Kyslý dážď vzniká ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia. Nečistoty sa absorbujú vzdušnou vlhkosťou a prostredníctvom zrážok sa dostávajú späť na zem. Dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá. To znamená, že jej pH faktor má hodnotu nižšiu ako 7.Bežná dažďová voda má pH faktor 5,O až 5,6. Je mierne kyslá, pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou vlhkosťou. Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 2,O do 5,O. Kyslé dažde rozožierajú fasády domov, poškodzujú pôdu ,zabíjajú ryby v jazerách a sú jedným z hlavných ničiteľov stromov, ktoré v Európe po tisíckach odumierajú. Kyslé dažde predstavujú vážny ekologický problém, ktorý nepozná hranice Počet kyslých dažďov za posledných 200 rokov prudko zrástol.

Smog, pôvodcu kyslých dažďov, ženú vetry z veľkých priemyselných centier do hôr a lesov. Kyslé dažde vznikajú ako dôsledok intenzívneho spaľovania fosílnych palív bohatých na obsah síry a dusíka, najmä hnedého uhlia.Oxidy síry a dusíka, ktoré vypúšťajú tieto zdroje sa zlučujú s vodnou parou v dôsledku čoho vzniká kyselina sírová a dusičná. Náčrt vzniku kyslých dažďov. Kyslé dažde sa často objavujú v značnej vzdialenosti od zdrojov znečistenia. Oxidy síry a dusíka vypúšťané cez vysoké komíny unáša vietor do ovzdušia, ktoré sa dostávajú na zem a do vodných zdrojov v podobe kyslých zrážok. Kyslé dažde ohrozujú podzemné a povrchové vody ,zakyslená voda má nielen zhubný vplyv na vodné aj na rastliny a vodné živočíchy Podzemné živočíchy bývajú taktiež postihnuté, nakoľko ich život závisí na vodnom systéme.Mnoho vtákov sa živí rybami. Po tom, čo ryby vymiznú, strácajú sa aj niektoré populácie vtákov, a kyslé dažde vedu k poškodzovaniu tak živočíšnych, ako aj rastlinných druhov. Ak sa vtáky živia vodným hmyzom s prekyslených vôd, majú vajcia s tenšími škrupinami, menšie znášky a ich embrya sa nevyvíjajú. Najkyslejší dážď, ktorý bol vôbec zaznamenaný, mal pH l,5 (desaťkrát kyslejší než ocot) a spadol pri búrke roku l980 vo Wheelingu v USA.

Ak hovoríme o znečistení povrchových vôd, rozlišujeme dva typy znečistenie: 1. Znečistenie havarijné, jednorázové a mnohokrát s katastrofálnymi okamžitými dopadmi, spojenými úhynom vodných organizmov a inými škodami. 2. Znečistenie dlhodobé, prejavujúci sa trvalejším, najmä organickým znečisťovaným. Celkovo negatívne ovplyvňuje vodné prostredie a skladbu potravinovej ponuky, takže niektoré druhy rýb v postihnutých úsekoch riek vymiznú.Mali by sme si uvedomiť, že nielen pre človeka je čistá voda nutná. Voda už zďaleka nie je považovaná iba za surovinu, ale je chápaná ako základná súčasť životného prostredia, na ktorú musíme pozerať v súvislosti s ostatnými zložkami a ktorú je potrebné zachovať pre budúce generácie v čo najväčšom množstve a v najlepšej kvalite.

Mali by sme si uvedomiť, že toxické znečistenie nepozná hranice a predstavuje riziko aj pre oblasti vzdialené stovky kilometrov od vôd zdroja znečistenia. Znečisťujúce chemické látky sa odparujú v regiónoch s teplejším podnebím, pomaly sa dostávajú do atmosféry a pomocou prúdenia vzduchu sa dokážu premiestniť do oblastí vzdialených stovky i tisíce kilometrov od zdrojov znečistenia. Keď tieto látky spolu so vzduchom stúpnu do určitých výšok, alebo sa dostanú do chladnejších ochladzujú sa, klesajú a kondenzujú sa. Na zem padajú v podobe zrážok, či už snehových alebo dažďových.V zásade možno kontaminujúce látky rozdeliť na:- biologické - znečistenie je spôsobené patogénnymi organizmami, choroboplodnými zárodkami a toxickými látkami, - organické - fenoly, polycyklické uhľovodíky, polychlorované bifenyly, alebo organochlorové zlúčeniny vznikajúce ako produkty mikrobiálnej premeny použitých komunálnych odpadov, - rádioaktívne - spôsobené produktami rádioaktívneho rozpadu - chemické - pesticídy na báze anorganickej a organickej, priemyselné hnojivá s obsahom nežiadúcich prvkov, suroviny na výrobu hnojív, hlavne fosforečných, priemyselné komposty na báze komunálnych odpadov a kalov z ČOV.

Zdroje kontaminujúcich látok môžu byť nasledovné: - kontaminanty nachádzajúce sa ako prirodzená (prírodná) zložka v horninách a mineráloch, zvetrávaním ktorých sa vytvorila pôda. - kontaminanty nachádzajúce sa ako súčasti živín v niektorých bežne používaných priemyselných hnojivách, pesticídoch, ale i hnojivách animálnych, ako i priemyselne vyrábaných kompostov. Môžu byť tiež súčasťou závlahových vôd, alebo výsledkom havárií na ropovodoch. - kontaminanty ako produkty veternej a vodnej erózie ako kontaminanty geochemické - kontaminanty pochádzajúce z emisií energetických zariadení a technológií.

PESTICÍDY: sú zlúčeniny chemických látok syntetického alebo aj prírodného pôvodu, určených na potláčanie rastu a ničenie škodcov, nežiadúcich rastlinných kultúr a živočíchov, prenášačov chorôb, surovín a výrobkov, ničenie hmyzu obťažujúceho človeka a zvieratá.Podľa biologického účinku ich delíme na: 1. insekticídy -proti hmyzu a roztočom, 2. herbicídy -proti burinám, 3. fungicídy -proti hubám.(napr.PCP)4. zoocídy- proti živočíšnym škodcom 5. iné-napr.repelenty,atraktanty...Povolené limity pesticídov v potravinách sú dané hygienickými predpismi. Medzi najvýznamnejšie pesticídy patria chlórované uhľovodíky a organofosforové zlúčeniny DDT:pôvodne objavený ako liek proti malárii a žltej horúčke,rozpustný v roztokoch, v prírode sa neodbúrava, je karcinogénny, kedysi sa používal na posyp proti pásavkám zemiakovým. Dnes je zakázané ho aplikovať . Fenoly:používajú sa ako dezinfekčné prostriedky, farbivá,insekticídy a herbicídy ako aj vo vývojkách