Neskorší vznik Správy situáciu iba skomplikoval, pretože jej malému počtu pracovníkov určil zo zákona kompetencie, ktoré nemôžu napĺňať, kým ŠL TANAPu zostala pôsobnosť zo zákona 100/77 v znení neskorších predpisov. Legislatíva tak vytvorila v jednom TANAPe dve organizácie, z ktorých jedna má kompetencie, ale nemôže ich v praktickej ochrane prírody aplikovať pre prozaicky malý počet pracovníkov, organizácia s relatívne dostatočným počtom pracovníkov nemá kompetencie. V tejto situácii sa nachádza riadenie ťažko zrodeného prvého slovenského NP v čase polstoročia jeho legislatívnej existencie.

REZERVÁCIA
Menšie územie, spravidla o výmere do 1000 ha, ktoré predstavuje pôvodné, alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené ekosystémy a biocentrá. Vyhlasuje ich okresný úrad štátnej správy. Ak prírodná rezervácia predstavuje nadregionálne biocentrum ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, ministerstvo ho spravidla vyhlasuje za národnú prírodnú rezerváciu. Na území prírodnej rezervácie platí 5. stupeň ochrany prírody, ktorý značne obmedzuje v ňom vykonávané činnosti. Za určitých okolností v ňom dokonca orgán ochrany prírody môže zakázať akúkoľvek činnosť človeka. Každá prírodná rezervácia má aj svoje ochranné pásmo, v ktorom platí 4. stupeň ochrany. Vo V. T. a B.T. sú Zákonomč. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vymedzené tieto národné prírodné rezervácie: Batizovská dolina, Belianske Tatry, Bielovodská dolina, Dolina Bielej vody, Furkotská dolina, Javorová dolina, Kôprová dolina, Mengusovská dolina, Mlynická dolina, Skalnatá dolina, Slavkovská dolina, Studené doliny, Štôlska dolina, Tichá dolina, Važecká dolina, Velická dolina .

CHRÁNENÉ ÚZEMIA
Význanmné alebo ohrozené časti prírody, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu. Zákon č. 287/94 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v § 12 vymedzuje päť kategórií chránených území: chránená krajinná oblasť, národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, prírodná pamiatka. Celé územie B. T. a V. T. patrí do kategórie národného parku, je začlenené do Tatranského národného parku (TANAP). V ňom je na území V. T. a B. T. 15 národných prírodných rezervácií. Sú nimi: Batizovská dolina, Bielovodská dolina, Belianske Tatry, Dolina Bielej vody, Furkotská dolina, Javorová dolina, Kôprová dolina, Mengusovská dolina, Mlynická dolina, Skalnatá dolina, Slavkovská dolina, Studené doliny, Tichá dolina, Važecká dolina, Velická dolina. Činnosť v nich i v národnom parku sa riadi ustanoveniami spomenutého zákona. Prvé pokusy o ochranu prírody siahajú do 19. stor. Boli však sporadické a zameriavali sa predovšetkým na druhovú ochranu živočíchov, príp. rastlín. Zásluhu na tom majú predovšetkým členovia UKS, ktorý toto úsilie vyvíjal od svojho založenia v roku 1873. O plošnú ochranu územia sa po prvý raz pokúsili až výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety 6. marca 1923 zriadením dvoch rezervácií kamzíčej zveri (Kôprová dolina a Zlomisková dolina). Intenzívnejšie sa k problematike plošnej ochrany a vzniku národného parku vyjadril Krakovský protokol zo 6. mája 1924, na základe ktorého vznikol aj “Projekt prírodného parku tatranského” v roku 1925. Naplnenie ochranárskych cieľov však priniesol až Zákon SNR č. 11 z 18. decembra 1948 o Tatranskom národnom parku.

EKOLÓGIA
(Z gréckeho: Oikos - dom, prostredie a logos - veda) Je to samostatné odvetvie biológie, zaoberajúce sa štúdiom vzťahov živých organizmov medzi sebou, vzťahom ich existencie k neživej prírode a štúdiom spôsobu ich životov v neustále sa meniacom prírodnom prostredí. Tieto vzťahy limitujú rozšírenie organizmov na zemi, udržiavanie biologickej rovnováhy, vznik nových a zánik pôvodných druhov. Neustále sa meniace činitele prostredia, ovplyvňované i živými organizmami, môžu pôsobiť pomaly, postupne a jednotlivo. Ale násilne vyprovokované (najmä človekom) môžu z reťazovitej postupnosti prejsť do prudkého súčasného pôsobenia všetkých činiteľov naraz. E. má zásadný význam pri snahe človeka uskutočňovať pre neho účelné zmeny v prírode. Je to najmä v lesníctve, poľnohospodárstve, vodohospodárstve, ale i iných ľudských aktivitách meniacich krajinu. Bez ekologických znalostí, poznania zákonitostí a podmienok vývoja rastlinných a živočíšnych druhov, je zasahovanie do ekologickej rovnováhy analogické so situáciou, keď riadenie dopravného lietadla preberie radový cestujúci presvedčený o svojich pilotných spôsobilostiach. Ekologické vedomie je dôležité pre každého obyvateľa Zeme, malo by byť samozrejmým pre ľudí žijúcich a pracujúcich v Tatranskom národnom parku i pre jeho návštevníkov. ZUBRYJe to názov zarastajúcej lúky, ktorá bola niekedy oborou pre zubrov hôrnych, dovezených z poľskej Bieloveže.

Zvieratá boli začiatkom šesťdesiatych rokov 20. stor. prevezené do obory v Topoľčiankach. Lúka má rozlohu okolo jedného hektára a pretína ju cesta ŠL TANAPu, vedúca od horárne na Medveďovej lúke ku štátnej ceste z Veľkej do Tatranskej Lomnice. PYTLIACTVONelegálny lov zveri a rýb, v rozpore so zákonnými normami, platnými v danej dobe pre tento lov, alebo lov nacudzom území, resp. majetku, bez vedomia a dovolenia vlastníka lesného teritória či poľovného revíru. V literatúre o Tatrách sa pytliactvo veľmi často spomína. Pytliakom sa označuje takmer každý, kto sa v minulosti zaoberal lovom zveri v tatranskom horskom prostredí. Fixovanie tejto predstavy vzniklo zrejme v dôsledku existencie národného parku na tomto území. V minulosti majitelia tohto územia, počínajúc kráľmi, cez nižšiu šľachtu, dovoľovali a priamo nakazovali svojim poddaným loviť v určenom území i so stanovením povinnej dávky zveriny do šľachtických sídiel v rámci daňových dávok. Tieto práva lovu sa neskôr pretransformovali do práva loviť len určité druhy zveriny a niekde do úplného zákazu lovu. Po zrušení poddanstva a vzniku urbariátov prešlo do “horového práva” urbárskych spolkov aj právo poľovačky pre svojich členov na ich urbárskych pozemkoch. V listine uhorský kráľ Belo IV. už v roku 1265 dovoľuje liptovským obyvateľom poľovať v lesoch od potoka Prosiek až po Spiš, ktorého hranicu vtedy tvoril potok Lesnica a podobne na Dunajci až po Poľsko.

Svojim poddaným upravovalo toto právo aj Dunajecké panstvo. Neskôr, keď už ubudlo zveri i jej životného priestoru, právo loviť si vyhradila šľachta a jej hájnický a lesnícky personál. Vášniví lovci z iných vrstiev však v love pokračovali (už aj z dôvodu obživy) a nasledovali tvrdé tresty za pytliactvo. Často sa pytliaci pri úniku bránili strelnými zbraňami a dochádzalo k obetiam na oboch stranách. Tak napr.zahynul lesník Kristiána Krafta Juraško. Pytliactvo prežilo až do dnešných čias. Je bezohľadnejšie, ale aj vynaliezavejšie a v stále sa zmenšujúcom počte zveriny i druhov je negatívnym fenoménom vzťahu človeka k prírodnému prostrediu.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Je jednotou botanických a abiotických faktorov, ktoré umožňujú organizmom život a ktoré priamo či nepriamo, aktuálne alebo potenciálne na živé sústavy plôsobia. Jeden organizmus sa z hľadiska iného organizmu môže stať súčasťou jeho životného prostredia. Živé sústavy vytvárajú spolu s príslušným prostredím systémy vyššieho stupňa, ekosystémy rôzneho radu. Najvyšším ekosystémom je biosféra, najnižším biotop. Na životné prostredie v poslednom storočí výrazne vplývaa činnosť človeka Tá do značnej miery ovplyvňuje aj kvalitu životného prostredia vo V. T. Ťažko tu ovplyvníme globálne vplyvy, no nezriedka nechceme ovplyvniť ani lokálne. Preto sa aj životné prostredie vo V. T. a B. T. zhoršuje.PLESÁĽadovcové jazerá Tatier, ktoré vznikli počas pleistocénneho zaľadnenia činnosťou ľadovcov a po ich ústupe. Sú vodnou výplňou paniev, vyhĺbených do dna dolín ľadovcami. Delia sa na karové plesa - to sú tie, kde voda vypĺňa ľadovcový kar vyhĺbený v kompaktnom skalnom dne doliny, a na hradené (morénové), ktoré vznikli po roztopení ľadovca za jeho čelnou, príp. aj bočnými morénami, braniacimi odtoku vody. Časté sú však i kombinácie karových a hradených plies. Jedine Tiché pleso v Širokej doline vzniklo krasovoučinnosťou po zrútení stropu nehlbokej jaskyne. Zo všetkých plies je asi sto trvalých s charakterom jazier.

Na slovenskej straneV. T. sa nachádza 87a na poľskej 48 plies. Z nich sa však niektoré, najmä tie menšie a plytšie, stratia už krátko po roztopení snehu alebo koncom leta či v jeseni. Plocha všetkých 135 plies je takmer 3 km stvorcové a celkový objem asi 12 mil. kubických metrov vody. Názvy plies sú odvodené od farieb, ktoré sa odrážajú z okolia vo vodnej hladine, od veľkosti, katastrálnej príslušnosti, polohy atď. Plesá sú postupne zanášané erodovaným horninovým materiálom, ktorý do nich vlečie zrážková voda. Tak už zaniklo Lievikové pleso v Skalnatej doline, ktoré ešte pred 80 rokmi kreslili do máp. Rovnako likvidačný účinok na nižšie položené plesá v montánnom stupni má vegetácia, najmä rašelinník. To je osud Slepého plesa, ale aj ďalších. Dramatický zánik morénových plies môže mať porušenie tesnosti hradiacej morény. To môže byť v dôsledku vodného prívalu,zosuvom podmočených bočných strání a stien do plesa alebo postupným eróznym prehlodávaním sa odtoku cez morénu až do úplného odtečenia obsahu plesa. Toto postihlo v minulosti pravdepodobne najväčšie tatranské pleso, po ktorom zostala asi 60-hektárová panva Christlovej s rašeliniskami a nimi pretekajúcim Studeným potokom. Plesá svojim akumulačným priestorom zadržiavajúvodu a vyrovnávajú povrchový i podpovrchový odtok. Ich hladinový rozdiel kolíše v čase maxima a minima v priemere 30 až 80 cm.

Čistota vody i vďaka nízkemu obsahu rozpustných minerálov je vysoká. Preto i teplota plies - s výnimkou nižšie položených či plytkých,navyše s hlinitým dnom - nepresahuje ani v lete 15 st. C. Nižšie ako 1 m sa voda slabo prehrieva a tu dosahuje teplota iba 4 až 6 st. C. V zimných mesiacoch sa na všetkých plesách vytvára ľadová pokrývka hrubá okolo 50 cm. Ľad sa potom v závislosti od nadmorskej výšky, expozície,zatienenia atď. roztápa od mája do augusta. V septembri rozmŕzajú i Zmrzlé, Zamrznuté či Ľadové pleso. Prítoky plies sú väčšinou podpovrchové, iba niektoré majú i povrchový prítok, napr. Popradské pleso. V skutočnosti však býva často prítok obojaký. Plesá s povrchovým odtokom sú pre vodné živočíšstvo priechodne napojené na riečnu a potočnú sieť. Podľa veľkosti je najväčším plesom na slovenskej straneV. T. Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20,08 ha a hĺbkou 53 m. Tatranské prvenstvo však drží Morské oko s menlivou rozlohou 34,54 - 34,92 ha, hĺbkou 50,8 m, dĺžkou 862 a šírkou 566 m. Najvyššie položeným stálym plesom je Modré pleso v Malej Studenej doline (Dolinke pod Sedielkom) vo výške 2192 m.n. m. Vo výške 2207 m.n.m. je v Malej Studenej doline Baranie pliesko, ktoré je však nestále. Najnižšie ležiace sú Rakytovské plesá vo výške 1307 m.n.m., vôbec najnižšími sú však Toporowe stawy na poľskej strane,ležiace vo výške1100 m.n.m. Okrem estetickej hodnoty,hydrologického významu regulácie odtoku povrchových vôd z vysokohorskej oblasti majú tatranské plesá dôležitý vodohospodársky význam ako zásobáreň vysoko kvalitnej pitnej vody. Preto je ich akékoľvek znečisťovanie neprípustné.