Všeobecné informácie

Názov krajiny:              Kolumbijská republika
Rozloha:                       1 141 748 km2
Počet obyvateľov:       43 593 035 (r.2006)
Hustota obyvateľov:   38 ob./ km2
Štátne zriadenie:         republika
Geografická poloha:    severozápadná Južná Amerika
Časové pásmo:            Slovensko -5
Hlavné mesto:             Bogota – 7 mil. obyvateľov (2004)
Mena:                            kolumbijské peso (COP)
Jazyky:                         španielčina (úradný), indiánske jazyky
Správne členenie:         32 provincii (departmentov), dištrikt hlavného mesta

Hranice
Kolumbia sa nachádza v severozápadnej časti svetadielu a je jednou z juhoamerických krajín, ktorú obmýva Tichý oceán (pobrežie o dĺžke 1449 km). Hraničí s Panamou, Venezuelou, Brazíliou, Peru a Ekvádorom.

• dĺžka hraníc 6004 km so susedmi: Brazília (1.643 km), Ekvádor (590 km), Panama (225 km), Peru (1496 km), Venezuela (2050 km)
• oceány: Tichý oceán
• moria: Karibské more

Povrch
Kolumbia sa rozkladá na 1 141 748 km2, čo zhruba zodpovedá rozlohe Francúzka, Španielska a Portugalska dohromady. Je po Brazílii, Argentíne a Peru štvrtou najväčšou krajinou v Južnej Amerike. Kolumbia sa nachádza v severozápadnej časti svetadielu a je jedinou juhoamerickou krajinou, ktorú obmýva Tichý oceán (pobrežie o dĺžke 1449 km). Hraničí s Panamou, Venezuelou, Brazíliou, Peru a Ekvádorom.

Kolumbia sa pýši neobyčajnou geografickou rôznorodosťou. Západnú časť, zaberajúcu takmer polovicu celkovej plochy, tvoria hory troch andských horských masívov – Cordillera Occidental, Cordillera Central a Cordillera Oriental, ktoré sa tiahnu paralelné od severu na juh takmer celou krajinou.

Samostatný a relatívne malý horský útvar Sierra Nevada de Santa Marta vyrastá z karibského pobrežia až k oblastiam so stálou snehovou prikrývkou. Je to najvyššie pobrežné pohorie sveta a jej dvojitý vrchol Simón Bolivar a Cristobal Colón (5775 m) je najvyšším bodom v krajine.

Viac ako polovicu územia predstavujú na východ od And rozdiahle nížiny, rozdeľované do dvoch oblastí: savanovité Los Llanos na severe a väčšinou dažďovým pralesom pokryté okolie  rieky Amazonky na juhu.

Ku Kolumbii patrí taktiež niekoľko malých ostrovov. Medzi najvýznamnejšie patrí súostrovie San Andrés – Providencia (v Karibskom mori, vzdialená 750 km od pevniny Kolumbie), Islas del Rosario a San Bernardo (blízko pobrežia Karibiku), Gorgona a Malpelo (v Tichom oceáne).

• pohoria: Západné, Stredné a Východné Kordillery s najvyšším vrchom Kolumbie Cristobal Colon (5775 m)
• geologicky aktívne územie – zemetrasenia
• najnižšie miesto Tichý Oceán

Vodstvo
Riečna sieť Kolumbie je veľmi hustá. Rieky sú živené poväčšinou vodou, pochádzajúcou z vodných zrážok a sú vzhľadom ku prudkosti toku, občasnému výskytu vodopádov či znáčným kolísanám vodnej hladiny iba čiastočne splavné alebo vôbec nesplavné.

Územie Kolumbie sa delí na tri prímorské oblasti. Predovšetkým je to Tichomorská oblasť, v ktorej sa vyskytujú krátke vodnaté rieky, umožňujúce plavbu s menšími plavidlami. Medzi tieto rieky zaraďujeme napr. Patia (450 km) a San Juan (380 km). Ďalšou oblasťou je Karibská oblasť, kde hlavnou riekou je veľtok Magdalena (1550 km) s prítokmi Cauca (1350 km) a San Jorge, ďalej Sinú a Atrato (750 km), ktoré tečú otvorenými údoliami z juhu smerom na sever medzi pohoriami And. Táto prímorská oblasť je rozsiahlejšia ako Tichomorská. Tretia, východná Atlantická oblasť, ktorej vody pochádzajú zväčša z rieky Orinoko (z plochy 400 000 km2) a z veľtoku Amazonka (z plochy 270 000 km2), je najrozsiahlejšia. Rieky tu tečú po rozsiahlych Llanos a v selve. V Llanos sú rieky v období sucha plytké a niekedy sa menia na reťazce jazierok. V Amazónii má väčšina riek prudký kaskádový tok. K najdlhším riekam tečúcim územím Kolumbie patria Caqueta (2200 km), Pultumayo (1900 km), Magdalena (1550 km), Cauca (1015 km), Guaviare (1350 km), Apoporis (1200 km), Vaupés (1126 km) a Meta (1060 km).

Hlavnou kolumbíjskou vodnou tepnou je rieka Magdalena, ktorá tečie v hlbokom údolí, širokom 30 – 60 km. Magdalena je najdôležitejšou vnútrozemskou cestou do vnútra And a kedysi bola jediným spojením s atlantickým pobrežím. Je splavná v dĺžke 1200 km. Plavbu po Magdalene sťažuje väčšoinou časté kolísanie stavu vodnej hladiny. Po tropických dažďoch sa rozvodňuje, zaplavuje pobrežné osady a ničí prístavné zariadenia.

V údolí Magdaleny, Atrata a na rovine atlantického pobrežia sa vyskytujú časté močiare a plytké jazierka. Sú charakteristickou súčasťou rozsiahlej nížiny v strede Karibskej nížiny, ktorá je poprepletaná spleťou ramien deltových ústi riek Magdaleny, Caucy a San Jorge. Močiarovitá a nezdravá nížina rieky Atrato bola kedysi prielivom, ktorý spojoval vody dvoch oceánov. Táto oblasť bola navrhnutá pre výstavbu medzioceánskeho prieplavu. K realizácii návrhu, ktorý je aktuálny hlavne preto, že doterajšia kapacita Panamského prieplavu už nestačí rastúcim požiadavkám, by mohlo byť použité pomocou výbuchov jadrových výbušnín.

Pozoruhodnou zvláštnosťou je mohutný vodopád Tequendama na krátkej rieke Funze (200 km), ktorá ústi do Magdaleny. Je v blízkosti Bogoty jeho vody padajú do hĺbky 137 m.

• Caqueta (2200 km), Pultumayo (1900 km), Magdalena (1550 km), Cauca (1015 km), Guaviare (1350 km), Apoporis (1200 km), Vaupés (1126 km) a Meta (1060 km)
• Magdalena 1200 km splavných – najvýznamnejšia dopravná tepna zo severu na juh)

Klimatické podmienky
Tesná blízkosť rovníka znamená, že teplota v Kolumbii behom roka kolíše iba málo. Mení sa však s pribúdajúcou nadmorskou výškou a preto v krajine nájdeme najrôznejšie klimatické zóny siahajúce od veľmi teplých nížin až po mrznúce vrcholy And. Behom niekoľkohodinovej cesty tak môžete okúsiť úplne odlišné klimatické podmienky. V Kolumbii existujú dve ročné obdobia: obdobie sucha alebo verano (doslova leto) a obdobie dažďov alebo inveirno (zima).

Načasovanie týchto období sa pritom v jednotlivých oblastiach veľmi odlišuje a okrem toho je v posledných rokoch ovplyvňované El Ninom a La Ninou. Aby ste si urobili o kolumbijskom podnebí aspoň hrubý obraz, je možné povedať, že v oblasti And sa behom roka vystriedajú dve obdobia sucha a dve obdobia dažďov. Hlavné obdobie suchá spadá na december až marec. Druhé, kratšie a nie až tak suché obdobie potom prichádza v júly až auguste. No aj od tohto všeobecného pravidla avšak v jednotlivých častiach And existujú najrôznejšie odchýlky.

Počasie v Los Llanos má stabilnejší charakter: jediné obdobie sucha spadá medzi december a marec a po zbytok roka vládne obdobie dažďov. Amazonská oblasť pravidelnú klímu nepozná, avšak vo všeobecnosti sa dá povedať, že je dosť daždivá po celý rok.

• tropické na pobreží, miernejšie v horských polohách, priemerná teplota v Bogote je 14 °C po celý rok.

Pôdy (pedológia)
Amazónia, východná náhorná plošina, tichooceánsku nížinu a vlhké náveterné svahy hôr do výšky 1000 m (horské pásmo) pokrýva vlhký tropický les (hylea) na podzolových lateritových pôdach. Typickým predstaviteľom rastlinného sveta v tomto pásme sú rôzne druhy paliem, kaučukovníkov, kakaovníkov a stoviek ďalších stromov ovinutých lianami, tvoriacimi neprechodnú džungľu.

Na východe Kolumbie, severne od rieky Guaviare, začína savana s červenozemnou lateritovou pôdou. Je zarastená vysokými trávami, ktoré dosahujú výšku až 2 metrov a v dobe sucha vysýchajú. Medzi týmto trávnatým porastom sa vyskytujú ojedinelé stromy – hlavne palmy. V období dažďov slúži savana ako pastvina stád dobytka, ktorý sa potom v období sucha zaháňa do vlhkých nížin alebo na horské pastvištia.

Na záveterných nížších svahoch hôr, v suchých údoliach a na severných svahoch hôr sú lesy, ktoré strácajú listy v období sucha a krovité porasty.

Neobyčajne plodnú pôdu má údolie rieky Caucy, kde sa už niekoľko storočí pestuje cukrová trstina.

V miernom pásme sa vyskytuje tzv. vosková palma (najvyššie rastúca palma na svete), chinovník, krík koka, orchidei (považované za kolumbíjske národné kvety), bambus atď. Z užitkových rastlín sa tu pestuje kávovník a kukurica.

V chladnom pásme rastú napríklad stále zelené duby a ihličnaté stromy. Veľkú časť tejto oblasti pokrývajú bambusové džungle.

V kotlinách a údoliach sa darí pšenici, jačmeňu, bôbom, zemiakom, kukurici (do 2700m).

Od výšky 3000m n.m. vystupujú hore vysokohorské lúky (páramos) a od 4700 m n.m. nastupuje večná snehová pokrývka.

Biosféra
Kolumbia sa pýši viac rastlinnými a živočíšnymi druhmi – v prepočte na km - ako ktorákoľvek iná krajina na svete. Rozmanitosťou fauny a flóry ju predbehne iba Brazília. Kolumbia je pri tom sedem krát menšia ako jej sused. Hojnosť zapríčiňuje prítomnosť viacerých klimatických zón a mikroklím. Tu došlo k vytvoreniu pestrej palety rôznych prirodzených prostredí a biologických ostrovov, v ktorých sa život vyvíjal nezávisle od okolitého prostredia.

V Kolumbii má svoj domov jaguár, ocelot, pekari páskovaný, tapír, jeleň, pásovec, medveď okuliarnatý a početné druhy opíc, ak spomenieme len niekoľko z viac ako 300 druhov cicavcov. Bolo tu zaznamenaných viac ako 1900 rôznych druhov vtákov (okolo 20% z celkového počtu vtáčích druhov na zemi), od majestátneho kondora andského až po maličkého kolibríka. A samozrejme aj rozsiahly kolumbijský riečny systém a pobrežné vody prekypujú vodnou faunou a flórou.

Kolumbijské rastlinstvo je takisto obdivuhodné, veď iba samotných orchideí tu rastie okolo 3000 druhov. Národné herbáre opísali viac ako 130 000 rôznych typov rastlín to vrátane mnoho endemických druhov. Toto prírodné bohatstvo pritom neodhaluje celú pravdu, pretože veľké územie krajiny, ako napríklad neprístupné časti amazonského pralesa, ešte nikdy neboli botanikmi preskúmané.

V Kolumbii sa nachádza 34 národných parkov a tucet ďalších štátom spravovaných prírodných rezervácii. Ich celková plocha predstavuje 7,9% územia celej Kolumbie.8. História

V predšpanielskom období bola Kolumbia osídlená prevažne primitívnymi indiánskymi kultúrami. Výnimkou boli Čibčovia, žijúci na náhornej plošine v strednej Kolumbii. V  15. - 16. storočí vytvorili jednu z najvyspelejších kultúr. Španieli sa prvý krát plavili pozdĺž severného pobrežia Kolumbie okolo roku 1500. V roku 1510 tu založili prvú stálu osadu na americkom kontinente (Darién). Španieli dobyli bez väčšieho odporu celú ríšu Čibčov v roku 1541.  Terajšie hlavné mesto Santa Fé de Bogotá bolo založené  v roku 1538 a  v roku 1717, sa stalo hlavným mestom španielskeho miestokráľovstva „Nová Granada“ (zahŕňalo dnešnú Venezuelu, Ekvádor a Panamu). 

V priebehu ľudového povstania v Bogote sa v júli 1810 ustanovila revolučná junta a  5. 4. 1811 vyhlásila nový štát Cundinamarca. Zvyšok kolónie sa v novembri 1811 spojil do federálneho štátu a tento o dva roky neskôr proklamoval nezávislosť. Pod vplyvom Simóna Bolívara sa Cundinamarca pripojila k federácii. V rokoch  1815 - 1816 Španieli znovu dobyli väčšinu územia, avšak v auguste 1819 boli  porazení a 17. 12. 1819 bola vyhlásená ústava nového federálneho štátu Veľká Kolumbia (zahŕňal Novú Granadu, Venezuelu, Ekvádor a od roku 1821 Panamu). Federácia sa rozpadla v roku 1830.

Od vzniku republiky v roku 1819, Kolumbia prechádzala viacerými obdobiami zvýšených konfliktov. Dôvodmi boli dohody o rozdelení moci medzi liberálmi a konzervatívcami, neefektívny právny systém a hlboké sociálne rozdiely. Tieto príčiny viedli na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia k vzniku gerily, rozpútaniu občianskej vojny a rastu organizovanej zločinnosti. Úsilie dostať pod kontrolu organizovaný zločin bolo v podstate dodnes neúspešné.

Od polovice osemdesiatych rokov musí kolumbijská vláda čeliť rôznym gerillovým skupinám a narkomafii, čo je sprevádzané opakovaným vyhlasovaním výnimočného stavu. Najznámejšími povstaleckými skupinami sú Ozbrojené revolučné sily Kolumbie a prokubánská Národná oslobodenecká armáda. 1.1. 1995 uzavrela Kolumbia s Mexikom a Venezuelou zmluvu o voľnom obchode. V posledných prezidentských voľbách (máj 2002) zvíťazil Á. Uribe (v úrade je od augusta 2002), ktorý rozvinul podstatné vojenské operácie proti drogovému terorizmu, ľavicovej gerile (FARC, ELN) a pravicovým polovojenským skupinám AUC.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie: Kolumbijci
Etnické zloženie                     mestici (58%), belosi (20%), mulati (14%), černosi (4%), miešanci a indiáni (4%)
Jazyky:                                  španielčina (úradný), indiánske jazyky
Náboženstvo:                        kresťanstvo (90%), ostatné (10%)
Priemerná dĺžka života:        muži (66r.), ženy (74r.)

Hospodárstvo
- nerastné suroviny: uhlie, ropa, farebné kovy, železná ruda, platina smaragdy,- priemysel: spracovanie ropy, výroba textilu, potravín, železa a ocele- najdôležitejšie poľnohospodárske plodiny: káva, banány, cukrová trstina, kakao, bavlník - vo vysočinách: zemiaky, ryža, kukurica, jačmeň- obživa obyvateľstva- export- orchidey- národný kvet Kolumbie- centrum nelegálnej produkcie a obchodu s drogami

- poľnohospodárstvo (13,4%), priemysel (32,1%), služby (54,5%)

Názov sídla
- Administratívne územné členenie: 32 departamentov (Amazonas, Antioquia, Arauca, Atlantico, Bolivar, Boyaca, Caldas, Caqueta, Casanare, Cauca, Cesar, Choco, Cordoba, Cundinamarca, Guainia, Guaviare, Huila, La Guajira, Magdalena, Meta, Narino, Norte de Santander, Putumayo, Quindio, Risaralda, San Andres y Providencia, Santander, Sucre, Tolima, Valle de Cauca, Vaupes, Vichada) a 1 federálny dištrikt (Distrito Capital de Bogota)

- Ďalšie dôležité mestá: Medellín, Cali, Barranquilla, Cartagena