Krajina fjordov, vodopádov, tunelov, rýb, oviec, kráv, hôr, ľadovcov, polárnych dní a nocí. Nórsko leží v západnej časti Škandinávskeho polostrova, na juhu pri Severnom mori. Západné brehy patria Nórskemu moru a Severné brehy obmýva Severný ľadový oceán. Vďaka Golfskému prúdu nezamŕza more ani v Gamviku, najsevernejšej dedine Nórska. Golfský prúd s teplotou 12 až 16oC zvyšuje cirkuláciu vzduchu a tým aj odparovanie vody a oblačnosť. Nórsko je na dažde najbohatšia európska krajina.
Skoro tretina územia leží za severným polárnym kruhom. V lete tam slnko nezapadá a v zime nevychádza. Čím ďalej na sever tým je pochopiteľne chladnejšie. V oblasti Finnmark vystúpia teploty len výnimočne nad 20oC zatiaľ čo v zimných mesiacoch klesnú až na -30oC Najlepšie počasie môžeme zažiť na úplnom severe.
Počasie má veľa spoločné s obrazom nórskej krajiny. Skromne porastené náhorné roviny, obrovské jazerné plošiny, početné a z výšky padajúce potoky, husté lesy, nádherné fjordy a zasnežené vrcholky hôr zvádzajú turistov k tomu, aby upierali pohľad stále do diaľky.
Nórsko sa v nárečí nazýva Norge. V preklade to znamená cesta na sever. Je to štát, ktorého názov zachytáva jeho históriu, polohu a životnú filozofiu obyvateľov. Pred 10000 rokmi, keď sa roztopili posledné ľadovce, putovali prvý lovci rýb, lososov a sobov k ľadovému oceánu na sever za potravou. Rovnakou cestou nasledovali aj prvý osadníci nórskych fjordov s prekrásneho pobrežia s dĺžkou 19 300 km vrátane fjordov.
Nórsko má pohnutú históriu. Začiatkom nášho storočia sa tu usadili Vikingovia a v časoch svojej najväčšej slávy brázdili skoro všetky moria od Kaspického mora až po dnešný Dánsky prieplav pri Grónsku. Prvým dôležitým Európanom, ktorý dosiahol brehy Severnej Ameriky bol Viking Leif Eriksson. Na plavbu vyplával v roku 1002, teda presne pred 490 rokmi pred slávnym Krištofom Kolumbom. Tento štát je rodná zem legendárnych cestovateľov Roanda Amundesa a Thora Heyerdala.Sú tam tvrdé prírodné podmienky, ktoré poznamenalo osídlenie krajiny. Nenájdu sa tu dedinky aké poznáme zo Strednej Európy.
Najhustejšie je osídlený juh krajiny, kde leží hlavné a najväčšie mesto Oslo. Vo Finnmarku, najsevernejšej oblasti Nórska, nájdeme ešte aj dnes osady, ktoré sú od seba vzdialené aj viac ako 100 km.
Povrch Nórska: hlavnú časť povrchu Nórska tvorí Škandinávske pohorie, ktoré sa ťahá v smere poludníkov. Najvyšší bod štátu je Glitterind má 2464 m. Dĺžka Nórska je asi 1900 km a najväčšia šírka je 430 km.Územie Nórska má 386 957 km2 a žije tu asi 4 400 000 obyvateľov. Polovica z nich v južných oblastiach. Na severe vo Finnmarku život rýchlo plynie s prírodou, prípadne s dotieravými komármi. Zo žartu tu komáre vyhlasujú za symbol tejto oblasti.Nájdete tam aj najlepšie rieky na chytanie lososov alebo rekreačné rybárčenie v niektorom zo 60 000 jazier.
Mimochodom táto krajina je známa aj mobilnými telefónmi. Nórsko je aj veľkým producentom elektrickej energie, vyrobí najviac elektrickej energie na jedného obyvateľa, a to vo vodných elektrárňach postavených na riekach bohatých na vodu s veľkým spádom. Na tejto báze je postavene aj hutníctvo farebných kovov, chemický priemysel a získavanie horčíka z morskej vody
Nórske more: okrajové more Severného ľadového oceánu medzi Grónskom, Islandom, Faerskými ostrovmi, Shetlandami a Nórskom. Meria 1,38 milióna km2, jeho hĺbka je 3734 m. Nezamŕza a sú tam podmorské ložiská ropy a zemného plynu. Dĺžka železničnej siete je asi 4000 km a dĺžka asfaltových komunikácii je asi 9000 km. Dĺžka hranice je asi 2542 km, s Ruskom je to asi 196 km, s Fínskom má asi 727 km a so Švédskom asi 1619 km.
Väčšina veriacich Nórov vyznáva luteránske náboženstvo. V Nórsku je úradný jazyk nórčina, má dve formy sú to riksmal (bokmal) a landsmal (nynorsk) no v 15. až 18.storočí bola spisovným jazykom dánčina. Ich mena je Nórska koruna (1 nórska koruna je 100 Ore). Nórsko zatiaľ nie je v Európskej únii.
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia. Nórsky kráľ je Harald V. a parlament majú jednokomorový. Ústava vyhlásená 17.5.1814. Administratívne členenie: 19 provincii, 435 obcí. K Nórsku patria aj ostrovy Svalbard a Jan Mayen v Arktíde a ostrov Bouvetov a Petra v Antarktíde.
Nórska hudba: zmienky o starej nórskej hudbe sa zachovali v pamiatkach staro-severskej literatúry. V ľudovej hudbe sa uplatnila harfa, langleik (jednostrunový brnkací nástroj) a hardingfele (obdoba huslí). Od roku 1953 každoročne prebiehajú hudobné festivaly. Nórske divadlo: v roku 1780 boli vytvorené divadelné súbory v Christianii (Oslo) od roku 1794 pôsobilo v Bergene (druhom najväčšom meste Nórska) no tieto súbory však nevytvorili národnú divadelnú tradíciu. Nórske Národné divadlo bolo dokončené až v roku 1899 vytvorením národného divadla v Osle.
Nórske výtvarné umenie: uplatňovalo sa v rámci vikingského umenia v 8. až 9.storočí v súvislosti so zjednotením Nórska. Charakteristické sú zvieracie maľby pretrvávajúce až do stredoveku.
Nórske dejiny: Nórsko sa behom 10. až 12. storočia vyvinulo z vikingského kráľovstva so silnými prežitkami z vojnovej demokracie v centralizovanej feudalistickej monarchii, ktorá dosiahla svojho najväčšieho politického významu i hospodárskeho rozkvetu v 13. storočí. V dôsledku mimoriadne silnej morovej epidémie bola v rokoch 1349 až 1350 deklasovaná domáca šľachta a Nórsko sa stalo súčasťou kalmarskej únie. V rámci únie stratilo Nórsko politický význam a stalo sa závislým na Dánsku, prijalo reformáciu a aj spisovný jazyk. Behom 17. storočia začal nový hospodársky rozkvet predovšetkým vďaka podnikaniu, vývozu dreva a ťažbe rúd. V druhej polovici 18. storočia rástla nespokojnosť buržoázie a závislosti na Dánsku, postupne sa rodilo národné hnutie ktoré na konci Napoleonových vojen pokúsilo v roku 1814 využiť oslabenie Dánska a vyhlásiť nezávislosť. Nórsky vlastenci však ešte nemali masovú podporu a boli nútený ustúpiť nátlaku veľmocí a vstúpiť do personálnej únie so Švédskom. Národné hnutie však silnelo, získalo roľnícke masy a vyvrcholilo v roku 1905 vyhlásením nezávislého štátu.
Samostatné Nórsko patrilo veľkosťou svojho loďstva k obchodným veľmociam a usilovalo sa o neutrálnu politiku, to sa podarilo v 1.svetovej vojne ale už nie v 2.svetovej vojne pretože boli okupovaný nacistickým Nemeckom. V roku 1944 až 1945 bolo oslobodené ruskou a britskou armádou a po oslobodení sa stalo členom NATO.
Nórsko je ukážkovým príkladom toho, že zmyslom blahobytu a bohatstva nie je jeho vystavovanie na obdiv. V Nórsku vyzerá všetko veľmi prirodzene a skromne. Životná úroveň Nórov veľmi vysoká.
Hlavné mesto Nórska je Oslo, jeho rozloha je asi 427 km2 má asi 500 tisíc obyvateľov (k 1.1.1999). 100 km južne je nórsko-švédska hranica. Najpútavejšími zónami Osla sú: nábrežie Oslofjordu okolo známej dominanty – radnice, nákupná trieda a čiastočne pešia zóna Kari Johans Gate, úplne výnimočný Frognerpark, polostrov Bygdoy a vilová štvrť Holmenkolien. Pešia zóna je výkladnou skriňou, nákupnou tepnou a kaviarenským centrom a jej odlesk veľmi záleží od návštevníkov a teda aj počasia. Oslo má nádherný park Frognerpark, ktorý je tak veľmi navštevovaný turistami, že často musia čakať aj pol hodiny aby sa mohli so svojimi sprievodcami vydať na jeho prehliadku.
Svojský umelec – sochár pán Vlgeland, tu umiestnil realizáciu svojho životného projektu. Prostredníctvom symboliky množstva realistických sôch a súsoší znázornil kolobeh ľudského života od narodenia až po smrť.
Druhé najväčšie mesto Nórska je Bergen, veľmi fascinujúce a krásne mesto ležiace medzi siedmimi pohoriami. Bergen je prímorské mesto žijúce z rybolovu.Najužšie miesto: 6 km.
Najvyšší vrchol: Glittertind 2464 mNajväčší ľadovec: Jostedalsbreen 475 km2Najhlbšie jazero: Hornindalsvaten 514 m.Najdlhšia rieka: Glamma 600 km.Najdlhší vodopád: dvojstupňový Vettisfoss 260 m.Najdlhší fjord: Sognefjord 204 km. Najdlhší tunel: z Gudvangenu do Flamu (pri Sognefjorde) 11 km, otvorený od roku 1991.
