Základné údaje: Rozloha: 323 878 m2 Počet obyv.: 4 330 000 Hlavné město: Oslo Úradky jazyk: Nórština (Bokmål, NyNorsk) Mena: 1 norská koruna = 100 ore HDP: 110 mld. USD HDP na osobu: 25 500 $ Najvač. Mesto: Oslo 470 000 ( aglomerácia 740 000 Národ.Zloženie:Nóri 92,6% iný Škandinávci 1,0% ostatné národy 3,2% Náboženstvá: luteránskeÚvodNórsko sa tiahne po západnom pobreží Škandinávskeho polostrova, vďaka svojej zemepisnej polohe a geologickému vývoji je na Európskom kontinente unikátna nepodobá sa žiadnej inej krajine na svete, môžeme v nej pozorovať veľké množstvo typov krajiny. Ani susedne štáty Fínsko Švédsko mu niesu podobné. V preklade slovo Nórsko znamená cesta na sever. Ma prekrásnu prírodu ale v hornatých častiach aj drsnú. Poloha Nórsko sa rozkladá medzi 5. až 31. poludníkom východne od Greenwich.

Poloha Nórska ma veľký vplyv na turistiku. Dôvod prečo túto krajinu turisti navštevujú je napríklad to že letné dni sú podstatne dlhšie ako v strednej Európe. V dobe letného slnovratu neklesá slnko v severnom Nórsku vôbec pod obzor. Naopak v zime vôbec nad obzor nevychádza. zem.šír. Dĺžka dňaMestáPočas letného slnovratuPočas zimného slnovratu5619 hod. 46 min.8hod. 26 min.Kodaň, Malmo6022 hod. 7 hod. 46 min.Oslo, Stockholm6524 hod.6 hod. 22 min.Namos, TrondheimTabuľka č.1 dĺžka dňa v jednotlivých zemepisných šírkach (časy sú udávane vrátane svitania a súmraku) Najsevernejší bod je známi Severný mys Nordkapp ležiaci na ostrove Mageroya so súradnicami 71°10´21¨ sev. zem šírky . Najjužnejší bod Nórska je maják na myse Lindesnes. Podnebie Pretože sa Nórsko nachádza blízko polárneho kruhu ,vplyv Golfského prúdu podstatne zmierňuje klímu. Pobrežná oblasť ma oceanické podnebie s mierne vlhkou zimou a ročnými zrážkami 2000-4000 mm. Východné Nórsko má výraznejšie chladnejšie zimy, teplejšie leto a nižšie zrážky.

Nórske letné počasie je podobné nášmu teploty sú v priemere o niekoľko stupňov nižšie ako u nás na západnom pobreží a náveterných stranách hôr častejšie prší. Zaujímavé je to že teplota iných miest v tých istých zemepisných šírkach sú podstatne nižšie. V okolí súostrovia Lofoty (Lofoten) ležiace za severným polárnym kruhom je teplota o 24C vyššia ako je predpokladom pre túto zemepisnú šírku. V oblasti severného Atlantiku sa na tzv. polárnom fronte stretávajúTeple masy vzduchu z južnej strany so studeným vzduchom zo severu a preto sa tu tvoria hlavne v zime vzdušné víry. So sebou prinášajú množstvo zrážok veľkú oblačnosť. Slnečných dni je preto málo. V okolí Trondheimu dosahuje dĺžka slnečného svitu len 1400 až 1600 hodín v susednom Švédsku je to už viac ako 2000 hodín. Teplota vzduchu Najteplejším mesiacom je Júl a najchladnejší je Január. Najmiernejšou zimou sa vyznačuje pobrežie Atlantického oceánu. Tu dosahujú Januárové teploty +1 až +3C. V hlavnom meste Oslo je to okolo -3,5 C. Vo vnútrozemí nórskeho Laponska teplota klesá až k -12 C. Letné teploty v Júli dosahujú na pobreží Atlantiku asi iba 11-14 C vo vnútrozemí okolo 14-17 C a na horách je to len niekoľko stupňov nad nulou.

MestoNad. výškaTeplota v Jan.Teplota v JúliRočný úhrn zrážokOslo96 m/m-4,4 C17,1 C740 mmBergen44 m/m 1,8 C16,4 C958 mm Narvik32 m/m-5,3 C14,7 C747 mmTabuľka č.2 nadmorská výška, priemerná teplota v Januári a Júny, ročný úhrn zrážok v jednotlivých mestách ZrážkySvahy škandinávskych hor ležiacich na pobreží Atlantického oceánu patria k najdaždivejším miestam v Európe. Niektoré úseky pobrežia ale aj miesta za polárnym kruhom majú priemerný úhrn zrážok za rok až 4 000 mm. Hory spomaľujú pohyb fronty, preto zrážky dlhodobé. Zrážky bývajú dokonca aj v zime dažďové preto sa tu vyskytujú hmly. V horách sa ale nájdu miesta kde ročne ročný priemer zrážok je iba 251 mm (stanica Skjask). Juhovýchodné Nórsko ma ročný úhrn zrážok 500-700 mm. Na pobreží prevládajú zimné zrážky zatiaľ čo vo vnútrozemí vzrastajú smerom k východu zrážky letné. V juhozápadnom Nórsku sa sneh vyskytuje nepravidelne zatiaľ čo v horách leží sneh od októbra do apríla. V oblastiach za polárnym kruhom ostáva sneh až tri štvrtiny roka to je od septembra do Mája. Toto platí hlavné pre provinciu Finmark. VodstvoVďaka veľkým zrážkam a malým výparom kvôli nízkym teplotám a nepriepustnému podlažiu ma Nórsko veľkú zásobu povrchových aj podzemných vôd. Nórske rieky majú nevyrovnaný spád a tvoria vodopády a veľké meandre.

