Nórsko

Základné údaje: Rozloha: 323 878 m2 Počet obyv.: 4 330 000 Hlavné město: Oslo Úradky jazyk: Nórština (Bokmål, NyNorsk) Mena: 1 norská koruna = 100 ore HDP: 110 mld. USD HDP na osobu: 25 500 $ Najvač. Mesto: Oslo 470 000 ( aglomerácia 740 000 Národ.Zloženie:Nóri 92,6% iný Škandinávci 1,0% ostatné národy 3,2% Náboženstvá: luteránskeÚvodNórsko sa tiahne po západnom pobreží Škandinávskeho polostrova, vďaka svojej zemepisnej polohe a geologickému vývoji je na Európskom kontinente unikátna nepodobá sa žiadnej inej krajine na svete, môžeme v nej pozorovať veľké množstvo typov krajiny. Ani susedne štáty Fínsko Švédsko mu niesu podobné. V preklade slovo Nórsko znamená cesta na sever. Ma prekrásnu prírodu ale v hornatých častiach aj drsnú. Poloha Nórsko sa rozkladá medzi 5. až 31. poludníkom východne od Greenwich.

Poloha Nórska ma veľký vplyv na turistiku. Dôvod prečo túto krajinu turisti navštevujú je napríklad to že letné dni sú podstatne dlhšie ako v strednej Európe. V dobe letného slnovratu neklesá slnko v severnom Nórsku vôbec pod obzor. Naopak v zime vôbec nad obzor nevychádza. zem.šír. Dĺžka dňaMestáPočas letného slnovratuPočas zimného slnovratu5619 hod. 46 min.8hod. 26 min.Kodaň, Malmo6022 hod. 7 hod. 46 min.Oslo, Stockholm6524 hod.6 hod. 22 min.Namos, TrondheimTabuľka č.1 dĺžka dňa v jednotlivých zemepisných šírkach (časy sú udávane vrátane svitania a súmraku) Najsevernejší bod je známi Severný mys Nordkapp ležiaci na ostrove Mageroya so súradnicami 71°10´21¨ sev. zem šírky . Najjužnejší bod Nórska je maják na myse Lindesnes. Podnebie Pretože sa Nórsko nachádza blízko polárneho kruhu ,vplyv Golfského prúdu podstatne zmierňuje klímu. Pobrežná oblasť ma oceanické podnebie s mierne vlhkou zimou a ročnými zrážkami 2000-4000 mm. Východné Nórsko má výraznejšie chladnejšie zimy, teplejšie leto a nižšie zrážky.

Nórske letné počasie je podobné nášmu teploty sú v priemere o niekoľko stupňov nižšie ako u nás na západnom pobreží a náveterných stranách hôr častejšie prší. Zaujímavé je to že teplota iných miest v tých istých zemepisných šírkach sú podstatne nižšie. V okolí súostrovia Lofoty (Lofoten) ležiace za severným polárnym kruhom je teplota o 24C vyššia ako je predpokladom pre túto zemepisnú šírku. V oblasti severného Atlantiku sa na tzv. polárnom fronte stretávajúTeple masy vzduchu z južnej strany so studeným vzduchom zo severu a preto sa tu tvoria hlavne v zime vzdušné víry. So sebou prinášajú množstvo zrážok veľkú oblačnosť. Slnečných dni je preto málo. V okolí Trondheimu dosahuje dĺžka slnečného svitu len 1400 až 1600 hodín v susednom Švédsku je to už viac ako 2000 hodín. Teplota vzduchu Najteplejším mesiacom je Júl a najchladnejší je Január. Najmiernejšou zimou sa vyznačuje pobrežie Atlantického oceánu. Tu dosahujú Januárové teploty +1 až +3C. V hlavnom meste Oslo je to okolo -3,5 C. Vo vnútrozemí nórskeho Laponska teplota klesá až k -12 C. Letné teploty v Júli dosahujú na pobreží Atlantiku asi iba 11-14 C vo vnútrozemí okolo 14-17 C a na horách je to len niekoľko stupňov nad nulou.

