V horách na sever od Pekingu sa kilometre a kilometre kľukatí Veľký čínsky múr. Ťahá sa od jedného horského hrebeňa k druhému. Je to najpôsobivejší a najdlhší múr, aký postavila ľudská ruka. Začína sa na vyprahnutom západe pri pevnosti Ťia-ju-kuan na úpätí pohoria Čchi-lien-šan. Vedie cez púšte, pastviny, údolia riek i zalesnené horské hrebene. Na východe siaha až k rieke Ja-lu-ťiang pri kórejských hraniciach a vytvára tak 3200 kilometrov dlhú neprerušovanú líniu, ktorá pretína severnú Čínu. Keby sme však prirátali aj postranné vetvy múru, dosiahla by ich celková dĺžka 6400 kilometrov.
Asi pred 3000 rokmi si v severnej Číne začali panovníci mnohých súperiacich kráľovstiev stavať okolo svojich území obranné múry. V roku 221 pred n. l. dobyl princ Jing Čeng šesť okolitých štátov, vyhlásil sa za prvého čínskeho cisára a dal si titul Čchin Š´-Chuang-ti. Všetky múry zbúral a nechal iba múry severné, ktoré prepojil tak, aby chránili jeho územie pred nájazdmi Hunov a ďalších kočovných kmeňov. V nasledujúcich storočiach ďalší vládcovia, predovšetkým panovníci dynastie Chan a dynastie Ming, múr prestavali a rozšírili.
Generál Meng Tchien, ktorého Čchin Š`-Chuang-ti poveril vedením stavby, mal k dispozícii 300 000 vojakov. Za jednotlivé úseky stavby zodpovedali príslušní velitelia. Všade platil rozkaz stavať z miestnych materiálov. Stavbu dokončili za deväť rokov. Na nútené práce odvliekli takmer milión robotníkov, mnohých z nich pritom násilím odtrhli od rodín. Nechýbali tu ani trestanci s vyholenými lebkami a železnými goliermi, odsúdení na dlhé tresty nútených prác na výstavbe múru. Boli tu aj učenci, ktorí neposlúchli cisárov zákaz a čítali "podvratné" spisy, za trest tu hrdlačili aj nesvedomití úradníci. Robotníci museli pracovať v ťažkom teréne v extrémnych klimatických podmienkach: v lete pri tridsaťpäťstupňovej horúčave a v zime až v dvadsaťjedenstupňovom mraze. Pracovali do úmoru, často bez jediného hltu. Aj keď Meng Tchien dal postaviť pre posádku a robotníkov zásobovaciu cestu, potraviny často do vzdialených končín nedorazili: nosiči buď jedlo predali, alebo ho po ceste zjedli. V priebehu stavby tu zahynuli tisíce mužov - ich telá pochovali pri múre.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Veľký čínsky múr
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | erikaa | ||
Jazyk: | Počet slov: | 976 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.6 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 6m 0s |
Pomalé čítanie: | 9m 0s |
Podobné referáty
Veľký čínsky múr | SOŠ | 2.9298 | 859 slov | |
Veľký čínsky múr | SOŠ | 2.9714 | 749 slov | |
Veľký Čínsky Múr | SOŠ | 2.9672 | 4890 slov | |
Veľký čínsky múr | GYM | 2.9848 | 4884 slov |