo sú v skutočnosti schránky lariev potočníkov. V znečistených alebo bahnitých vodách môžeme naopak natrafiť na červené, pohybujúce sa zhluky tubifexov.Najbližšie chránené územie: Najbližšia CHKO (chránená krajinná oblasť) je Horná Orava a najbližší Národný Park je Malá Fatra a najbližšia chránená plocha je Park Gecel. Počet obyvateľov: Podľa obecného úradu Oravskej Poruby počet jej obyvateľov je 911. Koncom roka 1999 tu bolo 875 obyvateľov.Národnosti: Viac ako 99% obyvateľov sú Slováci, a jeden Francúz (podľa F na ŠPZ)Prevládajúce vierovyznanie: Keďže dedinu pôvodne osídľovali evanjelici podľa Augsburgského vyznania je tu doteraz prevažná väčšina obyvateľov pokrstená za evanjelikov. Zamestnanosť: Z produktívnej časti obyvateľstva Oravskej Poruby je zamestnaných v súčastnej dobe iba čosi cez 80% obyvateľov a z tohto počtu väčšina ľudí za prácou dochádza. Najčastejšie sa využíva autobusová doprava, výnimočne aj vlastnými prostriedkami, napríklad bicyklami, mopedmi, alebo aj autami.
Dochádzka za prácou: Agrodružstvo v Oravskej Porube zamestnáva asi 27 ľudí, väčšinou traktoristov, dojičky a pastierov, ďalej ľudia dochádzajú za prácou do Dolného Kubína, poprípade až do Českej Republiky na týždňové a sezónne práce.Priemyselná výroba: Na území Oravskej Porube nachádzajú súkromné podniky ako sú stolárstvo Dušan Sopúch, píla ktorá reže kmene stromov na dosky a Zlieváreň Zábrež v časti Zábrež. Vyrábajú sa tu zliatiny kovov: antikorózne plechy, plechy pokryté vrstvou mosadze, atď.Poľnohospodárstvo(zameranie): Na území Oravskej Poruby sa vo veľkom pestujú zemiaky, obilie (zrno, raž), kukurica. Ľudia si na svojich políčkach však vysádzajú aj plodiny ako kapusta, mrkva, petržlen, kaleráb, uhorky, fazuľa, hrach, paradajky, papriky, kvak, kôpor a mak.Poľnohospodárske podniky: Jednotné roľnícke družstvo(v súčastnosti Agrodružstvo Oravská Poruba): JRD vzniklo v roku 1959. Po novembri 1989 nastali zásadné zmeny v ekonomickej štruktúre štátu. Postupne sa začali vytvárať podmienky pre trhové hospodárstvo, v roku 1991 sa rozbehol privatizačný proces štátneho majetku.
V rámci spustenia transformačných a reformných procesov v Československu dochádzalo k snahám o prevedenie o prevedenie zmeny vzhľadom k existencii družstva zo strany jeho členov. V novembri 1990 požiadalo 213 členov JRD z Oravskej Poruby o rozdelenie družstva a vytvorenie menšinového právneho subjektu v Porube – Zábreži bez Žaškova. Dôvodov pre rozpad JRD, ktoré uviedli predkladatelia návrhu, bolo niekoľko. Argumentovali nedostatočnou organizáciou práce a riadenia vedúcich pracovníkov družstva, výsledkom ktorého bol jeho morálny a ekonomický rozklad. Príčinu nepriaznivej ekonomickej situácie v družstve videli aj vo vysokých výrobných, prepravných a technických nákladoch, ktoré si vyžadovala veľká vzdialenosť medzi porubským a žaskovským družstvom. Prejazdami medzi jednotlivými družstvami dochádzalo k nedostatočnej evidencii prevezených materiálov, motorového paliva.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie