Podzemné vody modelujú v rôznych hĺbkach pod zemou rozsiahle podzemné bludiská – jaskyne. Nie všetky jaskyne vznikli činnosťou podzemného toku. Niektoré vznikli rozpúšťaním vápencov presakujúcou vodou po puklinách alebo zrútením stropov a stien. Jaskynné priestory, ktoré dosahujú veľké rozmery, sa nazývajú dómy. Najznámejšie útvary, ktoré môžeme vidieť v jaskyniach, sú stalagmity a stalaktity. Rozpustený vápenec sa ukladá na stenách alebo na dne jaskyne a vytvára nádherné útvary - kvaple. Kvapky vody, ktoré presakujú zo stropu, vytvárajú stalaktity. Veľmi tenké stalaktity sú brčká. Kvapky vody, ktoré spadnú na dno, vytvárajú stalagmity. Keď sa spojí stalagmit a stalaktit, vznikne stalagnát. Kvaple často vytvárajú zvláštne útvary- nariasenú záclonu, orgánové píšťaly. Väčšinou sú biele, ale môžu byť aj žlté alebo oranžové. Jaskyne sú životným prostredím mnohých živočíchov. Niektoré z nich tu žijú len prechodne, napr. netopiere alebo plazy. Stálymi obyvateľmi jaskynných priestorov je rôzny hmyz, obojživelníky a ryby. Často majú bielu farbu a sú slepé.Niektoré jaskyne sa využívajú aj na liečebné účely.

BYSTRIANSKA JASKYŇA
Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, v Bystriansko - Valaštianskom krase. Jaskyňa je vymodelovaná v čistých, tmavých strednotriasových vápencoch a patrí medzi typické puklinové jaskyne. Staré časti jaskyne boli známe od nepamäti, nové časti objavili roku 1926. V dnešnej podobe je pre verejnosť sprístupnená od roku 1968. V jaskyni sú zastúpené všetky formy kvapľovej výzdoby. Vyskytuje sa tu netopier obyčajný, podkovár malý a iné druhy netopierov. Z celkovej známej dĺžky jaskyne asi 2000 metrov je pre verejnosť sprístupnených 700 metrov. Jaskyňa sa využíva na speleoterapiu.

GOMBASECKÁ JASKYŇA
Nachádza sa na západnom úpätí silickej planiny v doline rieky Slaná. Jaskyňa je vytvorená vo svetlých vápencoch stredného triasu. Ide o typicky riečnu výverovú jaskyňu s aktívnym vodným tokom. Roku 1951 ju objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy a pre verejnosť bola sprístupnená v roku 1955. Typické pre kvapľovú výzdobu jaskyne sú dlhé krehké útvary – brčká, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Z celkovej dĺžky jaskyne 1525 metrov je pre verejnosť sprístupnených 300 metrov. V roku 1968 sa ako prvá jaskyňa začala využívať na speleoterapiu.

JASKYŇA DRINY
Jaskyňa Driny sa nachádza v Smolenickom krase, vo východnej časti Malých Karpát, asi 2 km juhozápadne od Smoleníc. Objavili ju v roku 1929 smolenickí občania. Sprístupnená bola v roku 1935. Oproti ostatným slovenským jaskyniam má viac zvláštností, čo jej predurčuje osobitné postavenie v odbornom svete. Vznikla v pomerme čistých jurských vápencoch, kým ostatné slovenské jaskyne prevažne vo vápencoch triasových. Jej chodby vymodelovala rozpúšťacia a erózna činnosť zrážkovej vody, ktorá prenikala do podzemia puklinami. Celková dĺžka jaskyne je 650 m a pre verejnosť je sprístupnených 430 m.

DEMÄNOVSKÁ JASKYŇA SLOBODY
Nachádza sa na severnej strane Národného parku Nízke Tatry a je súčasťou rozsiahleho systému Demänovských jaskýň. Vytvorená je v tmavých strednotriasových vápencoch, prevažne činnosťou riečky Demänovky. Objavená bola v roku 1921 a verejnosti sprístupnená v roku 1924. Vyniká prekrásnou výzdobou. Vyskytuje sa tu vzácny netopier obyčajný a netopier fúzatý. Z celkovej známej dĺžky jaskyne 6450 metrov je pre verejnosť sprístupnených 1870 metrov.

OCHTINSKÁ ARAGONITOVÁ JASKYŇA
Nachádza sa v Revúckej vrchovine, na severnom úbočí vrchu Hrádok. Objavili ju náhodne banským spôsobom v roku 1954 a sprístupnená bola v roku 1972. Jaskyňa má odlišnú morfológiu ako ostatné jaskyne na Slovensku. Vznikla v šošovke bielych až modrosivých kryštalických vápencov v Ochtinskom kryptokrase chemickou činnosťou zrážkových vôd na zlomových líniách s puklinami. Množstvo a rozličné formy aragonitovej výzdoby ju radia k svetovým unikátom. Z celkovej dĺžky jaskyne 300 metrov je pre verejnosť sprístupnených 235 metrov.

DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA
Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Stratená na území Národného parku Slovenský raj. Dosahuje dĺžku 1232 m. Objem ľadu je 110 132 m3, najväčšia hrúbka 26,5 m. Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Jaskyňu objavili v roku 1870, sprístupnili v roku 1871. Od roku 1887 bola prvou elektricky osvetlenou jaskyňou vo vtedajšom Uhorsku. V súčasnosti je sprístupnených 475 m.