Tunisko

Rozloha: 163 610 km2
Hl.mesto: Tunis
Počet ob. 9 215 000
Prírastok ob. 1,90%
Stredná dĺžka života: 69(m), 71(ž)
Jazyky arabčina, francúzština, berberské jaz.
Gramotnosť: 66,7%
Mena: tuniský dinár

Východný cíp pohoria Atlas zabezpečuje v severnom Tunisku dostatok zrážok pre poľnohospodárske kultúry, ako sú olivovníky a citrusové stromy. Významnými zdrojmi prírodného bohatstva sú aj fosfáty a ďalšie nerasty. Na juhu prevláda púšť, kde sa v priehlbinách ukladajú veľké ložiská soli.

Od roku 1956, keď Tunisko získalo nezávislosť, tu panuje pomerne stabilná politická situácia, čo umožňuje výrazný rozvoj. Cestovný ruch ťaží predovšetkým z Rímskych pamiatok a pláži. Hlavné mesto Tunis má takmer  dva milióny obyvateľov.

Povieme dnes Tunis, vybaví sa večine z nás Kartágo. A u tohoto mena si okamžite doplníme, že ostatné musí biť zničené. Rovnako tak rýchlo vidíme slony na prechádzajúce Alpami. Pri tejto príležitosti si uvedomíme, že vlastne netušíme, prečo sa vojna Rimanov proti Féničanom sídliacim v KARTÁGU nazýva PUNSKOU. Rovnako tak si uvedomíme, že sa jedná o zemi niekde v severnej Afrike, tušíme že islamskú. Vieme, že tam v poslednej dobe bolo mnoho našich kamarátov. Tušíme, že sa tam dohovoríme francúzsky, i keď arabčina by bola lepšia.

Tunisko má dlhé, pomerne členité pobrežie s výrazným Gábeským zálivom nazývaným Malá Syrta a niekoľkými ostrovmi, z ktorých najväčším je Djerba. Do severnej časti krajiny zasahuje z Alžírska pohorie Atlas. Odtiaľ sa k severovýchodu tiahne výbežok pohoria Dorsale, ktoré spadá k nížine lemujúcej Tuniský záliv. Južným smerom sa rozkladá stepná náhorná plošina, ktorá k východu prechádza do širokej pobrežnej nížiny Malej Syrty a na juhu do zníženiny vyplnenej slanými panvami - šottmi. V lete sú suché a pokryté kryštalickou soľou, avšak v zime sa menia na zradné močiare. Najväčší z nich, Chott El Jerid pokrýva asi polovicu zníženiny. Na juhu sa terén mierne dvíha do kamenistej púštnej plošiny Dahar, na juhozápade zasahujú piesky Sahary. Na severe tečie najväčšia rieka Medžerda z Dorsaly úrodným údolím, kde v minulosti boli jazerá. Vlieva sa do Tuniského zálivu širokou a úrodnou nížinou. Severne odtiaľ, pozdĺž pobrežia, sa tiahne nízke pohorie Krumirije. Ostatné toky sú väčšinou občasné, v zime spôsobujú záplavy, ale v lete vysychajú. Tunisko má stredomorské subtropické podnebie s horúcimi letami a miernymi zimami, cez ktoré spadne väčšina zrážok. Stepi južne od pohoria Atlas, sú pokryté suchomilným a slanomilným rastlinstvom, ktoré ďalej ustupuje krovinatým akáciám a konečne púšti. V nej sa pri artézskych studniach nachádza niekoľko oáz s datľovými palmami. Na severe na svahoch Dorsaly rastú lesy tvorené prevažne borovicou halebskou. V údoliach prevláda stredomorská formácia listnatých porastov, pobrežné pásmo Krumirije pokrývajú lesy korkových dubov. V lesoch doteraz žijú rysi a diviaky, v južných stepiach sa vyskytujú hyeny, šakaly a divé kozy. Darí sa mnohým druhom vtákov, vrátane orlov na horách. Na okrajoch púšte doteraz prežíva menšie množstvo chránených gazel.