Do oblasti severnej Európy patrí polostrovný a ostrovný štát Dánsko, vzdialený ostrov Is­land, štáty na Škandinávskom polostrove - Nórsko a Švédsko a k nim patriace ostrovy, na východ od nich Fínsko a najnovšie sa do nej zaraďujú aj po­baltské štáty - Litva, Lotyšsko a Estónsko na vý­chodnom pobreží Baltského mora.

Severná Európa sa niekedy nazýva aj Škandi­návia a štáty, ktoré v nej ležia, škandinávske štá­ty. Toto pomenovanie sa však týka iba skupiny šty­roch štátov - Dánsko, Nórsko, Švédsko a Fínsko.

DÁNSKO

• hlavné mesto: Kodaň
• vyspelý priemyselný štát s rozvinutým poľnohospodárstvom- štát s najvyššou životnou úrovňou obyva­teľstva. Patria mu Faerské ostrovy, ostrov Grónsko
• Po­loha:
• leží na križovatkách obchodných ciest medzi Severným a Baltským morom cez prielivy Skagerrak, Kattegat, 0resund a Veľký Belt.
• členité územie tvorí  spájai západnú a strednú Európu so Škandináviou.
• ostrovný štát- najhustejšie zaľudne­ný Sjrelland, Fyn, 2/3 z celkovej rozlohy územia pripadajú na Jutský polostrov.
• pobrežie je rozčlenené mnohými záliv­mi (plytké fjordy - pozostatok zal'adnenia).
• Povrch tvoria roviny a pahorkatiny (najvyšší bod v Jutsku má iba 173 m n. m.).
• Podnebie :- oceánske s miernymi teplotami a dostatkom zrážok,
• Pôdy :  - celkove menej úrodné, - dlhoročné starostlivé obrábanie a hnojenie zvýšenie ich prirodzenej úrodnosti.
• Poľnohospodárstvo:
• rastlinná výroba - krmoviny (hlavne kŕmny jačmeň), pšenica, raž, zemiaky a cukrová repa.
• Živočíšna výroba:-3/4 poľnohospodárskej výroby pripadajú na živočíšnu výrobu.
• chov ošípaných, hovädzieho dobytka a hydiny.- dôle­žitý je morský rybolov (3. miesto v Európe) a spracovanie rýb.
• Nerastné suroviny:- ťažba ropy v Severnom mori
• Výroba elektriny:- nemá jadrové, len tepelné a veterné elektrárne
• Priemysel  - strojárstvo (poľnohospodárske stroje, lode, lodné motory, elektrotechnika )  potravinárstvo, chemická (umelé hnojivá, kŕmne zmesi, spracovanie ropy) a farmaceutická (lieky) výroba.
• Mestá: - Kodaň ( 1,4 mil.obyv). -múzeá, kráľovské paláce, zábavný park Ti­voli, -  veľký prístav a moderné letisko (Kastrup)
• Doprava : - najdôležitejšia námorná dopra­va.- spojenie trajektovými loďami - cez užšie prielivy sú medzi ostrovmi vybudované železničné a cestné mosty. (dva     dlhé cestno-železničné mosty cez prielivy Veľký Belt a 0resund. Prvý spája hlavný ostrov s ostro­vom Fyn a ďalej s Jutskom, druhý z Kodane do Malmo urýchľuje spojenie so Švédskom.)
• Cestovný ruch: - typický prímorský štát ponúka pre turistov mnoho zaujímavostí na mor­skom pobreží, v hlavnom meste, početné kultúr­nohistorické pamiatky, niektoré zaradené aj do Svetového kultúrneho dedičstva (veľmi navštevo­vaný zámok Kronborg - podľa legendy Hamletov zámok, katedrála v Roskilde a i.). Obyvatelia majú vypestovaný hlboký vzťah k ochrane prírody a ži­votného prostredia.

ISLAND

• hlavné mesto: Reykjavik
• ostrovný štát. samostatnosť získal v roku 1944 (predtým súčasť Dánska).
• má sopečný pôvod a dosial' činné sopky, gejzíry a horúce pramene- využitie na vykuro­vanie domov a skleníkov. Pestuje sa v nich dosť zeleniny.
• povrch :- tvoria lávové polia, ľa­dovce, tundry a trávnaté porasty, na ktorých sú dobré pasienky pre dobytok a ovce.
• najdôležitejšie odvetvie hospodárstva je rybolov (4. miesto v Európe) a spracovanie rýb.
• väčšina obyvateľov pracuje v službách a v priemysle (okrem potravinárskeho aj výroba hliníka a i.). Ve­ľa potravín, palivá, stroje a ďalšie výrobky sa dová­žajú. 
• oveľa vyššie prírastky obyvateľstva a 1/4tvoria deti do 15 rokov.
• Islanďania sú vzdelaný a kultúrny národ.
• celkového počtu obyvateľov (asi 280 tis.) žije 1/3 v hlavnom meste Reykjavík. N
• na Islande nie sú železnice a cesty sú iba v okolí sídel.
• dôležitá je námorná doprava a letecké spojenie so svetom.

NÓRSKO

• hlavné mesto : Oslo
• hospodársky a kultúr­ne vyspelý štát, nie je členským štátom Európ­skej únie
• Povrch:-  veľ­mi hornatý , - mimoriadne členité pobrežie
• Podnebie: - vplyv teplého Severoatlantického prúdu. (more pri pobreží  v zime nezamŕza.)
• Rieky : - krátke a prekonávajú vodopádmi veľ­ké výškové rozdiely, využitie početné vodné elektrární,
• Poľnohospodárstvo:  
• ry­bolov (2. miesto v Európe po Rusku)
• významný chov oviec (na vlnu, na severe chov sobov, chov kožušinových zvierat.
• rastlin­ná výroba nemá dobré podmienky a nepostačuje pre spotrebu.
• Priemysel - zameriava sa na odbory využívajúce domáce prírodné zdroje (ropa a zem­ný plyn zo Severného mora, rudy, drevo, lacná vodná energia) i dovážané (bauxit).
• spracovanie dreva (výroba celulózy) a výroba papiera,
• potravinárstvo, strojárstvo (hlavne stavba lodí ) a hutníctvo (výroba železa, ocele, hliníka, zinku, niklu).
• chemická výroba (petrochémia).
• vývoz priemyselných výrobkov i väčšina vyťaženej ropy
• Mestá
• Oslo (500 tis.obyv,)  prístav, priemyselné a kultúr­ne stredisko
• veľký prístav je Bergen.
• strediská zimných športov (Telemark známy Lillehammer)
• Doprava: - pohoria a fjordy sú prekážkou pre železničnú a cestnú dopravu.
• fjordy - dobré pod­mienky pre prístavy.
• Nórske námorné loďstvo patrí k najväčším v Európe (po Grécku) i na svete.
• Rekreačné možnosti : - strediská zimných športov, (medzi Oslom a Bergenom (nórska riviéra)).
• zaujímavé je spoznávanie nórskej kultúry a histórie úz­ko spojenej s cestami Vikingov a známych nór­skych cestovatel'ov (múzeá polárnych bádateľov Nansena a Amundsena,  a i.).

 ŠVÉDSKO

• hlavné mesto: Štockholm
• rozlohou a počtom obyvateľov najväčší a hospodársky najsilnejší štát severnej Európy -   štát s najvyš­šou životnou úrovňou obyvateľstva. Od roku 1995 je členom EÚ.
• Poloha: na východnom, miernej­šom sklone Škandinávskych vrchov.
• Povrch: - stupňovito sa znižuje smerom na juhovýchod.
• Rieky:
• vodnaté a prekonávajú výškové rozdiely vodopádmi a prahmi.  
• využitie: početné vodné elektrárne. 
• v zalesnených oblastiach s ťažbou dreva- na splavovanie kmeňov  stromov.
• veľa riek preteká cez početné jazerá (najväčšie Vänern a Vättern).
• Podnebie :
• na väčšine územia vnútrozem­ské, 
• Škandinávske vrchy tvoria klimatické rozhranie a zabraňujú vplyv Atlantického oceá­nu. (záveterná strana vrchov- menej zrážok ako na náveternej strane v Nórsku. )
• juh  - vplyv Atlantického oceánu.(jeho západné pobrežie v zime nezamŕza.)
• Poľnohospodárstvo:
• prevláda živočíšna vý­roba, chov hovädzieho dobytka, na se­vere chov sobov a kožušinovej zveri.
• pes­tujú krmoviny a obilie, zemiaky i cukrová repa.
• veľká rozloha lesov - ťažba dreva je na po­prednom mieste vo svete.
• Priemysel:
• dostatok domácich nerastných surovín, okrem palív(uhlie, ropa).
• 1/2elektrickej energie vyrábajú jadrové elektrár­ne, zvyšok vodné.
• ťažba že­leznej rudy, najkvalitnejšej na svete. Kiruna a okolie).
• hut­níctvo je známe výrobou kvalitnej ocele. 
• rozsiahla strojárska výroba (autá, lokomotívy, vagóny, lode, lietadlá, ro­boty, guľkové ložiská .
• spracovanie dreva (celulóza, papier, nábytok - známa IKEA),
• chemická a potravinárska výroba.
• Obyvateľstvo :
• rozmiestnené veľmi nerovnomerne. 
• 3/4 žijú v strednom a juž­nom Švédsku prevažne v mestách (až 85 %). 
• prevláda zamestnanosť v službách v porov­naní s priemyslom.
• Najvýznamnejšia hospodárska oblasť - juž­né Švédsko má najvýnosnejšie poľnohospodár­stvo, najväčšie sústredenie priemyslu a miest.
• hlavné mesto Štokholm ( 700 tis., aglomerácia 1,6 mil), najväčšie priemy­selné, kultúrne, politické stredisko štátu, má me­dzinárodné letisko a veľký prístav.
• druhé najväčšie mesto Göteborg ( 450 tis., aglomerá­cia 700 tis.), kultúrne stredisko (mnoho múzeí, divadiel ) a najväčší vývozný prístav (v zime ne­zamŕza).
• južnejšie leží dôležitý prístav, stredisko priemyslu a obchodu Malmö asi 250 tis., aglome­rácia 500 tis.).
• Doprava - kvalitná sieť ciest, železníc, le­teckými a námornými linkami    
• Cestovný ruch:
• nádher­ná príroda, rozsiahle lesy a jazerá- možnosti na rekreáciu, šport, rybo­lov a plavbu (po jazerách a kanáloch zo Štokholmu do Göteborgu ). 
• historické a kultúrne pamiatky Štockholm a iné mestské strediská.    
• Laponsko- ná­rodné parky (známy Abisko, Sareks, Muddus).

FÍNSKO

• hlavné mesto: Helsinki
• Fínska republika je vyspelý priemyselný štát s rozvinutými službami. Zodpovedajú po­  žiadavkám životnej úrovne obyvateľstva. Od roku 1995 je členom EÚ a má užšie hospodárske a po­litické vzťahy s ostatnými členskými štátmi.
• Poloha: - pri zálivoch Baltského mora. Bot­nický záliv , Fínsky záliv
• Povrch : - prevažne nížiny, pahorkatiny a plošiny., najmä na juhu. 
• Podnebie je vnútrozemské, iba na juhu je miernejšie vplyvom Baltského mora.
• Vodstvo: - typické veľké množstvo jazier, rieky sú krátke a vodnaté.
• Pôdy sú málo úrodné a prevažne zamokrené
• Poľnohospodárstvo:- pestovanie zemiakov a obilia
• chov hovädzieho dobytka, na severe sobov, rybolov
• 2/3rozlohy územia zaberajú lesy(najviac v Európe)
• Nerastné suroviny: -  ťažba fosfátov výroba umelých hnojív, rudy farebných kovov
• Priemysel:
• výroba a vývoz­ papiera, celulózy a nábytku.
• rozvinuté  strojárstvo ( lode, stroje na spracovanie dreva, najnovšie elektroni­ka)
• hutníctvo
• textilná výroba.
• Obyvateľstvo: -žije v mestách, najmä pri pobreží na juhu, pracujú  v službách a priemysle
• Mestá:
• Helsinki (500 tis., ag­lomerácia 1,2 mil.) - najväčšie kultúrne, priemyselné, obchodné a dopravné stredisko s veľkým prístavom, lodenicami a letiskom.
• Turku -rozmanitý priemysel a prístav.
• Tampere- známe stredisko zimných športov. 
• Cestovný ruch:
• hlavné mesto i  iné mestá na pobreží.
• ja­zerné oblasti - možnosti pre letnú rekreá­ciu, vodné športy a turistiku.
• mnoho stredísk zimných športov, dokonca na vzdialenom severe (okolie jazera Inari, až za polárnou kružni­cou). V Laponsku sa nachádzajú tri národné par­ky (horská tundra a tajga, vodopády, jazerá). Život obyvateľov Fínska je úzko spätý s prírodou a jej ochranou.

POBALTSKÉ ŠTÁTY
Pobaltské republiky sú priemyselno-poľ­nohospodárske štáty. V bývalom Sovietskom zvä­ze patrili medzi hospodársky rozvinuté s vyššou ži­votnou úrovňou obyvateľstva. Vyrábajú dostatok základných potravín a hodnotný spotrebný tovar. Po získaní nezávislosti sa usilujú presadiť s ním na zahraničných trhoch. Podobne ako ostatné pri­družené štáty Európskej únie uskutočňujú veľ­ké hospodárske zmeny. Úzko spolupracujú so škandinávskymi štátmi najmä pri ochrane život­ného prostredia.

Litva, Lotyšsko a Estónsko

• majú výhodnú prímorskú polohu.
• Povrch majú prevažne rovinatý, miestami vy­stupujú pahorkatiny.
• Podnebie je mierne s dos­tatkom zrážok.
• Rieky sú kratšie, ale vodnaté. ( Západná Dvina a Neman.) jazerá, močiare a rašeli­niská. Striedajú sa s ostrovčekmi borovicových a listnatých lesov, lúkami a pasienkami.
• Poľnohospodárstvo
• pestovanie krmovín, zemiakov, raže, ovsa a ľanu.
• dôleži­tejšia je živočíšna výroba - chov dobytka, ošípa­ných a hydiny,  rybolov.
• Nerastné suroviny -ťažba  rašeliny a v Estónsku horľavé bridlice – tepelné elektrár­ne, na pobreží Baltského mora sa získava vzácna surovina jantár.
• Priemysel
• výrobky s malou spotrebou materiálu, ale vyžaduje kvalifikovanú prácu.
• niektoré odbory strojárstva (elektro­technika, elektronika, výroba obrábacích strojov a i.). 
• tradičný potravinársky, textilný a drevo­spracujúci priemysel

Litva je najväčšia pobaltská republika, ale má najužší prístup k moru. Z hľadiska historického vývoja a polohy má Litva najbližšie k strednej Európe. Hlavné mesto Vilnius (takmer 600 tis.) je dôležité strojárske a kultúrne stredisko s univerzi­tou. V najväčšom prístave Klaipeda sú lodenice, spracovanie rýb a jantáru. Litovčania tvoria štyri pätiny obyvateľstva, z ostatných národností sú najpočetnejší Rusi. Najviac obyvateľov pracuje v službách a v priemysle. V Európe je Litva popri Francúzsku najviac závislá na jadrovej energii(jediná elektráreň dodáva asi tri štvrtiny elektriny). V zahraničnom obchode má najväčší podiel Rusko a Nemecko.

Lotyšsko má najlepší prístup k moru. Hlavné mesto Riga( vyše 921 tis. ) má rozmanitý priemysel a jeden z najväčších prístavov pri Baltskom mori. Lotyši tvoria iba ½ obyvateľstva štátu( 1/3 Rusi, Bielorusi ,Ukrajinci). Väčšina pracuje v službách, v poľnohospodárstve viac než v priemysle. Vyváža drevo, výrobky spotrebného a kožiarskeho priemyslu.

Estónsko je najmenší pobaltský štát. Hlavné mesto Tallin (vyše 400 tis.) je priemyselné stre­disko s dôležitým prístavom. Estónci tvoria necelé 2/3 obyvateľstva (Rusi asi 30 %). Najviac pra­cujú v službách a v priemysle. Rozvinuté sú viaceré priemyselné odvetvia (ťažobný, chemický, stro­jársky, papierenský, textilný). Najužšie zahraničné hospodárske vzťahy má so škandinávskymi štátmi a Nemeckom. Z pobaltských štátov je Estónsko naj­lepšie pripravené na vstup do Európskej únie.