Veľký čínsky múr

V horách na sever od Pekingu sa kilometre a kilometre kľukatí Veľký čínsky múr. Ťahá sa od jedného horského hrebeňa k druhému. Je to najpôsobivejší a najdlhší múr, aký postavila ľudská ruka. Začína sa na vyprahnutom západe pri pevnosti Ťia-ju-kuan na úpätí pohoria Čchi-lien-šan. Vedie cez púšte, pastviny, údolia riek i zalesnené horské hrebene. Na východe siaha až k rieke Ja-lu-ťiang pri kórejských hraniciach a vytvára tak 3200 kilometrov dlhú neprerušovanú líniu, ktorá pretína severnú Čínu. Keby sme však prirátali aj postranné vetvy múru, dosiahla by ich celková dĺžka 6400 kilometrov.

Asi pred 3000 rokmi si v severnej Číne začali panovníci mnohých súperiacich kráľovstiev stavať okolo svojich území obranné múry. V roku 221 pred n. l. dobyl princ Jing Čeng šesť okolitých štátov, vyhlásil sa za prvého čínskeho cisára a dal si titul Čchin Š´-Chuang-ti. Všetky múry zbúral a nechal iba múry severné, ktoré prepojil tak, aby chránili jeho územie pred nájazdmi Hunov a ďalších kočovných kmeňov. V nasledujúcich storočiach ďalší vládcovia, predovšetkým panovníci dynastie Chan a dynastie Ming, múr prestavali a rozšírili.

Generál Meng Tchien, ktorého Čchin Š`-Chuang-ti poveril vedením stavby, mal k dispozícii 300 000 vojakov. Za jednotlivé úseky stavby zodpovedali príslušní velitelia. Všade platil rozkaz stavať z miestnych materiálov. Stavbu dokončili za deväť rokov. Na nútené práce odvliekli takmer milión robotníkov, mnohých z nich pritom násilím odtrhli od rodín. Nechýbali tu ani trestanci s vyholenými lebkami a železnými goliermi, odsúdení na dlhé tresty nútených prác na výstavbe múru. Boli tu aj učenci, ktorí neposlúchli cisárov zákaz a čítali "podvratné" spisy, za trest tu hrdlačili aj nesvedomití úradníci. Robotníci museli pracovať v ťažkom teréne v extrémnych klimatických podmienkach: v lete pri tridsaťpäťstupňovej horúčave a v zime až v dvadsaťjedenstupňovom mraze. Pracovali do úmoru, často bez jediného hltu. Aj keď Meng Tchien dal postaviť pre posádku a robotníkov zásobovaciu cestu, potraviny často do vzdialených končín nedorazili: nosiči buď jedlo predali, alebo ho po ceste zjedli. V priebehu stavby tu zahynuli tisíce mužov - ich telá pochovali pri múre.

Ľudové balady a piesne spievajú o útrapách staviteľov a múr nazývajú najdlhším cintorínom na svete.

Na rovinách či na miernych pahorkatinách sa dali používať volské záprahy alebo dvojkolky, v hornatých oblastiach, kde sa múr staval na samých vrcholoch príkrych útesov, sa kamene museli vynášať na chrbtoch alebo v košoch zavesených na žrdi. Jeden človek niesol až päťdesiatkilové bremeno. Na úzkych cestičkách vytvárali robotníci ľudské reťaze a kamene si podávali z ruky do ruky. Veľké balvany prepravovali pracovné čaty - kotúľali ich po kladách, alebo ich piaď po piadi pákami posúvali do svahu až na samý vrchol kopca. V oblastiach, kde sa nenašiel zdroj stavebného kameňa, sa múr budoval z vrstiev utlačenej hliny, ktorú stavebníci kládli medzi dosky, podoprené drevenými kolmi. V piesočnatých oblastiach púšte Gobi pozostával múr z dvadsaťcentimentrových vrstiev piesku a kamienkov, ktoré sa poprestýkali päťcentimetrovou vrstvou púšťovej trávy a vetvičiek tamarišky, zviazaných do dlhých snopov. Ťažkosti s dopravou potravín donútili Čchin Š`-Chuang-tiho pestovať na pustatinách okolo múru obilie. Túto politiku podporovali aj panovníci ďalších dynastií, ktorí múr opravovali či prestavovali. Okolo múru sa usadzovali roľníci, ktorí pracovali na poliach a zároveň tvorili domobranu, stáli na stráži a podľa potreby aj bojovali. Vojakom z posádok sa takisto prideľovali políčka. Súčasťou zavlažovacieho systému bol kanál Chan-čchu, do ktorého neďaleko od Jin-čchuanu v strednej časti múru pritekala voda zo Žltej rieky. Roľníci a vojaci v jednej osobe mali za úlohu pestovať nielen obilie, ale aj sadiť ovocné stromy pre prípad neúrody.

