Nový Zéland očarí návštevníkov skalnatými pobrežiami, zlatými plážami, neporušenými lesmi, zasneženými špicami hôr priezračnými riekami i jazerami. Nový Zéland je ľahko dostupný, rozprestiera sa na troch relatívne malých ostrovoch pretkaných modernou a efektívnou dopravou s bezpečnými cestami, množstvom vnútroštátnych leteckých liniek a dvomi železničnými traťami. Okrem priateľských obyvateľov a prakticky nulovej kriminality sú pre krajinu typické tri najvýraznejšie kultúrne vplyvy - dobrodružných Polynézanov Maorov, európskych kolonizátorov, ktorí prišli o tisíc rokov neskôr, a terajších imigrantov z ostrovov v Pacifiku. Rozmanitá živočíšna a rastlinná ríša ponúka príležitosť zblízka sa oboznámiť s životom vtákov, delfínov a veľrýb.
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
Administratívne usporiadanie: 16 provinčných okresov (provincial district: 9 na severnom ostrove a 7 na južnom ostrove), 1 zámorské územie, 2 závislé územia
Rozloha: 270 534 km štvorc.
Počet obyvateľov: 3 800 000 (1997)
Hustota obyvateľstva: 14 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Wellington 325 700 obyv.
Iné významnejšie sídla: Auckland 896 200 obyv., Christchurch 308 200 obyv., Manukau 226 000 obyv., Hamilton 151 000 obyv., Dunedin 110 000 obyv.
Najvyšší bod: Mount Cook, 3764 m
Najvýznamnejšie rieky: Waikato, Waitaki
Úradný jazyk: angličtina
Mena: novozélandský dolár (1 dolár = 100 centov)
Národný sviatok: 6. február (Deň Waitangi, zmluva z r.1840)
Rasové a národnostné zloženie: potomkovia Európanov (73,8 %), Maorovia (9,6 %), Polynézania (3,6 %), iní –Číňania, Indovia atď. (13 %)
Náboženstvo: kresťanské (62,1 %), iné (17,9 %), ateisti (20%)
Urbanizácia: 86,1 %
Priemerná dĺžka života: muži 73 rokov, ženy 80 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 7 ‰
Analfabeti: 1 %
Nezamestnanosť: 6,8 %
Podiel na tvorbe HDP:
poľnohospodárstvo 9%,
priemysel 22%,
služby 69%
HDP: 15 720 USD/obyv.
Nový Zéland pozostáva z dvoch veľkých (Južný a Severný ostrov) a z početných menších ostrovov (napr. Kermadecove o., Aucklandské o., Chathamské o., Campbellov ostrov atď.). Leží v Oceánii asi 2200 - 2500 km východne od pobrežia Austrálie. Povrch oboch hlavných ostrovov je veľmi hornatý, väčšia nížinná oblasť sa nachádza na východe Južného ostrova. Väčšiu časť tohto ostrova zaberá staré a vysoké pohorie Južné Alpy, ktorého priemerná výška prekračuje 2000 m. V jeho strednej časti sa nachádza najvyšší bod štátu. Pohoria Severného ostrova sú prevažne sopečného pôvodu, v strednej a východnej časti sa nachádza niekoľko činných sopiek (napr. Ruapehu, 2797 m). Ostrovy majú mierne oceánske podnebie.
Túto skupinu ostrovov objavil v roku 1642 Holanďan Abel Tasman, ale prvý kto vstúpil na ich územie bol James Cook. Názov má od holandskej kolíonie Zélandu („morské územie„). Nový Zéland patril pod britskú správu až do roku 1907, kedy získal nezávislosť. Krajina nemá veľké nerastné bohatstvo (trochu zlata a striebra, čierne uhlie, ropu a zemný plyn). Až 80% elektrickej energie vyrobia vodné elektrárne, 7% sa získa využitím geotermálnej energie. Priemysel je zameraný hlavne na spracovanie poľnohospodárskych produktov (bavlna, mlieko, drevo). Na báze lacnej elektrickej energie sa vybudovali hlinikárne, ktoré spracúvajú austrálsky bauxit. Polovicu územia štátu zaberajú pasienky, na Severnom ostrove vznikli citrusové plantáže a vinohrady a okolo veľkých miest hospodárstva na pestovanie zeleniny. Viac než 60% poľnohospodárskych produktov sa vyváža (bavlna, baranie mäso, syry, mliečne výrobky). Významný je aj rybolov.
Ostrovné teritória Nového Zélandu
Cookove ostrovy
Štatút: pridružené územie
Hlavné mesto: Avarua 9100 obyv.
Rozloha: 240,1 km štvorc.
Počet obyvateľov: 20 200 (1997)
Hustota obyvateľstva: 84 obyv./km štvorc.
Úradný jazyk: angličtina, maorijčina
Skupina ostrovov v Polynézii, pozostávajúca z 13 obývaných a dvoch neobývaných ostrovov, roztrúsená na ploche 2 miliónov km štvorc. . Južné Cookove ostrovy sú vulkanického pôvodu, Severné Cookove ostrovy sú atoly. Obyvatelia sa živia pestovaním kokosových orechov, citrusových plodín, banánanov, ananásov a chovom ošípaných, kôz a hydiny. Priemysel tu reprezentuje niekoľko drobných textiliek a potravinárskych závodov.
Niue
Štatút: pridružené územie
Hlavné mesto: Alofi 900 obyv.
Rozloha: 262,7 km štvorc.
Počet obyvateľov: 2 080 (1997)
Hustota obyvateľstva: 7,9 obyv./km štvorc.
Úradný jazyk: angličtina
Ostrov ležiaci 480 km východne od Tongy, je poznačený migráciou obyvateľstva, na Nový Zéland sa už vysťahovalo 145 000 obyvateľov. Obyvateľstvo pestuje jamy, kokosové orechy, citrusové plodiny a banány a v menšom množstve chovajú hovädzí dobytok, ošípané a hydinu.
Ostrovy Tokelau
Štatút: zámorské územie
Hlavné mesto: Fakaofo 650 obyv.
Rozloha: 10,12 km štvorc.
Počet obyvateľov: 1580 (1994)
Hustota obyvateľstva: 156,1 obyv./km štvorc.
Úradný jazyk: tokelauijčina, angličtina
Skupina ostrovov pozostávajúca z troch atolov (Atafu, Nukunonu, Fakaofo) leží 480 km severne od Západnej Samoi. Najväčšie príjmy plynú z vydávania známok. Obyvateľstvo pestuje jamy, kokosové orechy, citrusové plodiny a banány. Značne je rozšírené ručné pletenie rohoží. Peniaze Menou je novozélandský dolár, NZ$ (=100 centov). Bankovky sú v hodnotách 100, 50, 20, 10 a 5 dolárov, mince v hodnotách 2 a 1 dolár a 50, 20, 10 a 5 centov. Na mnohých miestach je platba platobnými kartami, cestovné šeky sú akceptované v bankách, veľkých hoteloch a niektorých obchodoch. Domácu i cudzie meny je možné cez hranice prevážať bez obmedzenia.
Jedlo a pitie Nový Zéland má povesť popredného svetového výrobcu mäsových a mliečnych výrobkov a vo väčšine reštaurácií vám ponúknu najmä jahňacie, hovädzie a bravčové mäso (prípadne zverinu). Zaujímavá je chuť miestnych sladkých zemiakov kumara. Samozrejme, nájdete tu aj širokú ponuku jedál z rýb, dobrú povesť majú aj miestne syry. Tradičným dezertom je „pavlova“, veľký okrúhly snehový koláč s ovocím a krémom.
Nakupovanie Najobľúbenejšími suvenírmi sú originálne šperky z novozélandského zeleného nefritu a priesvitných morských mušlí. Nájdete tu aj množstvo predmetov vychádzajúcich z maorských umeleckých a remeselných tradícií, napríklad drevené plastiky so vsadenými mušľami paua. Turisti často nakupujú aj vlnené a kožené výrobky. Festivaly a sviatky Február - Womad, Auckland Február – Trh v Martinborough Marec – Škótsky týždeň, Dunedin. Apríl – Kráľovská veľkonočná šou, Auckland; Apríl – Medzinárodný festival smiechu, Wellington. August - Festival jazzu a blues v Bay of Islands November – Kvetinová šou Ellerslie (najväčšia výstava kvetov na južnej pologuli) December – Festival svetiel, New Plymouth.
