ROZLOHA: Celková výmera územia mesta Ružomberok je 127 368 547 m2. Môžeme ju rozdeliť na:

poľnohospodársku pôdu s rozlohou 37 358 016 m2, ktorá sa ďalej delí na:
•ornú pôdu s rozlohou 4 490 404 m2
•záhradu s rozlohou 1 284 714 m2
•trvalý trávnatý porast s rozlohou 31 582 898 m2

nepoľnohospodársku pôdu s rozlohou 90 010 531 m2, v ktorej sú zahrnuté:
•lesný pozemok s rozlohou 79 055 635 m2
•vodná plocha s rozlohou 1 243 213 m2
•zastavaná plocha a nádvorie s rozlohou 7 678 325 m2
•ostatná plocha s rozlohou 2 033 006 m2

POLOHA:Poloha Ružomberka je vzhľadom na umiestnenie v štáte výhodná, lebo nemá okrajovú polohu. Zároveň je aj v nevýhode, lebo týmto stráca výhodu susediť s hospodársky rozvinutejšími štátmi. Ružomberok sa nachádza v severnej časti strednej oblasti Slovenska na sútoku Váhu a Revúcej. Je regiónom dolného Liptova a od ostatných regiónov ho oddeľujú pohoria, ktoré tu tvoria prirodzenú hranicu: na severe Chočské vrchy (oddeľujú od Oravy), na západe Veľká Fatra (oddeľuje od Turca), a na juhu Nízke Tatry (oddeľujú od Horehronia). Ružomberok leží v Liptovskej kotline, čo je vysoko položená kotlina.

Nadmorská výška: najnižšia – kultúrny dom v Černovej (468.561mnm)
stredná – budova Mestského úradu (496.382mnm)
najvyššia – kostolík na Kalvárii (596.319mnm).

Zemepisná šírka: 49°04´. Zemepisná dĺžka: 19°19´.

POVRCH: Mesto sa nachádza v západnej časti Liptovskej kotliny. Dotýka sa 3 horských celkov: na západe Veľkej Fatry, na severe Chočských vrchov. Na východe pokračuje kotlina ďalej smerom k Liptovskému Mikulášu. Na juhu a východe sú to Nízke Tatry. Všetky tieto známe pohoria patria do vnútorných západných Karpát. Vrch, ktorým je mesto asi najznámejšie, je Malinô Brdo (1209mnm). Mestská časť Vlkolínec (718mnm) leží pod vrchom Sidorovo (1099mnm). Nad mestskou časťou Biely Potok sa vypína vrch Ostrô (1056mnm). Nad Černovou je Tlstá hora (1208mnm) a nad Hrboltovou Radičina (1127mnm).

Prevládajú tu: pieskovce, neogéne íly, dolomit, vápenec, kremeň, žula, rula.

PODNEBIE:Podnebie Ružomberka je severné mierne, podhorské vnútrozemské. Priemerná ročná teplota v Ružomberku dosahuje 7 °C. Priemerné mesačné teploty: január -4.8°C, február -3°C, marec 1.4°C, apríl 6.9°C, máj 12.2°C, jún 15.7°C, júl 17.2°C, august 16.5°C, september 12.7°C, október 7.4°C, november 2.8°C, december -1.4°C. Za rok spadne 711mm zrážok.

VODSTVO:Dolný Liptov patrí do povodia Váhu. Mestom pretekajú rieky Váh a Revúca. Revúca sa vlieva do Váhu z jeho ľavej strany. Prietok Revúcej v Ružomberku je 5m3/s. Na území mesta sa ešte do nich vlievajú potoky: Likavčanka, Čutkovský potok, Zrazový potok, Bystrý potok, Hrabovský potok. Sú tu aj vodné nádrže: Hrabovská nádrž, Čutkovská nádrž. Pitnú vodu má Ružomberok z Veľkej Fatry z lokalít Kalvária, Jazierce, Bukoviny, z doliny Bystrô v Revúckej doline, z Čebraťa nad Kuskovou vilou a iných bočných zdrojov, napríklad Baničné – Strelnica – smerom na Gejdák.

PôDY:Vyskytujú sa tu najmä:

hnedé lesné pôdy – zaberajú najväčšiu časť katastra
podzolované lesné pôdy – vyskytujú sa na odlesnených oblastiach
okrové lesné pôdy – sú rozšírené na svahoch
humusové podzoly – hlavne vo vyšších horských oblastiach
nivné pôdy – v Ružomberku ich nájdeme pri Váhu a Revúcej
RASTLINSTVO:Najrozšírenejšie: sedmikráska obyčajná, králik biely, prvosienka jarná, orlíček obyčajný, rôzne druhy králikov...
Zriedkavejšie: horec jarný, šafran Heufelov, prvosienka vyššia, fialové, žlté a biele vstavače, lykovec jedovatý, deväťsil
Vzácne rastliny: poniklec alpínsky, marulka alpínska, plešivec karpatský... Môžeme tu nájsť aj spoločenstvá ostrevky vápnomilnej a ostrice vždyzelenej tatranskej.
Chránené rastliny: šafran Herbachov, črievničník papučkový, poniklec slovenský
Z ihličnanov sú to: smrek, borovica, jedľa, smrekovec opadavý, borievka, tis
Listnaté stromy: buk, vzácne dub, jelša, topoľ, osika, breza, pagaštan konský, vŕba, hlôh, jarabina

ŽIVOČÍŠSTVO:Najviac: jeleň, srnec, zajac divý, medveď hnedý, rys ostrovid, diviak, tetrov, hlucháň obyčajný, jariabok hôrny, orol krikľavý, kuvičok vrabčí, drozd kolohrivý, výr skalný, holub hrivnák, králik žltohlavý, žlna sivá... V skalách sojka obyčajná, orešnica perlavá, strakoš obyčajný, kavka obyčajná, murárik červenokrídly...
Plazy: vretenica obyčajná, jašterica živorodá a múrová... Je tu bohatý výskyt rôznych chrobákov, mäkkýšov, kôrovcov, hmyzu, motýľov, obojživelníkov (mlok vrchovský, mlok karpatský, salamandra škvrnitá)

OCHRANA PRÍRODY:Ružomberok sa môže pochváliť prekrásnou okolitou prírodou. Do územia mesta zasahujú chránené územia: Národný park Nízke Tatry, Národný park Veľká Fatra, Chočské pohorie. V roku 1978 boli Nízke Tatry vyhlásené za národný park s rozlohou 81 095 ha pre vlastné územie národného parku a 123 990 ha pre ochranné pásmo. V Nízkych Tatrách, zasahujúcich na naše územie, sa nachádza chránený prírodný výtvor Brankovský vodopád (nad Podsuchou). Od 1.4.2002 nadobúda účinnosť Národný park Veľká Fatra na výmere 40 371 ha a s ochranným pásmom s rozlohou 26 133 ha. Vo Veľkej Fatre sa nachádzajú tiež chránené prírodné výtvory, a to Bukovina (medzi Jaziercami a Podsuchou), Vlčia skala, Dogerské skaly (v Trlenskej doline pod kláštorom), Tuffova terasa (nad Jaziercami, prepadá sa tu voda), Jazierce, Krkavá skala (pod Sidorovom).

OBYVATEĽSTVO:Počet obyvateľov Ružomberka je 30 417, pričom z toho je 15 853 žien a 14 564 mužov. Priemerný vek obyvateľstva je 46 rokov. V meste sú zastúpené rôzne národnosti: slovenská – 29 394, rómska – 289, česká – 264, ukrajinská – 41, maďarská – 41, moravská – 20, srbská – 17, poľská – 12, nemecká – 6, rusínska – 6, ruská – 5, bulharská – 4, chorvátska – 1, židovská – 1, iná – 73, nezistená – 243.