Značnú časť dodnes zachoveného Veľkého múru postavili pred 300 až 600 rokmi za vlády dynastie Ming väčšinou ako obranný val proti zvyškom armád mongolskej dynastie Juan, ktoré po zvrhnutí dynastie ušli na sever. Najpôsobivejšie časti mohutného kamenného a tehlového múru nájdeme medzi priesmykmi Ťu-jung-kuan na sever od Pekingu a Šan-chaj-kuan pri východnom pobreží. Stavbu každého úseku riadilo jedno z jedenástich pevnostných miest, od Liao-tungu na východe až po Čang-jie v provincii Kan-su na západe. Celkový počet vojakov v posádkach dosahoval takmer milión mužov, robotníkov na nútených prácach bolo ešte viac. Vojavi, ktorí strážili múr, boli označení podľa hodností. Rozkazy, napísané na doštičkách či tabuľkách, nosili bežci, ktorí doručovali správy jednotlivým miestnym veliteľom. Na výstavbu múru sa používali aj mohutné kamenné dosky - niektoré vážili tonu. Dodnes nik nevie, ako sa dopravovali hore. Niekedy ich možno vyťahovali robotníci rumpálom, povrazom omotaným okolo bubna so zahnutou kľukou. základné kamene stavby sa často upevňovali železnými čapmi tak, že sa rozžeravené železo lialo do otvorov v kameňoch.

Takmer každý úsek múru mal aj svoju dosku s menami robotníkov a stavbyvedúcich. Ale pre mnohých mužov, ktorí pri stavbe zahynuli, sa jediným pomníkom stal múr. Priesmyk Šan-chaj-kuan je vstupnou bránou zo severovýchodnej Číny do centrálnych nížin. Trojposchodová veža Veľkého čínskeho múru je vyše 9 metrov vysoká; cez jej bránu sa prechádza dnu. Tabuľka pripevnená nad vchodom vraví: "Prvý priechod pod nebesá". Tento nápis je kópiou originálu uloženého vo veži. Napísal ho v roku 1472 Siao Sien, ktorého v tom istom roku vyhlásili za najlepšieho učenca na cisárskych skúškach. Priesmyk Ťia-ju-kuan ovláda koridor, ktorý prechádza cez provinciu Kan-su na severozápade. Vedie väčšinou cez vyprahnutú spraš (naviatu žltú pôdu) a púšť. V roku 1372 postavili na obranu priesmyku z utlčenej hliny pevnosť, ktorej steny sú 9 metrov vysoké. Pri päte je múr široký 6,7 metra, na vrchole 1,8 metra. Výška a šírka múru sa mení. Na úseku Pa-ta-ling, severne od Pekingu, sa múr týči do výšky takmer 8 metrov. V spodnej časti je 6,7 metra hrubý, v hornej meria približne 6 metrov. Je teda dosť široký pre päť vedľa seba idúcich jazdcov na koňoch alebo pre oddiel vojakov, ktorí pochodujú v desaťstupe. V priesmyku Ťiao-šan-kuan v pohorí Jen-šan, odkiaľ vidno na žlté more, múr na niektorých miestach nie je širší než 40 centimetrov. V širších častiach múr po oboch stranách lemuje cimburie, vysoké 1,8 metra. Približne na každých 180 metroch, čo je na dva dostrely luku, nájdeme vežu. Približne na každom pätnástom kilometre rozmiestnili plošiny na nakladanie signálnych ohňov, niekedy aj dosť ďaleko od múru. Do dvadsiatich štyroch hodín tak mohli signály preletieť po celej krajine. .