Veľký spád riek a veľké množstvo vody umožňuje vznik vodných elektrárni. Práve vodou vytvorená elektrická energia pokrýva celú spotrebu Nórska. Šesť najväčších elektrárni pri meste Rjukan ma výkon uctihodných 590 MW. Rieky ústiace do Atlantického oceánu majú často malé povodie asi do 1000 km2 sú krátke a majú veľký spád často stupňovitý a tvoria vodopádov a kaskád. Významnou súčasťou nórskeho vodstva sú vodopády. Ich počet je odhadovaný na niekoľko stoviek a patria k najväčším na svete. Najväčší vodopád je Vettifos v údolí Utladalen. Voda z nej padá do hĺbky 270 m. Bohaté na vodopády je okolie mestá Bergen, provincia Hordaland. Tu nájdeme napríklad vodopád 273 m vysoký vodopád Valurfossen. Stalheimfoss s výškou 126 metrov a mnoho ďalších. Z kaskádových vodopádov je najdlhší Langfoss ktorý je dlhý asi 600-700 metrov. Nórska najdlhšia rieka je Glomna ktorá je dlhá 611km 41 430 km2 preteká nórskym údolím. Rieky východných svahov Škandinávskych hor majú cely rok pomerne vyrovnané toky môže za to hlavne veľký počet jazier ktoré fungujú ako regulátory.

Podľa sezónneho klesania prietoku ma Nórsko tri riečne režimy:1.Rieky v pásmu fjordového pobrežia juhozápadného a južného Nórska, napájane sú z dažďovou vodou, takže maximálnu hladinu majú v období zrážok v jeseni a v zime. 2.Rieky v horských oblastiach majú najväčšiu hladinu v období topenia snehu takže na jar a začiatkom leta.3.Rieky v okolí horských ľadovcov kde majú rieky najvyššiu hladinu v lete. Takmer 5000 km2 územia Nórska zaberajú ľadovce. Táto plocha je takmer dva krát väčšia ako v Alpách. Škandinávske ľadovce sú však aj iného typu ako ľadovce v Alpách. Tvoria totiž ľadovcové čiapky tvaru malých ľadovcových štítov. Na horách potom vytvárajú viac splazov stekajúcich do okolitých údolí. Tento typ často býva označovaný ako nórsky typ alebo fjeldové typ. V blízkosti pobrežia pokrývajú ľadovce hory už od 1500m. Vo vnútrozemí je to od 1900m.

Najväčším ľadovcom je ľadovec Jostedalsbreen ktorý ma rozlohu 475km2.RastlinstvoLesy majú v Škandinávii majú najväčšiu rozlohu v Európe. Vo Švédsku pokrývajú lesy polovicu územia vo Fínsku, Fínsku 65% no a v Nórsku je to koly veľkým horám 25%, na juhovýchode až 45%. Hory sú tu prevažné bez lesa, hranica lesa je totiž veľmi nízko. Za polárnym kruhom je to pri pobreží je to asi 200-300 m.n.m., vo vnútrozemí je to 350-500 m.n.m.. Na juhozápadnom pobreží je to až od 700 do 800 m.n.m., vo vnútrozemí 1000 m.nm. až 1100m.n.m.. Koly klimatickým rozdielom ma Nórsko niekoľko vegetačných pásiem. Od 70 rovnobežky teda na úplnom severe Nórska je to arktické pásmo zhodne s ruskou tundrou. Pobrežie je tu skalnaté, ale nie hornaté, ma povahu skôr náhorných plošín. Vegetáciu tu tvoria hlavne lišajník dutohlávka, soby, V nížinách sú hlavne močiare takže sa tu vyskytujú rašelníky ,polokerité formy brezy vŕby. Na juhu pásmo tundry prechádza do pásma subtropického alebo pásma lesotundry. Tu dochádza obvykle k prechodu Medzi lesom a tundrou.

Toto pásmo leží na sever od 68. rovnobežky. Zaujímavosťou je brezový lesík ktorý rastie na polostrove Nordkyn, ktorý sa nachádza 71 severnej šírky a je najsevernejším lesom na svete. Lesné pásmo južne od lesotundry sa nazýva tiež ako pásmo boreárných ihličnatých lesov a je shodné s ruskou tajgou. Tento typ lesov zaberá najväčšiu časť lesov v Nórsku. Od 68 stupňov s.š. do 60 stupňov s.š. čo je severné okolie mesta Oslo. Stromy rastúce v tomto pásme sú hlavne borovice a smreky.Borovica rastie až k pobrežiu do oceányckej oblasti , smer znáša skôr kontinentálne podnebie. Listnaté stromy tu rastú veľmi malo ale keď už tak brezy, jelše a osiky. Významný ker je černica ktorá sa zberá na výrobu kompótov a džemov. Až 30% zalesnenej pôdy je podmočená a rašelinitá. Pásmo severoeurópskych lesov zaberá južné Nórsko. Tieto lesy sú prevažne listnaté ale smerom k juhu počet listnatých lesov ubúda. Medzi druhy rastúce v tomto pásme patria zaujímavé druhy Brezy, Topoľu. Viac na Juh rastie Lipa, Javor, Dub, Jasan objavujú sa i vždyzelené stromy ako Tis, Brečtan.