Vierovyznanie: rímsko-katolícke – 22 956, evanjelické – 1667, grécko-katolícke – 134, pravoslávne – 87, baptisti – 67, Jehovi svedkovia – 47, adv. Siedmeho dňa – 14, reformovaná kresťanská cirkev – 14, československá husitská jednota – 13, apoštolská cirkev – 6, cirkev bratská – 3, iné – 56, nezistené – 840, bez vyznania – 4 456.

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo: 15 599, z toho mužov je 7 958 a žien je 7 641. Nezamestnanosť v Ružomberku dosahuje 18,36 %. Priemerná dĺžka života je 68 rokov, pričom ženy sa priemerne dožívajú 75 a muži 61 rokov. Priemerný vek obyvateľov Ružomberka je 46 rokov.

SÍDLA:Súčasťou Ružomberka sú aj jeho mestské časti:

Biely Potok – nachádza sa na južnej strane mesta; sú tu pamiatky:Pamätník padlým v II. Svetovej vojne – na pamiatku padlým v boji proti fašizmu,Kostol sv. Vendelína – z roku 1901

Černová – prvá písomná zmienka pochádza z roku 1376. Uvádza sa tam, že obec Czernaw leží západne od centra mesta, na úpätí Veľkej Fatry vo výške 500 mnm. Súbor pamiatok černovskej masakry z roku 1907 (vyhlásené v roku 1991 za NKP): Rímsko-katolícky kostol Ružencovej Panny Márie – postavený v roku 1907
Pamätné miesto černovskej masakry – miesto streľby, pri ktorej prišlo o život 15 občanov, ktorí sa postavili maďarizácii
Náhrobok černovskej masakry – pamätník obetiam tragédie na miestnom cintoríne
Rodný dom Andreja Hlinku – v zrekonštruovanom objekte sa pripravuje pamätná izba
Pamätník padlým rodákom I. a II. Svetovej vojny – na miestnom cintoríne
Hrboltová – historické pamiatky: Dve keltské mestá, Kameňolom Skladaná skala kultúrne pamiatky: Ranogotický kostolík sv. Kataríny Alexandrijskej, Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, Kríž na Diele, Kamenný kríž pri mlyne, Kaplnka sedembolestnej Panne Márii v Hruští, Kríž na Chlmkoch, Pamätník obetiam odboja prírodné pamätihodnosti: Lesopark Skalie, Miestny minerálny prameň, Pamätná lipa v cintoríne, Pamätná lipa v Sekaninách, Pamätná lipa pri železničnej stanici, Pamätná lipka symbolizujúca vznik SR, Pamätná skupina stromov, Pamätná skupina stromov na Diele, Radová lipová výsadba stromov, Ochranný pás zelene

Vlkolínec – nachádza sa na juhozápadnej strane mesta. Leží na južnom skalnatom svahu vrchu Sidorovo vo Veľkej Fatre nad Revúckou dolinou vo výške 718 mnm. Čisto drevená obec bola od roku 1977 pamiatková rezervácia ľudovej architektúry a v decembri 1993 zapísaná do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Prvá písomná zmienka je z roku 1376 ako ulica mesta Ružomberok. Ako jediná obec na Slovensku nie je porušená novou výstavbou. Dominantou obce je drevená zvonica, jedinou murovanou stavbou je kostolík.

POĽNOHOSPODÁRSTVO:Asi na polovici osevnej pôdy sa pestujú zrniny, na značnej časti zemiaky a krmoviny. Živočíšna výroba sa zaoberá chovom hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a hydiny.