MestoNad. výškaTeplota v Jan.Teplota v JúliRočný úhrn zrážokOslo96 m/m-4,4 C17,1 C740 mmBergen44 m/m 1,8 C16,4 C958 mm Narvik32 m/m-5,3 C14,7 C747 mmTabuľka č.2 nadmorská výška, priemerná teplota v Januári a Júny, ročný úhrn zrážok v jednotlivých mestách ZrážkySvahy škandinávskych hor ležiacich na pobreží Atlantického oceánu patria k najdaždivejším miestam v Európe. Niektoré úseky pobrežia ale aj miesta za polárnym kruhom majú priemerný úhrn zrážok za rok až 4 000 mm. Hory spomaľujú pohyb fronty, preto zrážky dlhodobé. Zrážky bývajú dokonca aj v zime dažďové preto sa tu vyskytujú hmly. V horách sa ale nájdu miesta kde ročne ročný priemer zrážok je iba 251 mm (stanica Skjask). Juhovýchodné Nórsko ma ročný úhrn zrážok 500-700 mm. Na pobreží prevládajú zimné zrážky zatiaľ čo vo vnútrozemí vzrastajú smerom k východu zrážky letné. V juhozápadnom Nórsku sa sneh vyskytuje nepravidelne zatiaľ čo v horách leží sneh od októbra do apríla. V oblastiach za polárnym kruhom ostáva sneh až tri štvrtiny roka to je od septembra do Mája. Toto platí hlavné pre provinciu Finmark. VodstvoVďaka veľkým zrážkam a malým výparom kvôli nízkym teplotám a nepriepustnému podlažiu ma Nórsko veľkú zásobu povrchových aj podzemných vôd. Nórske rieky majú nevyrovnaný spád a tvoria vodopády a veľké meandre.

Veľký spád riek a veľké množstvo vody umožňuje vznik vodných elektrárni. Práve vodou vytvorená elektrická energia pokrýva celú spotrebu Nórska. Šesť najväčších elektrárni pri meste Rjukan ma výkon uctihodných 590 MW. Rieky ústiace do Atlantického oceánu majú často malé povodie asi do 1000 km2 sú krátke a majú veľký spád často stupňovitý a tvoria vodopádov a kaskád. Významnou súčasťou nórskeho vodstva sú vodopády. Ich počet je odhadovaný na niekoľko stoviek a patria k najväčším na svete. Najväčší vodopád je Vettifos v údolí Utladalen. Voda z nej padá do hĺbky 270 m. Bohaté na vodopády je okolie mestá Bergen, provincia Hordaland. Tu nájdeme napríklad vodopád 273 m vysoký vodopád Valurfossen. Stalheimfoss s výškou 126 metrov a mnoho ďalších. Z kaskádových vodopádov je najdlhší Langfoss ktorý je dlhý asi 600-700 metrov. Nórska najdlhšia rieka je Glomna ktorá je dlhá 611km 41 430 km2 preteká nórskym údolím. Rieky východných svahov Škandinávskych hor majú cely rok pomerne vyrovnané toky môže za to hlavne veľký počet jazier ktoré fungujú ako regulátory.

Podľa sezónneho klesania prietoku ma Nórsko tri riečne režimy:1.Rieky v pásmu fjordového pobrežia juhozápadného a južného Nórska, napájane sú z dažďovou vodou, takže maximálnu hladinu majú v období zrážok v jeseni a v zime. 2.Rieky v horských oblastiach majú najväčšiu hladinu v období topenia snehu takže na jar a začiatkom leta.3.Rieky v okolí horských ľadovcov kde majú rieky najvyššiu hladinu v lete. Takmer 5000 km2 územia Nórska zaberajú ľadovce. Táto plocha je takmer dva krát väčšia ako v Alpách. Škandinávske ľadovce sú však aj iného typu ako ľadovce v Alpách. Tvoria totiž ľadovcové čiapky tvaru malých ľadovcových štítov. Na horách potom vytvárajú viac splazov stekajúcich do okolitých údolí. Tento typ často býva označovaný ako nórsky typ alebo fjeldové typ. V blízkosti pobrežia pokrývajú ľadovce hory už od 1500m. Vo vnútrozemí je to od 1900m.

Najväčším ľadovcom je ľadovec Jostedalsbreen ktorý ma rozlohu 475km2.RastlinstvoLesy majú v Škandinávii majú najväčšiu rozlohu v Európe. Vo Švédsku pokrývajú lesy polovicu územia vo Fínsku, Fínsku 65% no a v Nórsku je to koly veľkým horám 25%, na juhovýchode až 45%. Hory sú tu prevažné bez lesa, hranica lesa je totiž veľmi nízko. Za polárnym kruhom je to pri pobreží je to asi 200-300 m.n.m., vo vnútrozemí je to 350-500 m.n.m.. Na juhozápadnom pobreží je to až od 700 do 800 m.n.m., vo vnútrozemí 1000 m.nm. až 1100m.n.m.. Koly klimatickým rozdielom ma Nórsko niekoľko vegetačných pásiem. Od 70 rovnobežky teda na úplnom severe Nórska je to arktické pásmo zhodne s ruskou tundrou. Pobrežie je tu skalnaté, ale nie hornaté, ma povahu skôr náhorných plošín. Vegetáciu tu tvoria hlavne lišajník dutohlávka, soby, V nížinách sú hlavne močiare takže sa tu vyskytujú rašelníky ,polokerité formy brezy vŕby. Na juhu pásmo tundry prechádza do pásma subtropického alebo pásma lesotundry. Tu dochádza obvykle k prechodu Medzi lesom a tundrou.

Toto pásmo leží na sever od 68. rovnobežky. Zaujímavosťou je brezový lesík ktorý rastie na polostrove Nordkyn, ktorý sa nachádza 71 severnej šírky a je najsevernejším lesom na svete. Lesné pásmo južne od lesotundry sa nazýva tiež ako pásmo boreárných ihličnatých lesov a je shodné s ruskou tajgou. Tento typ lesov zaberá najväčšiu časť lesov v Nórsku. Od 68 stupňov s.š. do 60 stupňov s.š. čo je severné okolie mesta Oslo. Stromy rastúce v tomto pásme sú hlavne borovice a smreky.Borovica rastie až k pobrežiu do oceányckej oblasti , smer znáša skôr kontinentálne podnebie. Listnaté stromy tu rastú veľmi malo ale keď už tak brezy, jelše a osiky. Významný ker je černica ktorá sa zberá na výrobu kompótov a džemov. Až 30% zalesnenej pôdy je podmočená a rašelinitá. Pásmo severoeurópskych lesov zaberá južné Nórsko. Tieto lesy sú prevažne listnaté ale smerom k juhu počet listnatých lesov ubúda. Medzi druhy rastúce v tomto pásme patria zaujímavé druhy Brezy, Topoľu. Viac na Juh rastie Lipa, Javor, Dub, Jasan objavujú sa i vždyzelené stromy ako Tis, Brečtan.
Živočíšstvo
Škandinávska flóra a fauna je dôsledkom nedávneho zaľudnenia pomerne chudobná na druhy. Lesné zver je zastúpená hlavne na chránených územiach. Medzi druhy lesnej zveri patria známy Sob, miestami aj Jeleň. Rys ostrovid, Lyšká obyčajná na severe aj polárna. V národných parkoch žije aj Vlk a Medveď hnedý. Z vtákov je to napríklad Sova snežná, Tetrov, Ďateľ čierny a Ďateľ trojprstý. Až za polárnym kruhom sa môže vyskytovať Zmija obyčajná rozšírená v blízkosti vôd. V nižších polohách sa dobre darí rôznym komárom. Domovom vodných vtákov sú často skaly pri pobrežiach. Tie tu tvoria mnohotisícové kolónie tzv. vtáčie bazáre. Veľmi bohatá je však morská fauna z ktorej sa hlavne lovia tresky, slede, lososy. Tiež sa tu lovia krevety. Na niektorých ostrovoch západného pobrežia Nórska a súostrovia Špicberky sa chovajú práve krevety. V pobrežných vodách možno vidieť delfíny a až 6m dlhé kosatky dravé. ObyvateľstvoNórsko so svojím počtom obyvateľov nepatrí medzi najväčšie krajiny sveta. Obyvatelia sú národnostne jednotný až na severnú časť krajiny kde žije asi 20 000 polokočovných Laponcov. Títo obyvatelia patria k poloázijským národom. Nóri patria k patria k škandinávskej vetve germánskych národov.

Ty sa sformovali z antropologického jadra normanskych kmeňov. Norština patrí k germánskym jazykom a vplyvom špecifických rysov politického, hospodárskeho a kultúrneho vývoja sa vyvíjala v dvoch líniách. Preto sa dnes v Nórsku hovorí dvoma jazykmi odlišujú sa hlavne slovnou zásobou a výslovnosťou. Jedna forma zvaná riksm sa vyvynula na základe hovorového jazyka slova meštianskeho obyvateľstva ktorý bol výrazne ovplyvnený dánštinov a cirkevnou nemčinou. Druhá forma landsm (tiež Ninorsk) bola vytvorená až v 18. storočí a základom bol dedinský dialekt obyvateľov Vestlandu. Viedli sa spory ktorí s týchto jazykov bude uznaný ako spisovný. Spory však neboli vyriešené tak dnes sú oba jazyky rovnocenné. V odľahlých oblastiach a ostrovoch sa tiež rozprava vlastným nárečím. ŠkolstvoZákon o jednotnom školstve, ktorý zaručuje základné vzdelanie všetkým deťom jak v mestách tak i na vidieku bol podpísaný v roku 1959. Povinná školská dochádzka začína v 7. rokoch. Na základné školstvo sa v Nórsku kladie veľký dôraz. Analfabeti s krajine niesu. Obce platia náklady na zariadenie, prevoz a údržbu škôl. Štát prispieva len na platy učiteľov na zdravotnú starostlivosť a na stavbu škôl. Vo všetkých školách je povinná výučba anglického jazyka. Základná škola je 9 ročná po nej môžu žiaci nastúpiť na predučnovský či učňovský odbor ale na odbornú školu alebo gymnázium.

Tieto školy sú väčšinou troj alebo štvor ročné. Po ňom nasleduje univerzitné alebo vysokoškolské štúdium. V Nórsku je malo vysokých škôl. Najväčšia univerzita je v Oslu založená v roku 1811 má 7 fakúlt. Ďalšia vlka univerzita je v Bergenu. Preto odchádzajú mladí Nóri študovať do zahraničia. Nórska kuchyňaNórska kuchyňa nieje však veľmi vychýrená ale za to je však vďaka veľkému počtu rab veľmi zdravá. Bežné raňajky pozostávajú z chleba , lekváru alebo z niektorých tradičných kozích syrov. Najtypickejším jedlom Nórska je sekaná s kyslou kapustou. Nóri prehlasujú že v Nórsku sa jedia iba sekané mäsá. Ako slávnostné jedlo podávajú lososa alebo morského pstruha. Ten je väčšinou varený, údený alebo marinovaný. Významnou zložkou nórskej kuchyne je aj zelenina. Často sa na obed alebo večeru stolujú tzv. švédske stoly. Veda a výskumNajväčší vedecký úspech dosiahli Nóri v oblasti prírodných vied. Predovšetkým v matematike, geofyzike, kozmickej fyzike, meteorológii a v geografickému prieskumu Arktídy a Antarktídy. Obrovskú popularitu získal aj Thor Heyerdahl, ktorý o podpore teórie o migrácii Polynézanov z Južnej Ameriky podnikol v roku 1974 pozoruhodnú plavbu na primitívnej lodi Kon-Tiki z Peru do Polynézie.

Najvýznamnejšou Nórskou vedeckou inštitúciou je Nórska akadémia v Oslo založená v roku 1857.Štátne zriadenieNórsko je konštitučná a dedičná monarchia. Štátna cirkev je evanielicko-luteránska. Ústava bola schválená v roku 1814 a rozdeľuje moc medzi kráľa, vládu, parlament a najvyšší súd. Kráľ sa volá a ma výkonnú moc prostredníctvom vlády. Pri uplatňovaní svojej moci je povinný sa riadiť vládnou väčšinou. Hlavné mesto je Oslo ktoré bolo založené v roku 1048 na výhodnej dopravnej polohe na konci zátoky Oslofjord. Dnes ma asi 1,5 mil. obyvateľov. Je tam najväčšia koncentrácia priemyslu, dopravy a služieb. Tiež je to hlavným centrom politických, hospodárskych i kultúrnych služieb. Nórsku menou je nórska koruna NOK tá sa delí na 100 Ore.Štátna vlajka a hymnaOsudy Nórskej štátnej vlajky boli veľmi pestré. Nedá sa hovoriť o dlhej tradícii ani jednej podoby ktorou sa pýši vlajka Dánska alebo Švédska. Nórsko bolo pod nadvládou Dánska alebo Švédska striedavo od roku 1380do roku 1905 kedy bol zvolený prvý Nórsky kráľ. Červene pole nórskej vlajky je prevzaté s dánskej vlajky a modrý kríž s bielym lemovaním je symbolom riek, fjordov a ľadovcov. V dobe Švédskej nadvlády bola uznávaná vlajka tzv. šalát kedy v nórskej vlajke bola zároveň v ľavom hornom rohu vlajka Švédska. Štátny znak tvorí zlatý lev so sekerou na červenom podklade.

Nórsku hymnu zložil Richard Nordraak a slova napísal Bjornstjerne Bjorson.Geologická stavbaNórsko spolu so Švédskom, Fínsko, ruskou Kereliou a polostrovom Kola tvoria veľkú výrazne obmedzenú geologickú, geografickú a prírodnú jednotku označovanú pojmom Fennoskandie. Je to územie na ktorom vystupujú najstaršie známe horniny s dôb prahôr až starších prvohôr. Naopak mladé horniny úplne chýbajú. Územie Nórska tvoria asi 70% prvohorné horniny a zvyšných 30% vyplňujú prahorné a starohorné útvary. Horniny zo starších prvohôr tvoria základnú zložku Škandinávskych hôr od západného pobrežia až k severným výbežkom. Túto horskú časť budujú uloženiný prvohorných útvarov kambria a silúru (známi ako kambrosilúr)Pôvodné morské uloženiný ktorých vek je až 500 mul. Rokov boli vyvrasnené a rozlámané pri tzv. Kaleidonskóm vrásnení. Pri ňom boli tieto horniny nahrnuté v podobe niekoľkých príkrovov na starý podklad Fennoskandie a tím vznikol základ dnešných Škandinávskych hôr. PobrežieNórske pobrežie je prevažné skalnaté niekoľko metrov vysoké a neuveriteľné členité.

Charakteristický je veľký počet fjordov, zálivov a zátok. Členitosť môžeme priblížiť týmito údajmi:Dĺžka pobrežia bez zálivov je 2650 km. So všetkými ostrovmi, fjordmi je to viac ako 20 000km čo je polovička zemegule. Nie nadarmo sa hovorí že Nóri sú výborný námorníci a rybári. Známi pojem „Viking“ znamená „obyvateľ zátoky“. Slovo vik znamená v nórštine zátoka. Preto aj mestá ležiace na pobreží majú v svojom názve Vik (Narvik, Hellvik, Sandvik).Fjordy- Veľké, často prstovité až stromovité rozvetvené zálivy, podľa nich je nazvaný typ nórskeho pobrežia, Fjordové pobrežie. Podobného typu pobrežia majú Grónsko, Labrador alebo južný ostrov Nového Zélandu. Za ich vznik môže pobrežie ktoré bolo v minulosti pokryté ľadovcovými splazmi. Prevažne sú široké 3-5 km (výnimočné 10 km), ale niekedy až 100 km dlhé. Dĺžka najdlhšieho Nórskeho fjordu Sognefjord je 260km. Povrch územiaCelé Nórsko je pokryté Škandinávskymi horami alebo aspoň ich svahmi alebo výbežkami. Vďaka tomu patrí Nórsko medzi najhornatejšie krajiny v Európe.

Škandinávske hory ide priblížiť týmito údajmi: Dĺžka celého masívu od severovýchodu k juhozápadu je asi 1800 km Najväčšia šírka v južnom Nórsku je viac ako 350 km. Cez polovicu územia leží vo výške väčšej ako 500 m.n.m a približné štvrtina vo väčšej ako 100 m.n.m. Skandy netvoria v celej svojej dĺžke súvislý masív je rozdelený na niekoľko vysokých masívov rozdelené hlbokými údoliami. Najväčšie vrcholy sa nachádzajú na juhu územia, ale ani tie nedosahujú väčšiu výšku ako 2500 m. Najvyšším vrcholom Nórska a zároveň aj celej Škandinávie je Galdhopiggen ktorý je vysoký 2 469 metrov.HospodárstvoNórsko je hospodársky vyspelá krajina. Vďaka prírodnému bohatstvu dosiahla pomerne vysoké ekonomickú úroveň.Je to však podmienené vysokým stupňom zapojenia do medzinárodnej deľby práce. Medzi hlavné odvetvie národného hospodárstva patrí rybolov, lodná doprava, energetika, ťažba a spracovanie dreva, chémia a metalurgia. Hlavnou zložkou vývozu sú hlavne neželezné kovy, lode, ryby, výrobky z rýb a dopravné prostriedky.

Podiel dreva na celkovom exporte je 20-25% a vyváža sa surové drevo ale aj celulóza, papier, nábytok a výrobky z dreva. Naopak veľký význam tu nemá poľnohospodárstvo pretože poľnohospodárska pôda činí len asi 3,2% celej plochy. Práve poľnohospodárstvo bolo po 2. Svetovej vojne najvýznamnejším odvetvím národného hospodárstva. Najviac úrodnej pôdy je na juhovýchode krajiny, v okolí mesta Trondheim. Ďalšia orná pôda je hlavne v ústiach veľkých riek a v údoliach okolo fjordov. Nórsky poľnohospodári sú veľmi dotovaný štátom a ceny potravín sa preto udržujú na nižšej úrovni ako sú výrobné náklady. Dobrý vplyv na energetickú situáciu Nórska mal objav plynu a ropy v Severnom morí. Po celom území sa nachádzajú bane na rôzne rudy. Významné sú bane na železnú rudu, ťaží sa aj uhlie. Veľa uhlia sa nachádza na súostroví Špicberky. V juhovýchodnom Nórsku sa ťažia nerastné suroviny mramor a vápenec.Použité zdroje:-Internet-Školský atlas-Sprievodca Nórskomskontrolovane kamaratom z Norska jeho me Nevermind