Severný ostrov
Návštevníci najčastejšie pricestujú do Aucklandu - najväčšieho mesta s viac ako miliónom obyvateľov. Hoci ide o centrum obchodu a priemyslu, ponúka aj nádherné scenérie: na východe prístav-dvojičky a príťažlivé piesočné pláže, na západe ďalšie pláže a hustý dažďový prales Waitakere. O Aucklande sa právom hovorí ako o „meste plachiet", na jedného obyvateľa tu totiž pripadá viac lodí, než v hociktorom inom meste. V meste nájdete výborné galérie, divadlá, múzeá a univerzitu, ponúka tiež multikultúrne prostredie utvárané vzájomným pôsobením európskej a tichooceánskej kultúry. Odporúčame tiež navštíviť ulice a pláže neďalekého mesta Takapuna.
Northland Pláže polostrova Northland sa tešia obľube tých, čo si chcú zaplávať i dohneda sa opáliť. Malé plážové osady sú ideálnym miestom pre pokojnú dovolenku. Northland Forest Park, ktorý obsahuje niekoľko z najstarších stromov na svete, je obľúbeným miestom na turistiku. Cape Karikari, lokalita známa napríklad aj z filmu Piano, je rozľahlá drsná pláž s tmavým pieskom lemovaná drsnými skalami. Viaceré prírodné krásy Northlandu môžete zhliadnuť na ceste Twin Coast Discovery, ktorá vedie z Aucklandu pozdĺž pobrežia Northlandu a späť do tohto mesta. Ďalšou výbornou turistickou trasou je Pacific Coast Highway, vedie pozdĺž zálivov, prístavov, gejzírov a pláží polostrova Coromandel (na východ od Aucklandu). Populárnou destináciou je Záliv hojnosti, známy miernou klímou a subtropickou vegetáciou (citrusy, kiwi). Najväčším mestom Eastlandu je Gisborne - centrum jedeného z vinohradníckych regiónov krajiny. V asi štyridsiatich vinárňach mesta môžete zadarmo ochutnávať rozličné druhy vín. Stred krajiny Centrum Severného ostrova zaberajú Waikato a Taupo, regióny s jednými z najproduktívnejších poľnohospodárskych fariem na svete. Nachádza sa tu tiež geotermálne mesto Rotorua hojne navštevované turistami a iné miesta s gejzírovou aktivitou. Rotorua je tiež významným centrom maorskej kultúry, kde sa ešte stále udržiavajú tradičné ľudové remeslá - vyrezávanie do dreva a kameňa. Na severnom ostrove môžete nájsť aj štyri aktívne sopky. Najväčšie jazero krajiny, Lake Taupo, je výborným miestom na rybačku.
Západ Západnému pobrežiu Severného ostrova dominuje rieka Wanganui, najdlhšia rieka krajiny, po ktorej sa dá plaviť loďou. Turisti sa po nej môžu loďkou dostať do srdca Národného parku Wanganui (svetové dedičstvo UNESCO). Mesto Taranaki je známe svojimi parkami a záhradami, ale tiež vzácnymi druhmi jarných kvetov (napr. rododendróny a azalky).
Hlavné mesto Wellington Hlavné mesto Nového Zélandu Wellington sa nachádza na juhu Severného ostrova. Jeho obyvateľom a návštevníkom sa naskytuje príťažlivý výhľad na neďaleké hory a prístav. Mesto je centrom kultúry, umenia, reštaurácií, módy a nočného života. Každé dva roky sa v meste koná Novozélandský medzinárodný festival umenia, ide o najvýznamnejšiu kultúrnu udalosť krajiny. Múzeum Te Papa ponúka vzdelávanie, zábavu a voľnočasové aktivity. Z Wellingtonu sa tiež môžete vydať na exkurzie po ostrovoch v Cookovom prielive.
Južný ostrov Na severe Južného ostrova sa rozprestiera región Marlborough Sounds, ktorého rieky a jazerá priťahujú množstvo záujemcov o plávanie, splavovanie a rybačku. Tento kraj je tiež známy svojimi vínami. Slnečné, ale dosť chladné mesto Nelson prekvapí krásnymi záhradami, plážami a bohatým umeleckým životom. Odtiaľto sa tiež môžete dostať do troch národných parkov: Abel Tasman, Nelson Lakes a Kahurangi. Pri pobreží Kaikoura môžete zblízka sledovať vorvaňov. Christchurch, mesto- záhrada, je najväčším mestom južného ostrova. Toto výrazne anglické mesto leží na rieke Avon, nájdete v ňom ulice s radami stromov a kamenné budovy. Dominantami mesta sú nespočetné parky a neogotická Katedrála. Za pozornosť tiež stojí Old Canterbury University, Canterburské múzeum, Riccarton House, ale tiež rôzne galérie a múzeá. Viacero ciest vedie z Christchurchu k Južným Alpám. Nádhernej scenérii dominuje Mount Cook (3754 m), známy tiež pod maorským názvom Aoraki. Národný park Mount Cook pozostáva z viac než 20 vrcholov nad 3000 metrov. Nachádza sa tu aj Tasmanský ľadovec. Záujemcovia si tu môžu vyskúšať všetky druhy lyžovania.
Západné pobrežie je jedným z území Nového Zélandu, kde sa ešte zachovala divoká a takmer nedotknutá príroda. Región Te Wahipounamu je súčasťou svetového dedičstva, pozostáva z piatich národných parkov. Fiordland sa nachádza viac na juh a predstavuje územie neobjavenej divočiny, s množstvom jazier, hôr a čarovných pobreží. V blízkosti jazera Wakapitu leží Queenstown - hlavné mesto dobrodružstva a hlavné lyžiarske centrum krajiny. Southland je zelená a úrodná provincia, ktorej severné časti sú vynikajúce na kempovanie. Silného škótskeho ducha majú tunajšie mestá Invercargill a Dudedin (keltský názov pre Edinburgh). V Dunedine vás o tom presvedčí destiléria whisky, ale tiež budovy z 19. storočia. Na neďalekom polostrove Otago môžete nájsť kolónie vzácnych žltookých tučniakov hoiho. Stewartov ostrov
Tretí najväčší ostrov Nového Zélandu má iba okolo päťsto obyvateľov. Z Južného ostrova, od ktorého ho oddeľuje 37 km široký prieliv, sa sem môžete dostať buď letecky (z Invercargillu) alebo loďou (dvakrát denne z Bluffu do zátoky Halfmoon, cesta trvá hodinu). Ak sa vyberiete na Stewartov ostrov, môže sa stať, že váš návrat bude kvôli búrke oddialený.
Doprava do krajiny Lietadlo
Národnou leteckou spoločnosťou je Air New Zealand (NZ). Let z Londýna do Aucklandu trvá 26 hodín, do Wellingtonu 29 hodín. Vzdialenosť Auckland – Singapur prekonáte za 10 hodín 30 minút, let zo Sydney trvá 3 hodiny 30 minút. Letisko v Aucklande (AKL) je od mesta vzdialené asi 20 kilometrov smerom na juh. Ďalšie dve medzinárodné letiská sú Christchurg (CHC) a Wellington (WLG). Letiskový poplatok je na jednotlivých letiskách odlišný, dosahuje maximálne 25 novozélandských dolárov.
Loď
Hlavnými prístavmi sú Auckland, Wellington, Lyttelton, Dunedin, Picton a Opua, neexistujú však žiadne pravidelné linky pre pasažierov, ktoré by Nový Zéland spájali s Európou alebo USA.
Vnútroštátna doprava
Lietadlo
Na linkách v rámci krajiny (asi 30 letísk) lietajú spoločnosti Air New Zealand, austrálska Quantas a niekoľko menších aeroliniek spojených pod názvom Air New Zealand Link.
Loď
Cez Cookov prieliv spájajúce severný a južný ostrov premávajú z Wellingtonu do Pictonu a späť moderné trajekty, ktoré prevážajú cestujúcich i automobily. Spoločnosť Lynx vás cez prieliv prevezie v rýchlom katamarane za 1 hodinu 45 minút, Interislander za tri hodiny. Najmä pri ceste s autom sa odporúča lístok si vopred rezervovať.
Vlak
Železnica vám na Novom Zélande môže poslúžiť nielen na prepravu z miesta na miesto, ale aj ako dobrý spôsob na spoznávanie prírodných krás krajiny. Je tu 4 000 kilometrov tratí, na ktorých premávajú napríklad linky Tranz Scenic (osem dlhých vyhliadkových trás), Overlander (Auckland – Wellington s dobrým výhľadom na prales a vulkanické štíty), Coastal Pacific (pozdĺž pobrežia z Christchurch do Pictonu s výhľadom na zasnežené hory) či TranzAlpine (Christchurch - Greymouth cez fascinujúcu krajinu roklín a údolí s výhľadom na zasnežené Južné Alpy).