LESNÉ HOSPODÁRSTVO:Lesný pôdny fond je obdarený:

26 000 ha – SEL š.p. Lesný závod Ružomberok
10 334 ha – Urbárske spoločenstvá
6 884 ha – Mestské lesy a.s. Ružomberok
359 ha – komposesoráty
248 ha – súkromné spoločenstvá
98 ha – súkromníci

Využitie:

1.ťažba dreva – obnovená 4350 m2 a výchovná 645m2
2.zabezpečuje ochranu
3.vodné zdroje

PRIEMYSEL: Vďaka významnej križovatke, na ktorej leží Ružomberok, sa mesto vyvíjalo na obchodno – trhovo – remeselnícke centrum. K tradičnej poľnohospodárskej, ovčiarskej, drevárskej a trhovo obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa postupne združilo do početných cechov s remeselníckymi dielňami. Z nich sa začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa začal v 19. storočí rodiť významný slovenský priemysel. Išlo o rozvoj papiernického, celulózového, textilného priemyslu, o spracovanie dreva, ale aj tehelne, bryndziarne a zápalkárne. Vznikli slovenské peňažné ústavy. Na konci 19. storočia bol Ružomberok významným centrom. Pred 1. svetovou vojnou bol dokonca počtom obyvateľov a priemyslu najväčším mestom na Slovensku. Roku 1883 vznikla na Bielom Potoku továreň na drevovinu a lepenku. Z týchto sa vyvinuli SÓLO a SUPRA. V západnej časti mesta vznikla rybárpolská textilka, ktorá sa čoskoro vyvinula na najväčšiu v Uhorsku. Ďalej vznikol podnik na výrobu zápalkových drievok, z ktorého sa vyvinula zápalkáreň. V roku 1871 bola založená známa ružomberská tehelňa. Bryndziareň P. Makovického reprezentovala potravinársky priemysel. Dnes je v Ružomberku zastúpený najmä:

PAPIERENSKÝ priemysel – Severoslovenské celulózky a papierne a.s. Ružomberok – Mondi business paper (výroba a predaj bezdrevných grafických papierov, baliacich a technických papierov, zušľachtených papierov a papierových výrobkov)

TEXTILNÝ priemysel – TEXICOM a.s. (výrobca textilných priadzí, látok i konfekcie so storočnou tradíciou), Enrico, spol. s.r.o. (výroba dámskych odevov)

DREVÁRSKY priemysel – Pilex s.r.o. (veľkoobchod a maloobchod, predáva klinové remence, ložiská, drevené lisované zátky do dutiniek, hranoly na výrobu paliet, atď.), Liptona VD (výroba nábytku)
OBALOVÝ MATERIÁL – Lepas s.r.o. Ružomberok (výroba ekologických papierových lepiacich pások), Obaly SOLO s.r.o. (výroba papierových dutiniek)

GALVANOTECHNICKÝ priemysel – Galmm (povrchové - galvanické úpravy kovov), Kovovýroba Kosovo

GEOLÓGIA A GEODÉZIA – GeoDAN (vyhotovovanie geometrických plánov)

PLYNÁRENSKÝ priemysel – Slovmont, družstvo, Ružomberok (plynové kotolne, plynoinštalácie, technologické rozvody)

STROJÁRSTVO – Bickel Wolf s.r.o. (predaj, montáž, technické poradenstvo v oblasti priemyselných armatúr)

STAVEBNÝ priemysel – Pepal-Pavol Palenčík (stavebná činnosť, malé stavby a ich zmeny, rekonštrukcie bytov a domov, montáž sadrokartónu, omietkárske, maliarske, pokladacie, obkladacie práce...), Koplast, spol. s.r.o. (výroba a montáž plastových okien, dverí, výkladov, zimných záhrad, stavebné úpravy), PREMS – Ján Krajňák (železiarstvo, spojovací materiál, dverové, okenné kovania, zámky, brusivo, murárske náradie), Parkety – Obklady Ružomberok (laminátové a drevené plávajúce podlahy, klasické parkety)

DOPRAVA:Dopravný systém mesta je daný jeho polohou. V rámci Slovenska ho môžeme považovať za nadpriemerný. Ružomberok leží v priesečníku 2 významných urbanizačných a dopravných osí severojužnej a západovýchodnej. Tieto osi sú predstavované štátnymi cestami medzinárodného významu a rýchlikovou železničnou traťou. V smere Z-V je to štátna cesta I/18 ako cestný ťah E50 (Žilina – Ružomberok – Poprad – Košice – Užhorod) a v smere S-J štátna cesta I/59 ako cestný ťah E77 (Krakow – Trstená – Dolný Kubín – Ružomberok – Banská Bystrica – Budapešť). V Ružomberku premáva 5 liniek mestskej autobusovej dopravy. Je tu 60 zastávok. Cez Ružomberok prechádza hlavný železničný ťah č. 180 Žilina – Košice, resp. Kysak.

CESTOVNÝ RUCH:

Podujatia: Dni mesta, Blší trh, Sadenie mája na Vlkolínci, rôzne výstupy na okolité vrchy, oslavy oslobodenia mesta, plesy, futbalové a basketbalové zápasy, koncerty, výstavy, jarmoky...

Lyžovanie: V tomto má Ružomberok veľkú výhodu, lebo je priamym východiskom do známeho lyžiarskeho centra Skipark Ružomberok. Je v nadmorskej výške 545 mnm až 1209 mnm. Môžeme tu využívať 7 zjazdových tratí s ľahkou, strednou, ale aj ťažkou obtiažnosťou.

Ubytovacie zariadenia: Hotel Hrabovo, Šport penzión Blesk, SOU Ružomberok, Penzión Panský dom, Penzión FARMA GEJDÁK, Motel Vlčí dvor, Horský hotel Smrekovica, Hostinec Bodega, Hotel Áčko, Hotel Kultúra, Hotel Alžbetka...Reštaurácie a občerstvenia: Hotel Malina, Hotel Hrabovo, Reštaurácia Tatra, Reštaurácia Pilsner Pub, Reštaurácia Koloseum, Reštaurácia Cafe Efekt, Reštaurácia Biely dom, Reštaurácia pod Vlkolíncom, Reštaurácia Hotel Kultúra, Reštaurácia „Marian“, Pizzeria Delika, Pizzeria Bella...
Historické pamiatky: celé Námestie Andreja Hlinku (bývalý Rínok) – od roku 1994 je vyhlásené za NKP aj s pamiatkami: Rímsko-katolícky kostol sv. Ondreja, Pamätník Andreja Hlinku, budova Mestského úradu, Mariánsky stĺp, Kláštor sv. Kríža, Ružomberské piaristické Gymnázium, Dievčenská meštianska škola, Rímsko-katolícka ľudová škola, Kostolné schody; pamiatky mesta mimo Námestia Andreja Hlinku: Galéria Ľudovíta Fullu, Liptovské múzeum, Kostol všetkých svätých, Robotnícky kostol, Kultúrny dom, Kaštieľ sv. Žofie, Synagóga, Pamätník padlým v II. svetovej vojne, Súsošie slobody, Partizánska matka, Pamätné tabule padlým v I. a II. svetovej vojne, Pamätník padlých v I. a II. svetovej vojne, Pamätník padlým v SNP – Lokomotíva

SLUŽBY:

Zdravotníctvo: V Ružomberku je Ústredná vojenská nemocnica SNP na Ulici generála Miloša Vesela. Má okolo 770 lôžok.
Lekárne: Lekáreň v areáli ÚVN, Lekáreň u božského srdca, Lekáreň Sinuhe, Stará lekáreň, Lekáreň Centrum, Lekáreň ASTRA, Lekáreň Paracelsus, Lekáreň Jantár, v zdravotnom stredisku pri Texicome

Školstvo:

Materské školy – MŠ Bystrická cesta, MŠ Za dráhou, MŠ Riadok, MŠ Bernoláka, MŠ Moyzesa, MŠ Hrabovská cesta, MŠ Biely Potok, MŠ Černová, MŠ Hrboltová

Základné školy – ZŠ Biely Potok, ZŠ Klačno, ZŠ Sládkovičova, ZŠ Dončova, ZŠ Bystrická cesta, ZŠ Černová, ZŠ Zarevúca, ZŠ sv. Vincenta, Súkromná škola, Základná umelecká škola, Súkromná základná umelecká škola

Stredné školy – Gymnázium, Gymnázium v. Andreja, Obchodná akadémia, Škola úžitkového výtvarníctva, Združená stredná škola, Združená stredná škola obchodu a služieb, Odborné učilište, SZŠ M. T. Schererovej

Vysoké školy – Žilinská univerzita (Fakulta riadenia a informatiky), Katolícka univerzita

Poisťovne: Allianz, Kooperativa, Kontinuita, UNION

Banky a bankomaty: Slovenská sporiteľňa (bankomat), Dexia banka (bankomat), Ľudová banka (bankomat), Tatrabanka (bankomat), UNI banka, ČSOB banka, OTP banka, Istrobanka, Všeobecná úverová banka

Polícia: Mestská polícia má sídlo na Námestí Andreja Hlinku č. 1, náčelníkom je Ing. Ivan Stromko

Pošty: V Ružomberku funguje 6 pôšt, pričom mestské časti Biely Potok, Černová a Hrboltová majú tiež svoje pošty a vlastné PSČ.
HISTÓRIA:Historické osudy Ružomberka a jeho okolia možno sledovať od roku 1233, keď kráľ ONDREJ II. daroval zo svojej kráľovskej zeme Hudkontovi za verné služby tri poplužia zeme, ktoré ležali pri ústí rieky Revúca. Základným predpokladom rozvoja mesta bola jeho poloha na križovatke obchodných ciest. Novým impulzom rozvoja bol príchod nemeckých kolonistov, ktorí sa usadili pri staršej slovenskej osade Revúca a založili si novú osadu s názvom Resenberg, situovanú na plošine severne od dnešnej Kalvárie. Mestské výsady dostal Ružomberok v roku 1318. Mestu ich udelil magister rytier Donč, zvolenský župan. 14.novembra 1340 dostalo mesto od kráľa Karola Róberta kráľovskú listinu s novými mestskými výsadami. Boli v nich zahrnuté práva na slobodnú voľbu richtára, oslobodenie od súdnej právomoci župana, právo na voľný rybolov v riečke Revúca a slobodné dolovanie zlata, striebra a medi. Do mestského chotára boli začlenené obce Biely Potok, Ludrová, Černová i osada Vlkolínec. I napriek tomu, že sa mesto snažilo využiť získané privilégia, vývoj sa narušil, keď v deväťdesiatych rokoch 14. storočia upadlo do feudálnej závislosti od Likavského panstva. Ružomberok sa však ďalej vyvíjal na centrum remesla a obchodu. Papiereň bola založená ešte pred rokom 1725. Výraznejší rozvoj priemyslu nastal v 19. storočí – celulózka, papiereň, textilka, bryndziareň a zápalkáreň. Od 17. storočia kultúrne spolky – Katolícka kruh a Občianska beseda. 1868 – 1.divadlo v dome P. Makovického. 1912 – založenie Liptovského múzea.

Povesť o Ruži – Povesť o vzniku mesta a jeho názve hovorí o nechcenom usmrtení dievčiny mladým mužom, poľujúcim na Vrchu ruží, dnes historickom Námestí Andreja Hlinku. Strela z kuše mladého poľovníka prestrelila sýtočervenú ružu na jednom z kríkov a takto ozdobený šíp vyhasil nevinný život. Mesto, ktoré vyrástlo okolo spomínaného námestia, sa dodnes nazýva Ružomberok a v jeho erbe na striebornom štíte sa skvie červená ruža prestrelená zlatým šípom.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk