Počet obyvateľov: 241 874
Rozloha okresu: 207 km2
Nadmorská výška: 184-851 m.n.m

Poloha+Vodstvo : Okres Košice leží prevažne v Košickej kotline a s časti doňho zasahujú Volovské vrchy. Mesto leží na oboch brehoch Hornádu (8,64 m3/s) ktorého najvýznamnejšie prítoky sú Črmeľ a Myslavský potok. ( 48° 43‘ severnej šírky a 21°15’ východnej zemepisnej dĺžky). Aktuálne sa objavil problém s dodávkami pitnej vody kôli zväčša štátnym neplatičom. Podnebie: Mierne, s teplotami v zime –3,6 °C a v lete 19,6 °C ( priemerné celoročné tepoloty sa pohybujú okolo 9°C). Zrážky sa tu pohybujú okolo 674 m.m. Typ dňa Počet dní ( v r 1999)
Jasných 33
Zamračených 141
Tropických 6
Letných 63
Mrazových 109
Ľadových 36
Spolu 388?

Obyvateľstvo: Košice sú s 241 874 obyvateľmi druhým najväčším mestom na Slovensku. Z tých 241 874 obyvateľov je 48% mužov a 52% žien. Hustota obyvateľstva je 991,8 obyv./km2. Prirodzený prírastok sa pohybuje okolo 2,35/1000 obyv, ale celkový prírastok(úbytok) je –0,22/1000 obyv je to hlavne kôli tomu ,že počet prisťahovaných (1777) je nižší ako počet vysťahovaných (2412). Počet sobášov v r. 1999 bol síce 1326 avšak v tom istom roku tu bolo 612 rozvodov. Národnostná štruktúra obyvateľstva mesta Košice:

Slovenská 218 611
Česká 3 247
Moravská 271
Sliezska 43
Maďarská 10 652
Rómska 4 838
Poľská 155
Nemecká 327
Rusínska 690
Ukrajinská 1 317
Ruská 233
Židovská 8
Grécka 7
Bulharská 103
Rumunská 18
Rakúska 4
Vietnamská 54
Iná a neudaná 1 296
Spolu 241 874

Mesto Košice sa delí na 4 okresy a 22 mestských častí:

Mestské časti + poč.

obyv :

1. Džungľa – 360 obyv.
2. Kavečany - 925 obyv.
3. Sever – 21 680 oby.
4. Sídlisko Ťahanovce – 20 572 obyv.
5. Staré mesto – 22 822 obyv.
6. Ťahanovce – 2007 obyv.
7. Lorinčík – 337 obyv.
8. Luník 9 – 3881 obyv.
9. Myslava – 1659 obyv.
10. Pereš – 851 obyv.( pozor! často tu merajú rýchlosť!)
11. Poľov - 1049 obyv.
12. Sídlisko KVP – 26 894 obyv.
13. Šaca – 4665 obyv.
14. Západ – 43 144 obyv.
15. Dargovských Hrdinov- 29 765 obyv.
16. Košická nová ves- 1983 obyv.
17. Barca – 2715 obyv.
18. Juh- 25 019 obyv.
19. Krásna- 3241 obyv.
20. Nad Jazerom – 26 419 obyv
21. Šebastovce- 539 obyv.
22. Vyšné opátske – 1347 obyv.

Nezamestnanosť :
Nezamestnanosť
Rok: Percento :
1991 7,3%
1992 6,84%
1993 10,01%
1994 12,35%
1995 11,31%
1996 10,49%
1997 11,08%
1998 13,31%
1999 17,35%
2000 17,94%

Pomerne vysoká nezamestnanosť ( vzhľadom na to ,že Košice sú druhé najväčšie mesto na Slovensku) je podľa mňa spôsobená tým, že všetky inštitúcie , riaditeľská veľkých zahraničných ale aj domácich podnikov bánk atď. sú sústredené hlavne do Bratislavy. Možno aj preto bolo v roku 2000 v Košiciach voľných len 167 pracovných miest a 20 974 evidovaných nezamestnaných => 125,6 človeka na 1 voľné prac. miesto. S bytmi je to už lepšie. Je ich tu 87 718 na 241 874 obyv. = 1byt/2,75obyv. Kultúra:

Košice sú mesto bohaté na kultúru. Každoročne sa tu organizujú Dni mesta Košice, ale aj veľa rôznych podujatí s tých najdôležitejších napr. 1. Oslavy dňa mesta Košice/Máj/
2. Majstrovstvá Slovenska v dráhovom golfe/Júl/
3. Challenge Day/ Máj/
4. Medzinárodný Maratón mieru /Október/
Nachádzajú sa tu 3 divadlá ,dva muzeálne komplexy ,galéria, Št. Filharmónia atď. ŠPORT

V Košiciach sa nachádza veľa rôznych športových oddielov. S tých známejších sú to hlavne:

· 1 F.C Košice: Futbalový klub ktorý je tento rok skôr v tej nižšej časti tabuľky ale myslím ,že nový majiteľ železiarní US. STEEL prebudí klub. Vymení hráčov kúpi nové schopné posily atď. . (je to klub ktorý ja nemám veľmi rád ale robím referát o Košiciach tak čo mám robiť). J
· H.C Košice : Hokejový klub ktorý podobne ako futbalový mal tento rok slabšiu sezónu zapríčinenú finančnými problémami (-||-)
· HK Košice: Hádzanársky oddiel ktorý tento rok vyhral Slovenskú hádzanársku ligu. (finále bolo medzi Košicami a Sečovcami )
· Biele Albatrosi: Známa Košická letecko-akrobatická skupina ktorá vystupuje na leteckých dňoch u nás i vo svete. PRIEMYSEL :
Hutníctvo ( US STEEL a.s ), Strojárenský ( VSŽ a.s a Východoslovenské strojárne), Potravinársky (Vinárske a Hydinárske závody) Energetický (Tepelná elektráreň a tepláreň Košice sú taktiež sídlom regionálnych centier elektrotechnických a plynárenských rozvodov. ) a tiež Elektrotechnický. Priemysel v Košiciach zamestnáva 31 601 ľudí (celkovo je v Košiciach 89717 zamestnaných ľudí ). Priemerná mzda u zamestnancov v priemysle je cca. 14 191 ( celková priemerná mzda je okolo 11 837). V roku 2000 sa tržby z priemyselnej činnosti vyšplhali na 58 026 044 000 Sk.
Ner.Sur:
Magnezitová baňa. Stavebníctvo : Významné stavebné firmy ako Inžinierske stavby Košice a Cestné stavby. V stavebníctve je tu zamestnaných 6 636 fyz. osôb .

Komunikácie:

Dĺžka siete verejných vodovodov v r. 1998 - 632 km
Dĺžka kanalizačnej siete v roku 1998 -372 km
Dĺžka rozvodnej siete plynu v r. 1998 -341 km
Počet pôšt v roku 1998 - 23
Hlavné telefónne stanice v r. 1998 - 98 936
z toho bytové - 75 083
Dĺžka miestnych komunikácií v roku 1998 - 327,7 km
Dĺžka vybudovaných chodníkov v r.

1998 - 345,5 km
Mosty na miestnych komunikáciách r. 1998

ŠKOLSTVO:

ŠKOLY

Druh Školy Počet Škôl
Materská 515
Základná 350
Gymnázium 29
SOU 62
SOŠ 58
Vysoká 3
Spolu 1 017

Študenti

Druh Školy Počet
Materská 24 965
Základná 94 396
Gymnázium 11 515
SOU 17 556
SOŠ 18 240
Vysoká 16 383
Spolu 183 055

S tých troch vysokých škôl je najvýznamnejšia Univerzita veterinárneho lekárstva. Potom Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a nakoniec Technická univerzita. ZDRAVOTNÍCTVO

V Košiciach je 7013 lôžok v 15 nemocniciach. Je tu aj 9 lekární. Lekárov primárnej starostlivosti je 820 v tom: -271 lekárov pre dospelých
-156 pediatrov
- 61 gynekológov
- 332 stomatológov

Denne je v Košiciach 15 163 práce neschopných. FaF:

ZOO KOŠICE:

Zriadenie a umiestnenie ZOO
Jednou zo štyroch zoologických záhrad na Slovensku je aj ZOO v Košiciach. ZOO Košice sa buduje od roku 1979. Jej zameranie má byť v prevažnej miere na euroázijskú faunu, chovanú v priestoroch, ktoré sa svojou veľkosťou a charakterom približujú prírodným podmienkam. Rozloha areálu ZOO je 292 ha a nachádza sa na území mestskej časti Košice-Kavečany. Chovné zariadenia sú postupne budované na 1/3 celkového územia. Ostatné územie, ktoré tvoria lesné porasty s bukovým porastom budú využívané na vybudovanie karantény, rehabilitačnej stanice regionálneho významu, ošetrovne, príp. nemocnice, zriadenie rezervácie huculských koní, hospodárske priestory, ale najmä chov chránenej a vzácnej fauny bez prístupu návštevníkov pre ZOO Košice a ďalších záujemcov, ale tiež s cieľom ich reintrodukcie do voľnej prírody. Zvieratá chované v ZOO
V ZOO Košice sú v súčasnosti chované prevažne zvieratá euroázijskej fauny, ale aj zástupcovia iných kontinentov - Austrália, Amerika, Afrika. Najpočetnejším druhom zo 121 chovaných druhov sú huculské kone, ktoré boli pre svoju vzácnosť - ohrozenie vyhynutím zaradené v roku 1996 do genofondu Slovenska. Huculské kone sú využívané nielen ako exponáty, ale tiež v hipodrome. Intenzívne sa pripravuje ich využitie aj na hipoterapiu, vnútrozávodnú dopravu. Oplotili sme pre nich 11 ha plochu v areáli ZOO mimo návštevnej zóny, ktorá umožní zachovať ich vzácne povahové vlastnosti - otužilosť, nenáročnosť, dobrý vzťah k ľuďom.

Medzi veľmi atraktívne a vzácne zvieratá patria tiež tiger sumatranský, medveď hnedý, rys ostrovid, pavián pláštikový, zebra Chapimancová, pony shetladský, kôň Przewalského, kamzík horský, antilopa nilgau, uhorský dobytok, jak tibetský, kulan, pštros emu, pštros dvojprstý, ale aj zástupcovia vodného vtáctva, dravcov a sov, okrasnej hydiny, papagájov ale aj pôvodných druhov hospodárskych zvierat. Veľkému záujmu sa tešia, zatiaľ len skromné priestory exotária, v ktorých návštevník môže pozorovať cichlidy, anakondu žltú, pythóna, korytnačky, ale aj vzácnych zástupcov pavúkov a škorpiónov. Návštevníci tiež obdivujú exotické druhy papagájov. Od mája 2000 je vybudovaný aj veľmi zaujímavý letný výbeh pre korytnačky a kontaktná ZOO pre deti, kde sú vystavované mláďatá zvierat, ktoré môžu návštevníci aj pohladkať a kŕmiť zvláštnym krmivom, ktoré sa predáva v pokladni ZOO. Chovateľské úspechy
Chovateľské úspechy od počiatku vzniku ZOO Košice k 31.12.2000:
Kôň hucul - 80 ksKôň Przewalského - 6 ksAntilopa jelenia - 11 ksZebra Böhmová - 3 ksZebra Chapmanová - 5 ksLama guanacoe - 8 ksVodárka červená - 26 ksPony shetlandský - 10 ksMedveď hnedý - 6 ksTiger sumatranský - 6 ksPuma americká - 3 ks Ťava dvojhrbá - 3 ksJak divý - 15 ksKamzík vrchovský - 14 ksMuflón obyčajný - 71 ksDaniel škvrnitý - 28 ksUhorský stepný dobytok - 8 ksOkrasná hrabavá hydina - 184 ksVodná hydina - 116 ksExotické vtáctvo - 52 ksPlazy - veľhadovce - 14 ksRyby akvarijné cca - 910 ks

HISTORIA:

r.1143 - r.1560
Mesto Košice leží v kotline, v ktorej archeológovia objavili stopy najstaršieho osídlenia nielen na Slovensku, ale aj na území bývalého Československa. Kedy vznikla osada Košice, sa nedá historicky doložiť. Košice sú totiž oveľa staršie ako prvé zachované písomné dokumenty.
r. 1143 - prvá písomná správa vzťahujúca sa na Krásnu nad Hornádom (resp. kláštor v nej) v tesnom susedstve Košíc. Benediktínsky kláštor v Krásnej patrí k najstarším doteraz známym kláštorom na východnom Slovensku. Krásňanské opátstvo s kláštorom sa tu stalo centrom celej Košickej doliny a pravdepodobne i ono mohlo podnietiť vybudovanie a vzrast stredovekých Košíc, o ktorých sa ako o ”ville” (pozn. la ville - fr. mesto) dozvedáme až zo správy z roku 1230
r. 1230 - prvá písomná zmienka o Košiciach v ľubinskej listine, v ktorej sa spomína kúpa pódy Košičanmi, kňaz košického kostola i dve hlavné cesty z Košíc
r. 1249 - Belo IV. udelil hosťom (kolonistom) v Seni všetky slobody, aké mali košickí hostia
r. 1261 - Vyšné Košice darované dvom hosťom z (Nižných) Košíc, Samphlebenovi a Oblovi
r. 1283 - spomína sa kostol sv. Alžbety a k nemu patriaci hospital
r. 1290 - Košice dostali mestské výsady s autonómiou v správe a súdnictve s právom opevneného mesta (boli obohnané hradbami) a používali pečať. Koncom 13. storočia bol v Košiciach najvyšší orgán štátnej moci pre túto oblasť - Kráľovská komora
r.

1303 - zmienka o kostole dominikánov - najstaršej, dosiaľ jestvujúcej sakrálnej stavbe v meste
r. 1307 - potvrdené stanovy košických kožušníkov - najstarší cechový dokument na Slovensku a v bývalom Uhorsku - prvá zmienka o košických minciach
r. 1310 - darovanie Košíc palatínovi Omodejovi a povstanie Košičanov
r. 1311 - rezignácia Omodejovcov - mesto prešlo na stranu Karola Róberta
r. 1312 - bitka pri Rozhanovciach, Košice prispeli k víťazstvu Karola Róberta nad Omodejovcami
r. 1319 - Karol z Anjou oslobodil tovary košických kupcov od cla a mýta v celej oblasti košickej komory ”medzi Tisou a Slanou”
r. 1321 - kráľ rozšíril mincové výsady Košičanov (platby aj zahraničnými mincami a drahými kovmi) aj na cudzích kupcov v meste a provincii
r. 1342 - udelenie privilégia, ktoré zaradilo Košice medzi hlavné mestá kráľovstva
r. 1347 - 28. júl - Ľudovít Veľký priznal Košiciam tie isté práva, aké mal Budín. Odvtedy boli Košice v období celého feudalizmu spomedzi všetkých slobodných kráľovských miest v Uhorsku druhým najvýznamnejším mestom po Budíne
r. 1357 - mesto spustošil požiar
V prvej polovici 14. storočia nastal prudký rozkvet mesta. Začala sa výstavba dómu sv. Alžbety, ktorý bol po požiari obnovovaný v rokoch 1378-1508. Košice boli centrom remesiel, prosperovali aj v druhej polovici 14. storočia i v nasledujúcich dvoch storočiach.
r. 1369 - Ľudovít Veľký udelil mestu erb - prvý armáles pre mesto v Európe- dohoda Košíc a Krakova o obchode v Prusku a inde
r. 1394 - prvá zmienka o existencii mestskej školy
r. 1382-1397 - začiatky feudálneho panstva Košíc nad poddanskými dedinami Klátov (Vyšný, Nižný), Myslava, Ťahanovce atď.
r. 1401 - výskyt názvu Slovenská ulica, Hradová (hora) a iných ulíc
r. 1411 - Žigmund Luxemburský udelil košickým barchetárom monopolné práva na výrobu barchetu v Uhorsku
r. 1412 - 19. april - prvé známe snemovanie poslov miest Košice, Bardejov, Prešov, Levoča a Sabinov (Pentapolis)
r. 1446 - písomne zachytené stanovy cechu bohatých kupcov (najstaršie na Slovensku)
r. 1453 - privilégium na ochranu proti nežiadúcemu prílevu cudzincov - Košice boli jednou z metropol európskeho obchodu
r. 1480 - Košice mali (aj s predmestiami) približne 10 000 obyvateľov. V ďalšom období nastala v meste najprv stagnácia, neskôr (v 16. storočí) ekonomický úpadok, ktorý bol zapríčinený preorientovaním obchodníkov na partnerov na pobreží pri oceáne a pri veľtokoch
r. 1501 - založená kráľovská lejáreň diel
r. 1508 - ukončenie stavebných prác na dóme sv. Alžbety
r.

1532 - mesto získalo budovu Levočského domu, najstaršiu, dosiaľ existujúcu svetskú budovu v Košiciach
r. 1556 - další ničivý požiar v meste, pri ktorom vyhoreli všetky významné stavby
r. 1560 - v tiačiarni Gál Huszár vytlačený spevník

r.1657 - r.1938
Košice a ich okolie boli často miestom, kde sa rozhodovalo o osude krajiny. Šlo o zápasy medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským; protiturecké boje o záchranu severovýchodnej oblasti Uhorska, nápory výbojného Jána Alberta.
V 17. storočí prežívali Košice krušné chvíle protihabsburských stavovských povstaní (Bočkaiho, Betlenovo, Rákociho, Tökölyho), náboženských bojov i sedliackych vzbúr. Tieto nepokoje, časté vojny, krvavé boje, zdĺhavé obliehanie mesta, ako aj vytváranie nových obchodných ciest mali za následok postupný úpadok obchodu a remesiel v meste.
r. 1657 - 26. február - založenie Košickej univerzity s fakultami teologickou, filozofickou a filologickou
r. 1660 - 7. august - cisár Leopold I. Zlatou bulou potvrdil vznik a existenciu Košickej univerzity, ktorá mala rovnaké práva ako iné univerzity v ríši
r. 1776 - reorganizácia a zmena Košickej univerzity na Košickú kráľovskú akadémiu (po zrušení jezuitského rádu v roku 1773) s názvom Academia Regia Cassoviensis, ktorá sa stala pobočkou budínskej univerzity
r. 1778 - založená škola na výchovu učiteľov
r. 1784 - vznik hudobnej školy
r. 1802 - zriadená prvá košická manufaktúra na výrobu kameninového riadu
r. 1828 - v meste bolo 460 remeselníckych dielní
r. 1856 - otvorený prvý telegrafný úrad
r. 1859 - prvý pokus o založenie podporného robotníckeho spolku v Košiciach
r. 1860 - 5. júl - príchod prvého vlaku do Košíc (smerom od Miškolca)- vznik terajšieho Mestského parku (pred r. 1989 nazývaného sad generála Petrova)
r. 1861 - vznik podporného spolku obchodných pomocníkov
r. 1866 - utvoren Plynárenská účastinná spoločnosť
r. 1869 - vznik Samovzdelávacieho spolku košickej remeselníckej mládeže a podporného spolku typografov
r. 1870 - 1. september - do používania sa odovzdala časť - 33-kilometrový úsek košicko-bohumínskej železnice Košice-Kysak-Prešov- začiatky zavádzania plynového osvetlenia v meste
r. 1872 - vznik Hornouhorského múzea (predchodcu terajšieho Východoslovenského múzea)- vznik prvej priemyselnej školy na Slovensku (Komenského ulica č. 2), Vyššieho strojníckeho učilišťa (predchodcu terajšej Strednej priemyselnej školy strojníckej v Košiciach)
r. 1873 - pre verejnosť otvorený hotel Schalkház (na mieste terajšieho hotela Slovan)
r. 1874 - založenie korčuliarskeho spolku
r.

1876 - april - začal vychádzať prvý robotnícky časopis na území Slovenska Sozial-Oekonomisches Volksblatt
r. 1877 - začala sa rozsiahla rekonštrukcia dómu sv. Alžbety (trvala do roku 1896), ktorá bola po požiari v roku 1775, zemetrasení v roku 1834, povodni v roku 1845 a silnej víchrici v roku 1875 už veľmi potrebná
r. 1891 - začiatky zavádzania telefónnej siete v meste- 14. november - do prevádzky odovzdaná prvá časť konskej koľajovej dráhy
r. 1898 - začiatky organizovaného športového života (v meste bol založený cyklisticky spolok)
r. 1899 - 28. september - otváracie divadelné predstavenie v terajšej budove divadla Janka Borodáča v Košiciach (bývalého Štátneho divadla)
r. 1905 - založená Hornouhorská sociálnodemokratická strana
r. 1907 - 17. marec - vyšlo prvé číslo novín - týždenníka Kassai Munkás (Košický robotník), ktorého založenie bolo významným krokom k zjednoteniu robotníctva na východnom Slovensku
r. 1910 - začiatok výroby magnezitového slinku v závode na Slovenskej ulici - 20. august - otvorenie Robotníckeho domu (Sverdlovova - Watsonova ? ulica č. 30), kde bolo súčasne aj sídlo redakcie Kassai Munkás, knižnica, čitáreň a robotnícky hotel
r. 1914 - 28. február - začiatok elektrifikovanej mestskej hromadnej koľajovej dopravy
r. 1918 - 18. marec - založené Robotnícke konzumné družstvo, prvé spotrebné družstvo na území východného Slovenska- 29. december - obsadenie Košíc Československým vojskom
r. 1919 - 6. jún - príchod madarskej Červenej armády do mesta
r. 1921 - 12. jún - oblastná konferencia Komunistickej strany - vznik KSČ v Košiciach
r. 1923 - 16. september - komunistická strana po voľbách v meste získala pozíciu druhej najsilnejšej strany
r. 1924 - máj - predĺžená letecká linka československých aerolínií z Prahy cez Bratislavu do Košíc- 28. október - prvý ročník Košického maratónu - predchodcu Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach
r. 1927 - 17. april - založenie štúdia Československého rozhlasu a začiatok rozhlasového vysielania v Košiciach
r. 1929 - prvý ročntk najstarších viacetapových cyklistických pretekov v Československu Košice-Tatry-Košice
r. 1932 - apríl - komunistická strana sa po všeobecných voľbách stala najsilnejšou stranou v meste- máj - začiatok činnosti Zväzu priatetov ZSSR v Košiciach
r. 1935 - 24. august - objavený tzv. košický zlatý poklad, ktorý obsahoval 2 920 zlatých mincí, 3 zlaté medaily, zlatú renesančnú reśaz - spolu 10 367 g rýdzeho zlata - dnes stála expozícia Východoslovenského múzea
r. 1937 - 25. jún - zriadenie prvej techniky na Slovensku- Vysokej školy technickej M. R. Štefánika
r. 1938 - 30.-31.

júl - mohutná manifestácia národov východného Slovenska za účasti Klementa Gottwalda zorganizovaná KSČ. Vyjadrila odhodlanie ľudu bránit vlasť pred agresiou fašistického Nemecka- 2. november - začiatok horthyovskej okupácie mesta
r.1945 - r.1987
Prílevom obyvateľstva z ostatných oblastí Slovenska ale najmä z východoslovenského regiónu sa počet obyvateľov mesta zvýšil niekoľko násobne. Takto sa vlastne Košice stali zo stredovekého "bohatého Uhorského" mesta metropolou východného Slovenska.
r. 1945 - 19. január - oslobodenie Košíc vojskami 4. ukrajinského frontu- február - apríl : Košice boli dočasným sídlom prezidenta republiky, vlády, Slovenskej národnej rady a ÚV KSČ- v dňoch 28. 2.-1. 3. sa uskutočnila košická konferencia KSS - prvá pracovná konferencia Komunistickej strany Slovenska na území Slovenska oslobodenom Sovietskou armádou
r. 1945 - 4. apríl - utvorenie prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov- 5. apríl - vyhlásenie Košického vládneho programu- 22. august - svoju činnosť skončila Správna komisia mesta Košíc a súčasne bol zvolený Národný výbor, ktorého predsedom sa stal komunista Július Maurer- 15. september - prvá premiéra v novozaloženom Východoslovenskom národnom divadle (lvan Stodola: Marína Havranová v réžii A. Chmelku)
r. 1946 - vznik Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva- založená Štátna vedecká knižnica v Košiciach (v súčast. Krajská štátna knižnica)
r. 1947 - založené Technické múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou - prvá expozícia zo zbierok bola verejnosti sprístupnená 24. 1. 1948
r. 1948 - vznik Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
r. 1949 - vznik Vysokej školy veterinárskej v Košiciach
r. 1951 - zriadená Krajská galéria (v roku 1960 premenovaná na Východoslovenskú galériu)
r. 1952 - vznik Vysokej školy technickej s fakultami baníckou, hutníckou a ťažkého strojárstva
r. 1955 - 1. máj - otvorenie Pionierskej železnice v Čermeľskom údolí (s dĺžkou 5,5 km)
r. 1958 - začiatok výstavby sídliska Mlynský náhon
r. 1959 - 1. apríl - podpísanie zakladacej listiny Východoslovenských železiarní - vznik Univerzity Pavla Jozefa Šafárika- vznik profesionálneho Bábkového divadla v Košiciach
r. 1960 - 4. január - začiatok výstavby Východoslovenských železiarní
r. 1961 - začiatok výstavby rýchlodráhy od ulice Československej armády po vstupný areál VSŽ (ukončená v roku 1964)
r. 1962 - 26. február - začiatok výstavby sídliska Nové mesto (Terasa)- do prevádzky odovzdaný hotel Hutnik- verejnosť dostala do užívania Dom umenia
r. 1964 - začiatok výstavby modernej závodnej nemocnice VSŽ v Košiciach -Šaci
r.

1965 - 2. jún - v prevádzke vysoká pec č. 1- obyvateľom začala slúžiť nová poliklinika Sever
r. 1966 - 11. máj - začala sa prevádzka na širokorozchodnej Trati priateľstva- 3. december - vypukol požiar, ktorý ťažko poškodil Urbanovu vežu a zničil vyše 70 metrických centov vážiaci zvon Urbana (z roku 1557)
r. 1968 - 1. august - MsNV v Košiciach dostal právomoc okresu a k mestu sa pričlenili obce Barca, Košická Nová Ves, Myslava, Pereš, Poľov, Šaca, Ťahanovce, Vyšné Opátske- otvorený nový obchodný dom PRIOR (v suč. TESCO)
r. 1969 - 4. január - vznikla Štátna filharmónia v Košiciach
r. 1971 - december - otvorený nový hotel Slovan
r. 1973 - december - v prevádzke nová budova železničnej stanice
r. 1974 - začiatok činnosti Domú kultúry ROH VSŽ- ukončenie výstavby hlavného pavilónu v areáli Vysokej školy technickej
r. 1975 - 6. apríl - Prezident ČSSR udelil mestu Rad práce za účasť v národnooslobodzovacom boji a za zásluhy pri budovaní socialistickej spoločnosti- predseda vlády sprístupnil na Slovensku prvú múzejnú expozíciu najnovších dejín v Dome Košického vládneho programu (dnešná Galéria Júliusa Jakobyho na Hlavnej 27)- odhalený pamätník Klementa Gottwalda
r. 1976 - 21. január - ďalšia zmena v politických hraniciach okresu Košice-mesto. Ku Košiciam boli pričlenené Kavečany, Krásna nad Hornádom, Šebastovce, Lorinčík- 10. marec - otvorená nová autobusová stanica- 29. jún - začiatok výstavby sídliska Dargovských hrdinov
r. 1977 - 5. júl - začala sa výstavba 50-metrového krytého bazénu na Kirovovej ulici- 27. august - dokončená reštaurácia Urbanovej veže a otvorená výstava Východoslovenského múzea - Expozícia umeleckého lejárstva na východnom Slovensku- október - v Dome umenia umiestnili a dali do prevádzky najmodernejší koncertný organ v republike
r. 1979 - február - odovzdaný do prevádzky moderný Dom dôchodcov na Garbiarskej ulici. Takýto penzión bol vtedy prvým zariadením svojho druhu na Slovensku. Poskytuje služby pre 162 obyvateľov- júl - platnosť nadobudlo obmedzenie parkovania motorových vozidiel v centre mesta- október - počet obyvateľov Košíc dosiahol 200 000- november - začiatok výstavby električkovej trate do Krásnej cez sídlisko Nad jazerom- december - začiatok výstavby Zoologickej záhrady Košice v lokalite Kavečany
r. 1980 - august - odovzdané do prevádzky kúpalisko pri splave (reštaurácia Ryba)- november - otvorenie Malej scény Štátneho divadla Košice Smer v upravených priestoroch bývalého kina Partizán
r. 1981 - počnúc 1.

januárom platí nové územnosprávne usporiadanie Košíc (obvody I.-V.)- začiatkom roka bolo v meste evidovaných 30 390 osobných motorových vozidiel- 26. január - otvorená lôžková časť novej Fakultnej nemocnice UPJŠ s poliklinikou v Košiciach s 1071 lôžkami- september - prvýkrát usporiadali Košické výstavné trhy v priestoroch Všešportového areálu v Košiciach- sprístupnená expozícia Východoslovenského múzea na nám. Medzinárodného maratónu mieru - Zlatníctvo na východnom Slovensku- 31. október - vznikla pešia zóna na Leninovej ulici (dnešná Hlavná ulica), hlavnej tepne mesta
r. 1982 - máj - ukončená výstavba krematória
r. 1983 - 3. február - historická časť Košíc vyhlásená vládou SSR za mestskú pamiatkovú rezerváciu- 4. október - začiatok výstavby Domu techniky a mestského kultúrno-osvetového zariadenia znamená aj začiatok prestavby námestia Osloboditeľov- 17. december - začiatok prevádzky na novej električkovej trate ZŤS-sídlisko Krásna III
r. 1984 - 2. január - vylúčenie automobilovej dopravy z pešej zóny- máj - začiatok výstavby nového sídliska Košice-Ťahanovce. Po ukončení výstavby bude mať tento sídliskový obvod 9 528 bytov- september - prvý ročník celoslovenskej výstavy Človek a jeho záľuby- september - odovzdaný do používania komplex prvej stavby Fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty UPJŠ- september - sprístupnená stála expozícia Východoslovenskej galérie v nových priestoroch na Šrobárovej ulici č. 22 (dnešná Alžbetiná ulica)- Košice vo výtvarnom umení
r. 1985 - 25. január - do prevádzky odovzdaná budova bývalých straníckych orgánov na triede SNP 48/A - od r. 1990 sídlo Magistrátu mesta Košice- april - začiatok výstavby nového závodu Slovenských magnezitových závodov v Bočiari- september - verejnosti odovzdaná prvá časť Zoologickej záhrady Košice (sprístupnená euroázijská časť)- 6. október - Svetová rada mieru udelila mestu Košice titul Mesto mieru
r. 1987 - 25. február - otvorenie nového združeného obchodného domu Dargov na nám. Osloboditeľov- jún - posledné predstavenie baletu, činohry a opery v starej budove Štátneho divadla v Košiciach pred rekonštrukciou a modernizáciou celého jej areálu (divadlo sa presťahovalo do náhradných priestorov - do vtedajšieho Domu kultúry ROH VSŽ - dnes JUMBO centrum)- 1. júl - počet obyvateľov mesta dosiahol 238 000- 4. november - odhalená socha V. I. Lenina pred budovou straníckych orgánov na Tr. SNP 48/A. K jej odstráneniu došlo po novembri 1989.

Erb a pečať ako osobitný historický prameň najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej skratke stupeň dosiahnutého rozvoja mesta.

Stav hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä právneho postavenia v nich vystupuje a najkoncentrovanejšom obraze. Najmä v prvopočiatkoch je tento obraz istou sebareflexiou, snahou vyjadriť svoju identitu formou, ktorá je všeobecne poznateľná, jasne odlíšiteľná, ľahko identifikovateľná a pritom vo svojom obsahu má významný vnútorný alebo vonkajší vzťah, ktorý sa vníma ako nemenný. Košice ako prvé mesto v Európe získalo v roku 1369 erbovú listinu od panovníka. Naviac je mesto jednoznačné aj tým, že v období živej heraldiky dostalo od roku 1502 od štyroch panovníkoch štyri erbové listiny. HISOTORICKÉ PAMIATKY:
Legenda:
Zastavaná plocha Nezastavaná plocha Verejná zeleň Vodstvo Historická časť mesta
1. Dóm sv.Alžbety2. Kaplnka sv.Michala 3. Urbanova veža4. Štátne divadlo5. Levočský dom6. Andrášiho palác7. Súsošie Immaculata- "morový stĺp"8. Župný dom9. Stará radnica10. Žobrákov dom11. Biskupský palác12. Jakabov palác13. Hotel Európa14. Hadík - Barkócziho palác15. Pongrácovsko - Forgáčovský palác16. Csáky - Dezőfiho palác17. Kráľovský dom18. Miklušova väznica19. Kapitánsky palác20. Knižnica Jána Bocatia21. Východoslovenské múzeum22. Dolná brána23. Kostol dominikánov24. Kostol sestričiek uršuliniek25. Seminárny, predtým Františkánsky kostol26. Kalvínsky kostol27. Špitálsky kostol sv. Ducha28. Evanjelický kostol29. Premonštrátny, predtým Jezuitský kostol30. Gréckokatolícky kostol narodenia Panny Márie31. Synagóga na Zvonárskej ulici32. Synagóga na Puškinovej ulici33. Gymnázium na Kováčskej ulici
1. Dóm Sv. Alžbety:

Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etápach:
Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. V druhej etape bola pozmenená pôvodna koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri nižšie priestory. V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa. V tomto roku bolo postavené aj kamenné Pastofórium a južná veža dómu. V roku 1491, počas obliehania Košíc, bol dóm veľmi poškodený.

Opravu prevádzal staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokončil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov. V dalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Frohde. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktoru realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II. a jeho druhov z Turecka
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Verony. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety. Južný portál má dva vchody a organicky
Stará radnica:

Od konca 13. storočia stávali na tomto mieste dva bohaté meštianske domy. Jeden z nich vlastnil v druhej polovici 15. storočia významný košický rodák, kancelár kráľovstva a arcibiskup - Primas Uhorska, Juraj Szathmáry. Od začiatku 17. storočia tu stála Curia Civitatis - radnica mesta. Terajšia radničná budova bola postavená v rokoch 1779 - 1780, keď bol richtárom mesta Jozef Klestinszky. Barokovo-klasicistická stavba mestského palácového typu bola postavená podľa projektu Jána Langera. Fasáda je bohato členená pilastrami, hoci na dnešnej fasáde chýbajú sochy z antiky s bohatou balustrádou - dielo sochára Antona Krausa. Erb mesta je umiestnený v tympanóne. Trojdielny priechod je zaklenutý pruskými klenbami.

Na poschodie vedie lomené schodište s kuželikovitou balustrádou a rokokovou kovanou bránou. Na odpočívadle je umiestnená pamätná tabuľa Juraja Szátmáriho z roku 1492. Na rohoch zábradlia sú dve kamenné plastiky anjelikov. Na klenbu schodišťa namaľoval významný maliar Erazmus Schrott alegóriu spravodlivosti (uhorského práva). Maľbu v zasadacej sieni nazval Apoteózou panovania Márie Terézie (v roku 1960 ju reštaurovala košická reštaurátorka M.Spoločníková). K príslušnosti službám mesta sa hlási aj existencia radničnej vinárne v suteréne objektu. V roku 1927 v zadnom trakte postavili kino Capitol (Slovan) a mestský úrad sa presťahoval do notárskej školy na Hviezdoslavovu ulicu. V rokoch 1928 - 1995 budova slúžila pre potreby knižnice, od roku 1989 pomenovanej verejná knižnica Jána Bocatia, podľa bývalého košického richtára a básnika. V roku 1996 sa knižnica presťahovala do nových prestorov na Hviezdoslavovej ulici. V tom istom roku začala aj rekonštrukcia budovy, po ktorej bude opäť sídlom mestského úradu - kancelárie primátora mesta Košice. Žobrákov dom:

K domu na Hlavnej č.71 sa viaže legenda o žobrákovi (soška na štíte), ktorý ho postavil z nažobraných peňazí. Základy domu sú zo 14. storočia, upravovaný bol v rokoch 1720 a 1760. Alegorická maľba bola desaťročia ukrytá pod omietkou a odhalená v roku 1994. Dnes je to jedna z najkrajších fasád na Hlavnej ulici. Miklušova väznica:

Miklušova väznica pozostáva z dvoch gotických meštianskych domov. Oba pochádzajú z prvej polovice 15.storočia, pričom nárožný dom čoskoro v druhej polovici toho istého storočia, zvýšili o poschodie. Pôvodne boli obytnými domami až do začiatku 17.storočia. Podľa nálezu bohatého keramického materiálu a predmetov zo zariadenia dielne nájdených pri vyprázdňovaní zasypaných pivničných priestorov možno usudzovať, že v časti budovy pracovala už od 16.storočia hrnčiarska dielňa. Začiatkom 17.storočia boli pravdepodobne oba domy spojené a stavebne prispôsobené pre mestskú väznicu s mučiarňou. Od roku 1872, keď nastala reorganizácia súdnictva a odčlenenie súdnej právomoci od mestskej rady, bola až do roku 1909 väznicou mestskej polície. O dva roky neskôr budovu ako sklad dostalo múzeum. Objekty dôkladne rekonštruovali až v rokoch 1940 - 1942. V priestoroch upravených pre expozičné účely Východoslovenské múzeum inštalovalo pamiatky viažuce sa k histórii mesta i k dejinám vlastnej budovy v expozícii "Košické storočia

Opevnenie mesta:
Výstavbou opevnenia mesta Košíc v rokoch okolo 1260 až 1290 vznikol vretenovitý typ mesta, ktoré bolo treba uzavrieť dvoma hlavnými bránami.

„Horná brána" uzatvárala vchod do mesta na sever, „Dolná brána" na juh. Na západe bola vybudovaná tzv. „Hnilná brána", na východe „Maľovaná" a „Mlynská brána". Prvý hradbový pás bol hrubý asi 1,2 - 1,5m, vysoký 6 - 8m nad terénom. Postavený bol z lomového kameňa. Celková dĺžka bola asi 2260m. Predpokladá sa, že jeho súčasťou bolo okrem 5 - 6 brán asi 20 bášt. Vnútorný okruh hradieb pozostávajúci z hlavného obranného múru bol v 15.storočí opevnený deviatimi baštami. Boli pomenované podľa cechu, ktorý bol zodpovedný za ich obranu : bašta garbiarska, zámočnícka, debnárska, mäsiarska, kolesárska, hrnčiarska, povraznícka, obuvnícka a kováčska. pôdorys opevneného mesta
Pred hlavným múrom postavili neskôr nižný parkan a vodné priekopy, do ktorých privádzali vodu z Čermeľa a Mlynského jarku. Za Žigmunda a Mateja Korvína postavili pred hlavnou priekopou vonkajší múr, ktorý bol nižší a opevnený vysunutými polkruhovými delostreleckými baštami. Výška múru bola asi 5 m nas terénom, hrúbka 0,8 - 1,0m, dĺžka asi 2355m. Opevnenia mesta Košice silne poškodil požiar roku 1556. Keďže mestu hrozilo v 16.storočí turecké nebezpečie, rýchlo svoj hradobný systém opravilo a doplnilo. Vonkajší okruh spevnili ôsmimi viacuholníkovými bastiónmi, v ktorých umiestnili kanóny. Aj tento okruh postupne obohnali vodnou priekopou a začiatkom 17.storočia spevnili zemným valom s ďalšími bastiónovými plošinami na zachytávanie nepriateľských striel. V rokoch 1671 - 1677 vybudovali pod vedením cisárskeho inžiniera J. L. de Sichu pred Dolnou bránou päťramennú citadelu. Túto citadelu dal roku 1713 zbúrať Karol III. Jej posledné zvyšky odstránili pri predĺžení ťahu Hlavnej ulice smerom na juh. Ako sa výstavba mesta rozvíjala, hradby, brány, bašty a vodné priekopy sa postupne likvidovali. O ich pôvodnom stave hovoria dnes už len záznamy v archívnych dokumentoch, ako aj plány, kresby a veduty mesta Košíc od 16.storočia, uložené v muzeálnej expozícií mesta Košíc v Miklušovej väznici. Dodnes sa zachovali viditeľne časti hradových múrov na uliciach : Čajkovského, Hrnčiarskej, Podtatranského, Kováčskej, Starej baštovej, Štefánikovej,Gottwaldovej, Zbrojničnej, Baštovej, Hradbovej, Tajovského a Vrátnej. Časť hradobných múrov je použitá ako oplodnenie dvorov alebo je zabudovaná v murive domov, ktoré pozdejšie vybudovali popri hradbách. Medzi najzachovalejšie časti mestského opevnenia patria bašty, pochádzajúce z viacerých stavebných etáp a zo všetkých troch ochranných pásov. Zdroje /poďakovanie/:

Web:
www.cassovia.sk
www.kosice.sk

Knihy:

-Podrobný atlas mesta Košice /3.

vydanie rok 2000 zod. redaktor A. Magula/
-Slovensko prechádzky storočiami miest a mestečiek / 1994 kol. autorov/

Príloha:

Priemysel :

Spoločnosť VSŽ, a.s. oslávila v roku 1997 už 38. výročie svojho vzniku. Za toto obdobie sa z pôvodne hutníckeho kombinátu pretransformovala na najväčší podnikateľský subjekt na Slovensku, poskytujúci rozsiahle služby v oblasti hutníckej a strojárskej výroby, obchodu a finančníctva s rozhodujúcim prínosom devíz štátu. Najväčšia dcérska spoločnosť VSŽ Oceľ s.r.o. vyrába v uzavretom hutníckom cykle široké spektrum plochých oceľových výrobkov. Zvyšovanie kvality produkcie, plnú konkurencieschopnosť na trhu, zabezpečuje vysoký odborný potenciál jej pracovníkov. Neustála modernizácia výroby a zdokonaľujúci sa servis umožňujú riešiť aj náročné nadštandardné požiadavky odberateľskej sféry. Oceľ, vyrobená v kyslíkových konvertoroch je v plnej miere odlievaná kontinuálnym spôsobom. Na moderných zariadeniach so širokou aplikáciou automatizovaných systémov riadenia sa vyrábajú špičkové výrobky. Systém riadenia akosti je certifikovaný podľa noriem ISO 9001/EN 29001 spoločnosťou RW TÜV vo všetkých finalizujúcich závodoch hutníckeho cyklu. Základné výrobky valcované za tepla a studena sú certifikované renomovanými spoločnosťami. Jedným z hlavných cieľov obchodnej politiky v skupine VSŽ, a.s. je integrácia zahraničného predaja plochých oceľových výrobkov. Spoločnosť VSŽ Export-Import s.r.o. zabezpečujúca predaj týchto výrobkov, je najväčšou obchodnou spoločnosťou a jej činnosť zahŕňa i predaj výrobkov iných spoločností VSŽ, a.s. Stratégiou spoločnosti je rozširovanie už existujúcej siete obchodných zastúpení v zahraničí s cieľom prispôsobiť sa požiadavkám zákazníkov. Nasledujúce stránky poskytujú základné informácie o výrobnom sortimente a vlastnostiach výrobkov podľa slovenských a medzinárodne platných noriem. Je otvoreným systémom, ktorý sa môže dopĺňať podľa požiadaviek trhu a výrobných možností. Sme pripravení vyhovieť najnáročnejším požiadavkám našich odberateľov a v čo najväčšej miere splniť ich želania. Manažment spoločnosti
· John H. GOODISH - prezident
· Karlos E. ABEL III - viceprezident pre financovanie
· Karl F. CSENSICH - viceprezident pre financie a účtovníctvo
· Anton JURA - viceprezident pre ľudské zdroje
· Martin PITORÁK - viceprezident pre personalistiku a organizáciu
· James P. BOUCHARD - viceprezident pre predaj a marketing
· Merle R. STEIN - viceprezident pre výrobu
· Peter S.

RICHARDSON - viceprezident pre informačné technológie
· John W. PAVIA - viceprezident pre technológiu
· Anton LUKÁČ - viceprezident pre strategické implementácie
· David A. LUPTAK - generálny právny zástupca

John H. GOODISH
prezident
John H. Goodish (52 rokov) bol menovaný za prezidenta U. S. Steel Košice v Slovenskej republike. Narodil sa v Greensboro, Pa a v roku 1970 absolvoval univerzitu vo Waynesburgu v Pensylvanii, kde získal titul MBA. K U. S. Steel nastúpil v roku 1970. Bolo to v Pittsburghu, kde nastúpil a absolvoval školenia z manažmentu účtovníctva. Už nasledujúci rok sa stal auditorom.
V roku 1973 sa John Goodish stal vedúcim fakturačného oddelenia v podniku Irvin spoločnosti neďaleko Pittsburghu a postupoval rôznymi pozíciami v oblasti účtovníctva až do roku 1977. Potom bol premiestnený na oddelenie účtovníctva v bývalom U. S. Steel podniku v Homestead Works. V roku 1982 postúpil na vedúceho účtovníckej vetvy podniku v Clairton Works. Neskôr sa presťahoval do sídla spoločnosti v Pittsburghu, kde pracoval na rôznych účtovníckych a finančných pozíciách. V roku 1984 sa premiestnil do Gary Works ako manažer účtovných analýz valcovne. O tri roky neskôr bol menovaný za divízneho manažera pre koks a chemické produkty, čo bolo zmenou , ktorá ho dostala do výrobnej sféry. V roku 1989 sa stal manažerom pre výrobné služby v Gary Works so zodpovednosťou za všetky aktivity podniku v oblasti výroby, služieb a údržby. Neskôr bol menovaný divíznym manažerom 84 palcovej teplej valcovne v Gary Works. Odišiel z tohoto postu aby prijal miesto hlavného manažera v Mon Valley Works v júli 1990. Vrátil sa do Gary Works v júni, 1994 ako hlavný manažer pre tento závod.
V septembri 1996 bol zvolený za Prezidenta USX Engineers and Consultants / UEC / , celosvetovo pôsobiacej inžinierskej a konzultačnej spoločnosti. UEC poskytuje inžiniering a konzultácie pri rozširovaní výroby a modernizácii, pri projektoch zlepšujúcich výrobu, integrovaných počítačových systémoch, testovaní uhlia a mazív a enviromentálnych projektov na celom svete vo vzťahu k hutníctvu, baníctvu, chémii a príbuzných odvetví. VSS:
Rok založenia 1886: Karol Poledniak - súkromná firma
Od roku 1950 do 1978 Východoslovenské strojárne, národný podnik, Košice
Od roku 1979 do 1990 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik, Košice člen VHJ ZTS so sídlom v Martine
Od 1. júla 1990 Východoslovenské strojárne, štátny podnik, Košice
Od 1. mája 1992 Východoslovenské strojárne, akciová spoločnosť, Košice
Od 1. mája 1996 VSS, spol. s ručením obmedzeným, Košice
Od 1.

januára 2000 VSS, akciová spoločnosť, Košice
V 50-tych rokoch sme vyrábali pneumatické a parovzdušné buchary, trecie vretenové lisy, prevodovky, membránové čerpadlá a vagónové cisterny. V 60-tych rokoch viac ako 50% produkcie predstavovali zariadenia pre chemický priemysel, napríklad zásobníky, výmenníky, destilačné kolóny, kondenzátory, chladiče, plynojemy a ďalšie výrobky. 14% podiel mali odliatky zo sivej liatiny, resp. prevodovky.
70-te roky sú charakteristické prechodom výroby na špeciálne vozidlá, nadstavby účelových automobilov, excentrické lisy a prevodovky. Od začiatku 80-tych rokov sa k tejto produkcii pridal ďalší výrobný artikel - automiešače betónu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk