referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izidor
Sobota, 4. apríla 2020
Púšte
Dátum pridania: 08.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: poliakm
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 351
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 0s
Pomalé čítanie: 9m 0s
 
Vododržné rastliny

Púšťové rastliny sa adaptovali tak, aby straty vody boli minimálne. Väčšinou majú tenké pevné listy s prieduchmi /dýchacími pórmi/ , ktoré sa otvárajú iba počas chladnej noci. Niektoré púšťové trávy majú zložené listy s prieduchmi vo vnútri. Kaktusy nemajú ani listy, ani konáre a vodu skladujú v pevných dužinatých stonkách. Púšťové rastliny zvyčajne majú dlhé rozvetvené koreňové systémy, ktorými si načerpávajú vodu z veľkej plochy: niektoré, napríklad tamariška, majú hlavné korene, ktoré siahajú do hĺbky, aby sa dostali k podzemnej vode. Iné, napríklad Larrea, ich majú tesne pod zemou, aby zužitkovali každú spŕšku dažďa. Niektoré púšťové rastliny sú efemérne, ožívajú iba počas dažďového obdobia, no inak zostávajú vo vegetačnom pokoji v podobe plodu alebo semena.

V severoamerických púšťach sú dve obdobia dažďov, jedno v zime a jedno v lete: po každom kvitnú rôzne druhy. Severoamerická Larrea tridentata je opadavá a lístky rozvíja iba počas zimných dažďov. Púšť je v podstate holá a vrstva pôdy je tenká, prípadne ani neexistuje. Na niekoľkých miestach sa nakopili suché listy a konáriky, ktoré tam navial vietor, ale vo vlhkejších oblastiach nie je hrubá vrstva organického odpadu bežná. Huby a aktinomycéty sú jediné pôdne organizmy, ktorých je hojné množstvo, no ich aktivita sa obmedzuje na krátke dažďové obdobia. Na rozklad rastlinnej hmoty vplývajú najmä termity, ktoré si miestami stavajú výrazné termitiská. Rastlinstvo sa preto musí spoliehať väčšmi na vlastné zdroje živín a púšťové rastliny si uchovávajú prvky ako dusík, fosfor a draslík v stonkách a koreňoch. Keď tieto časti opadávajú, nahromadia sa pod rastlinou, ktorá si takto vytvára vlastný ostrovček úrodnosti.

Púšťové živočíchy

Púšte sú drsným prostredím pre život zvierat. Je tam málo potravy, nedostatok vody a niet ani úkrytu pred pražiacim slnkom /a studenými nocami/, takže púšťové živočíchy sa špeciálne prispôsobili na prekonávanie týchto problémov. Veľa z nich sa vyrovnáva so žiarou slnka zahrabávaním sa pod zem. Teplotný rozdiel medzi rozpáleným povrchom a dokonca aj plytkým brlohom môže byť prekvapujúco veľký. Niektoré cicavce, napríklad holé slepice, žijú pod zemou stále: iné, napríklad severoafrický fenek, odpočívajú cez deň v brlohoch a na lov vychádzajú iba v noci. Hlodavce ako severoamerické myšovky kengurovité, severoafrické tarbíky a americké sysle sú aktívne zväčša za úsvitu alebo súmraku, no uprostred dňa, keď slnko najväčšmi páli, ukrývajú sa pod zemou. Hmyz, škorpióny a pavúky, ako aj hady a jašterice, najmä gekóny a scinky, sa na život v púšti adaptujú pozoruhodne dobre, no aj ony sa pred slnkom ukrývajú v brlohoch alebo pod skalami. Jašterice počas páľavy dňa odpočívajú v skalných trhlinách, loviť a vyhrievať sa na slnku vychádzajú iba za súmraku. Púšťové živočíchy sa vyrovnávajú s nedostatkom vody rôznymi spôsobmi, napríklad tak, že sa nepotia tvoria veľmi koncentrovaný moč. Dlhorožec, veľká saharská antilopa, získava všetku vodu z potravy, takže vôbec nepotrebujú piť. To isté platí aj o myšovke, ktorá si takisto uchováva vodu požieraním vlastných exkrementov. Moloch tŕnitý, ostnatá austrálska jašterica, nasáva vodu z vlhkého piesku pomocou špeciálnych šupín. Ťavy si regulujú telesnú teplotu, aby si uchovali zásoby vody.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Púšte SOŠ 2.9526 579 slov
Púšte SOŠ 2.9460 400 slov
Púšte SOŠ 2.8860 860 slov
Púšte SOŠ 3.0095 688 slov
Púšte 2.9443 1589 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.