referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Edmund
Streda, 1. decembra 2021
Dánsko
Dátum pridania: 30.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Cload
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 468
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 24.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 40m 30s
Pomalé čítanie: 60m 45s
 
Dánsko ako také

Dánsko

Oficiálny názov:   Kongeriget Danmark

Dánske kráľovstvo

Rozloha: 43´093 km2

Poloha: 54° 34´ - 57° 45´ s.š.

            8° 05´ - 15° 12´ v.d.

Počet obyvateľov: 5 173 000

Hustota zaľudnenia: 120 obyv/km2

Hlavné a najväčšie mesto: Kodaň

                           1 350 000 obyv.

Iné významné mestá: Århus 270 000,

                               Odense 174000 ob.

Úradný jazyk: dánština

Mena: 1 dánska koruna = 100 öre

Najvyšší bod: Yding Skovhoj 173 m

Najväčší ostrov: Sjaelland 7´104 km2

Najdlhšia rieka: Gudena 168 km

Hlavné náboženstvá: kresťanské 90 %,

                               iné 10 %

Gramotnosť dospelých: 99 %

Priemerná dĺžka života: muži 72 rokov,

                                   ženy 78 rokov

Počet obyvateľov na 1 lekára: 360

Počet televízorov: 540 na 1´000 obyv.

Dovoz: stroje a zariadenia, palivo,

chemikálie, obilie, papier, železo a oceľ,

textilný tovar

Vývoz: potraviny, bravčové mäso a ryby,

textilný tovar a odevy, nábytok,

chemikálie a elektronika, strojárenské,

farmaceutické a lekárske výrobky,

mliečne výrobky

Hrubý domáci produkt: 85 480 mil $

Zriadenie: konštitučná monarchia,

                pluralitná demokracia

Podnebie: mierne prímorské

Využitie pôdy: orná pôda 60 %, lesy 12 %,

lúky a pasienky 6 %, ostatné 22 %

Hlavné poľnohospodárske produkty

a ťažba surovín: ošípané, hydina, obilie,

zemiaky a ostatné okopaniny, krmivo,

ropa a zemný plyn

Hlavné hospodárske odvetvia:

poľnohospodárstvo, potravinársky

priemysel, rybárstvo, strojárstvo, stavba

lodí, spracovanie ropy, chemický,

drevospracujúci a textilný priemysel

Ročný príjem na hlavu v $: 28´245

Nárast obyvateľstva (na 1 000 za rok):  

 

3

Úvod: 

Historická vlasť Vikingov je teraz prosperujúcou zemou, ktorá je preslávená svojimi designérmi, architektmi a Hansom Christiánom Andersenom.

Dánsko je vo svete považované za útulný a spokojný štát, kde ľudia žijú dlho a šťastne. Stále si zachováva tradičnú monarchiu. Je to malý morský štát na severe Európy, ktorý sa vyznačuje pokojnou prosperitou a slávnou históriou. Je vlasťou Vikingov, odvážnych bojovníkov a moreplavcov. Dánski vládcovia urobili v stredoveku túto malú zem centrom mocnej severoeurópskej ríše.

Mimochodom sa dejiny dánskeho kráľovstva prepojili s dejinami našich severozápadných susedov. Po prvý krát sa jeho dejiny spojili s dejinami českého kráľovstva svadbou českej princeznej, dcéry Přemysla Otakara I., s kráľom Valdemarom II., ktorá vládla v Dánsku ako obľúbená kráľovná Dagmar (1186–1213). Tento Valdemar II. dobyl pri svojej krížovej výprave severnú časť Estónska, ktoré bolo neskôr predané Rádu nemeckých rytierov. V rokoch 1397–1523 stálo Dánsko v čele tzv. Kalmarskej únie, čo bol spolok troch škandinávskych krajín Nórska, Švédskaa Dánska, spojených osobnosťou dánskeho panovníka. Túto personálnu úniu založila kráľovná Markéta I., dcéra Valdemara IV. V Nasledujúcich desaťročiach sa krajina zmietala v občianskej aj v sedemročnej severnej vojne so Švédskom o moc nad Severným morom. V 17. storočí stratilo Dánsko v početných vojnách veľkú časť svojich území aj svoj vplyv v severnej Európe. Roku 1660 bola v krajine zavedená dedičná monarchia, ktorá prešla v súlade s európskym vývojom od absolutizmu (1665) až po liberálnu konštitučnú monarchiu v 19. a 20. storočí. V roku 1972 nastúpila na trón zatiaľ posledná dánska kráľovná Markéta II.

K malému Dánsku paradoxne patrí najväčší ostrov sveta Grónsko a tiež Faerské ostrovy. Tieto vzdialené ostrovy, ktoré Dánsko získalo v dobách svojej zámorskej expanzie, majú však vlastnú samosprávu. 

Podnebie: 

Dánsko sa nachádza v miernom podnebnom pásme. K priaznivej klíme prispievajú teplé prúdy vanúce z Atlantiku. V zime sa občas vyskytuje teplá vlna, ktorú zapríčiňujú vetry vanúce severným a východným smerom. Priemerné teploty namerané v Kodani sa pohybujú okolo 0 °C v januári a v júli je to 17 °C. V Kodani spadne 800 mm dažďových zrážok ročne. 

Veľa lyžiarov veru v Dánsku nevyrastá, tým skôr, že okrem vrchov tam chýba aj ozajstná zima. Krajina je totiž pod vplyvom oceánu a priemerná januárová teplota sa pohybuje okolo 0 °C, čo je o 3 – 4 °C vyššie ako u nás. Lenže oceán vplýva na Dánsko i v lete, a to už nie je veľmi príjemné. Pri priemerných teplotách 16 – 18 °C je tam až o štvrtinu menej slnečných dní ako u nás. 

Poloha: 

Dánske kráľovstvo je rozlohou aj počtom obyvateľov porovnateľné so Slovenskom. Ibaže Slovensko je mladučká republika a Dánsko je dosť staré kráľovstvo, vzniklo už v roku 950 n.l. Rozkladá sa na dlhom a úzkom Jutskom polostrove, ktorý predstavuje jeho pevninskú časť a ťahá sa od Nemecka k Nórsku a Švédsku (29´650 km2) a na 472 ostrovoch, (z toho je 97 osídlených) v Baltskom a Severnom mori. Najväčšími z nich sú Fyn, Lolland, Bornholm, Falster a Sjaeland, na ktorom vyrástlo aj mesto Kodaň. Od okolitých štátov oddeľujú Dánsko významné morské úžiny – Skagerrak, Kattegata Øresund. Jutský polostrov oddeľuje búrlivé Severné more od pokojnejšieho vnútrozemského Baltského mora. Preto sú západné a východné brehy tohto polostrova odlišné. Západné brehy lemujú lagúnové jazerá s množstvom rašelinísk a vresovíšť, vďaka čomu sú málo osídlené. Východná polovica je vysoko obhospodarovaná vďaka svojej úrodnej pôde. Jediným suchozemským susedom je Nemecko, avšak s ním má Dánsko spoločné hranice iba v dĺžke 69 km. V porovnaní so 7400 kilometrami morských hraníc je to naozaj nepatrný kúsok. Dánsko je najjužnejšie ležiaca krajina Škandinávie a jedna z najplochejších krajín na svete. 

Reliéf: 

V Dánsku cítiť more doslova všade. Najvzdialenejšie miesto od mora sa nachádza vo vzdialenosti 52 km. Dánsko je rovinatá krajina bez akéhokoľvek pohoria, kde najvyšší bod Yding Skovhoj siaha do výšky len 173 m n. m. Povrch Dánska v minulosti formovalo more a ľadovce. More ukladalo piesok a štrk, z čoho vznikli morské sedimenty a tie sa stali základom tejto časti pevniny. V dobách ľadových krajinu formoval ľadovec. Ľadovcové nánosy prekryli pôvodné morské sedimenty a vznikli morény. V tomto období tvoria morény v Dánsku ľahko rozoznateľné vyvýšeniny. Vrcholom jednej z morén je aj najvyšší bod krajiny. 

Východná časť polostrova a veľké ostrovy okrem Bornholmu sú z prevažnej časti ílovité. Íl bol dlhú dobu pod ľadom, ale ako náhle sa ľad roztopil, sa íl dostal na povrch a dnes mu Dánsko vďačí za úrodnú pôdu, ktorú poskytuje farmárom. Topenie ľadovca spôsobilo zvyšovanie hladiny mora. Zaplavila sa časť Dánskeho pobrežia a vznikli zátoky. Osady v niektorých sa premenili na prístavné mestá. Ostrov Bornholm, ktorého doménou je žula, sa značne odlišuje od ostatnej časti Dánska. 

Dánske ostrovy: 

Dánske ostrovy sa rozprestierajú v Severnom a Baltskom mori. Podrobnejšie sa budem venovať ostrovom v Baltskom mori. Z hľadiska celej krajiny tvoriajej menšiu, ale zato najhustejšie osídlenú časť. Ležia v pokojnom mori medzi Jutským polostrovom a Švédskom. Je to početná skupina 406 ostrovov a ostrovčekov, z ktorých je 90 osídlených. K najväčším patrí Sjaelland (7´541 km2), Fyn (3´482 km2), Lolland, Falster, Møn a najvzdialenejší je Bornholm, ktorý sa svojim povrchom líši od ostatného Dánska. Je to vynorený výbežok žulového masívu, ktorý pod hladinou súvisí so Škandinávskym polostrovom. 

Najbližšie k Jutskému polostrovu leží Fyn, ktorý je pre svoje rozkvitnuté záhrady a malebné dedinky nazývaný "záhrada Dánska“. V najväčšom meste ostrova Odense sa narodil svetoznámy rozprávkar Hans Christian Andersen. S neďalekým Švédskom je Fyn spojený niekoľkými trajektami a v tomto období už aj mostom. Stavia sa mostné prepojenie so Švédskom cez strategicky významný prieliv Øresund. Na brehoch tohto prielivu leží malebné hlavné mesto Dánska Kodaň, v ktorej aglomerácii žije viac ako štvrtina Dánov. Severne od Kodane na polostrovnom výbežku stojí starobylý Elsinor, kam William Shakespeare umiestnil dej svojej slávnej tragédie Hamlet, kráľ dánsky. Tomuto miestu sa ešte budem venovať v práci neskôr. 

Mestá: 

Obchodný prístav Kodaň od roku 1417 funguje ako hlavné mesto Dánska. Výhodná poloha vo východnej časti ostrova Sjaeland umožňuje kontrolovať vstup do Baltského mora a zaujať výhodné obchodné postavenie. Kodaň je veľmi významné priemyselné, administratívne a turistické prístavné mesto. Pokojného prístavu medzinárodného významu sa dotýka asi polovica všetkých obchodov v Dánsku. Sústreďujú sa tu cesty, ktoré nevedú iba po Dánsku, ale aj naprieč Øresundom do Malmö vo Švédsku. Kodaň je najväčšie mesto Škandinávie. Návštevníci na starých alejách a peších zónach nachádzajú historické kostoly, malebné trhoviskáa sieť kanálov. Kodaň je aj mestom bicyklov s cyklistickými trasami, ktoré vedú do oblastí, kde majú mnohí obyvatelia mesta svoje chaty. Druhé najväčšie mesto je Århus (270´000 obyv.) a ďalším je Odense so 174´000 obyvateľmi. Alborgh (155´000 obyv.) je významným strediskom severu, Esbjerg (71´000 obyv.) je dôležitým prístavným mestom západného pobrežia. 84 % všetkého obyvateľstva na území Dánska žije v mestských štvrtiach. 

Poľnohospodárstvo a rybolov: 

Podnebie prospieva poľnohospodárstvu. Dubové a bukové lesy, ktoré pokrývali krajinu, sú už minulosťou a na ich mieste je orná pôda. Na západnom pobreží, kde je pôda menej úrodná, a kde sú rozsiahle vresoviská, vysadili Dáni brezy, ktoré určite príjemne dopĺňajú vzhľad krajiny. Dá sa povedať, že Dánsko je mostom medzi strednou a severnou Európou. Kým Jutský polostrov má skôr stredoeurópsky ráz, ostrovný svet už hľadí na Škandináviu. Osídľovať územie krajiny začali v 5. a 6. storočí predchodcovia Dánov severogermánskeho pôvodu, ktorí tam prichádzali od severovýchodu. Venovali sa najmä obchodu a moreplavbe, na čo našli najvhodnejšie podmienky. Dlhé storočia ťažili už zo samotnej polohy. Pri prielive Øresund im obchodné lode prevážajúce tovar cez Baltské more museli platiť vysoké clo. Kto sa nevenoval obchodu či lovu rýb, živil sa roľníctvom. 

Napriek tomu, že Dáni boli zdatní moreplavci, nepodarilo sa im získať nijaké bohaté kolónie. No v prvej svetovej vojne sa im podarilo uchovať si neutralitu, a teda ostali bez strát a v druhej, hoci obsadení Nemeckom, tiež neutrpeli veľké vojnové škody. Aj tieto faktory mali nemalý vplyv na rozvoj domáceho poľnohospodárstva. 

Pretože v krajine chýbali akékoľvek nerastné suroviny, hlavne však  palivá a rudy, rozvoj priemyslu sa odvíjal od poľnohospodárstva. Ornej pôdy z celkovej rozlohy je vyše 60%, čím je Dánsko medzi všetkými štátmi Európy na prvom mieste. Aj v produkcii viacerých plodín, hlavne obilnín, nemá Dánsko v prepočte na jedného obyvateľa vo svete konkurenta. Možno tu priam hovoriť o technickom či vedeckom poľnohospodárstve, lebo rekordné výnosy plodín sa Dánom darí dosahovať pomocou veľmi moderných metód. Na rastlinnú výrobu nadväzuje živočíšna, tak isto veľmi vyspelá. Dáni vyšľachtili nejedno vlastné plemeno hospodárskych zvierat. Napríklad jedna dánska krava nadojí až 5 000 l mlieka za rok, inde je to okolo 3 000 l. 60% mlieka sa spracúva v Dánsku na maslo, 20% na syry, ostatok sa vypije. V Dánsku sa chová aj najviac ošípaných na jedného obyvateľa. Vo vývoze mäsom prerastenej anglickej slaniny nemá krajina vo svete konkurenta. Ako vidieť názov anglickej slaniny nie je odvodený od krajiny, kde sa jej najviac vyrobí, ale kde jej najviac zjedia. Práve Briti sú najväčšími odberateľmi nielen slaniny, ale aj ostatných dánskych potravín. Hoci v poľnohospodárstve pracuje len 6% zamestnaných Dánov, na zahraničnom obchode sa poľnohospodárske výrobky podieľajú až 25%. 

V osevnom postupe sa pestuje spravidla postupne tráva, jačmeň, ovos, cukrová repa a kŕmna repa. Už celé storočie je pilierom dánskeho poľnohospodárstva chov dobytka, 4 milióny ošípaných a viac ako 2 milióny kráv. Vidiecke farmy sú malé, väčšinou rodinné, prevažne medzi 15 až 30 ha. 

Dánske poľnohospodárstvo vďačí za svoj úspech predovšetkým spolupráci, mechanizácii a vyškoleným pracovníkom. Už celé storočie poľnohospodári využívali družstevné spracovanie a predaj poľnohospodárskych výrobkov, zásobovanie a financovanie fariem. Súčasťou stratégie založenia družstevného vlastníctva mliekarní a chovov ošípaných bolo aj sústredenie energie na propagáciu týchto potravín v zahraničí. Dánsko zlacnilo poľnohospodársku mechanizáciu výrobou vlastných traktorov, žacích strojov a elektronických dojičiek určených pre potrebu malých hospodárstiev. Tieto výrobky sa nakoniec stali aj výborným exportným artiklom. 

Poľnohospodárska pôda je považovaná za dôležitý národný majetok. Všetci mladí poľnohospodári musia študovať, aby získali "zelenú maturitu“, bez nej nemôžu vlastniť firmu. Malý farmár je tiež chránený pred mestskými investormi, každý statok s viac ako 12 hamusí byť vo vlastníctve toho, koho hlavným povolaním je  poľnohospodárstvo. Aj rozvoj chalupárstva v poľnohospodárskych oblastiach je dnes prísne kontrolovaný. 

Hojne osídlené pobrežia a zátoky prispeli k vybudovaniu námornej tradície. Rybolov bol vždy hlavnou obživou obyvateľov Dánska. Väčšina rybárskych flotíl patrí súkromným vlastníkom, ktorí rybárčia na malých lodiach, bárkach. Hlavný úlovok pochádza zo severnej zátoky Limského fjordu a pobrežných vôd Severného, Sargasového a Baltského mora. Slede pochádzajú zo Severného mora, úhory a morské kraby s Baltu. Dánsko je druhou najväčšou krajinou európskeho rybolovu. 

Priemysel a doprava: 

Aj keď sa v severnom mori objavila ropa a zemný plyn, nerozvinul sa už v Dánsku priemysel veľmi náročný na energiu. Prednosť má výroba elektronických zariadení, počítačov, jemných strojov, lodí, textilu a liekov. Svetoznáma je výroba porcelánu v Kodani, ktorá je založená na tradícii a na výskyte kaolínu, jemnej hliny potrebnej na jeho výrobu, na ostrove Bornholm. Napriek tomu, že v priemysle pracuje štyrikrát viac ľudí ako v poľnohospodárstve, aj tu, tak ako v iných najvyspelejších krajinách sveta, väčšina ľudí je zamestnaných v nevýrobnej oblasti, čiže v službách. 

Továrne väčšinou malé a umiestnené tiež na vidieku, zamestnávajú v priemere menej ako 100 ľudí. Ale vývoz z týchto továrničiek je väčší ako z poľnohospodárstva. 

Aj cez obmedzený sortiment nerastných surovín predáva Dánsko širokú škálu priemyselných výrobkov vďaka dlhej tradícii priemyslového designu. Na vývoze sa najviac podieľa nábytok a kuchynské výrobky, strieborné predmety George Jensena a porcelán z kráľovskej továrne v Kodani. 

Na jutských vresovištiach, kde chalupári kedysi plietli z vlny svojich oviec ponožky na vývoz, vyrástli priemyselné podniky, ako napríklad jedna z najväčších európskych tovární na košele v Herningu. Istá truhlárska dielňa vyvinula detskú stavebnicu Lego, ktorá sa dnes predáva po celom svete. Po prvý raz uzrela svetlo sveta v Jutsku v 30. rokoch. Dnes je Jutsko domovom obrovského parku Legolandu, kde sú všetky budovy postavené z tejto stavebnice. Názov Lego pochádza z dvoch dánskych slov, leg a godt, čo znamená hraj sa dobre. V Dánsku sa rovnako významne rozvinul farmaceutický priemysel a krajina je dnes najväčším vývozcom inzulínu na svete. Tiež dánske mostné a prístavné konštrukcie, továrne a stavebné komponenty sa dobre predávajú hlavne na Blízkom východe, v juhovýchodnej Ázii, Afrike, a Južnej Amerike. Dánski architekti sú svetoznámi, hlavne Jørn Utzon, ktorý mimo iného projektoval operu v austrálskom Sydney a P. V. Jensen Klint, významný dánsky architekt zo začiatku 20. storočia, ktorý navrhol v rokoch 1921-1926 Grundtvigov kostol v Kodani pomenovaný podľa biskupa N. F. S. Grundtviga (1783-1872), ktorý oživil dánsku luteránsku cirkev. Architekti kombinujú miestne materiály, ako je betón, tehly a drevo, na stavbu nádherných budov, ktoré harmonizujú s okolitým prostredím. Mnohé sídliská sú postavené tak, že každý dom dokonale funguje vďaka navrhnutému systému solárnych panelov, využívajúcich slnečné lúče na zohrievanie vody, ventilačných systémov, zabezpečujúcich, že čerstvý vzduch prúdi do vnútra a vydýchaný von, slnečných miestností, postavených takmer zo skla a priťahujúcich teplo slnečných lúčov a v neposlednom rade aj vďaka izolácii, ktorú predstavuje vzduch medzi vnútornými a vonkajšími stenami chrániaci pred chladom a zbytočným únikom energie. Dánsky design je svetoznámy najmä design nábytku, skla, kuchynských výrobkov a porcelánu. 

Hospodársky úspech je sprevádzaný politickou stabilitou. Koaličné vlády, volené systémom pomerného zastúpenia, kladú veľký dôraz na ľudské práva a individuálnu slobodu. Dánsko tiež poskytuje štedrú pomoc rozvojovému svetu. 

V Dánsku je 2´471 km železníc. Celková cestná sieť meria 70´488 km. Spojenia sú sťažené počtom ostrovov. Vlaky jazdia cez Fyn a Sjaelland po železných trajektoch ,v 90. rokoch bude hotových 17,7 km mostov z Fynu do Sjaellandu. Kodaň má jedno z najväčších letísk v Európe. Hlavné spojenie je Kodaň, Alborg, Arhusa Esbjerg. 

Rozdiely medzi západom a východom: 

Najmenej rozvinutou časťou krajiny je západné pobrežie, ktoré je ploché, piesočnaté, porastené vresom-šedivníkom. Žije tu pomerne málo ľudí, a to nielen preto, že je tu neúrodná pôda, ale aj nepríjemné podnebie so silnými vetrami. Tamojšie pobrežie sa nazýva aj železným, pretože tam v minulosti zradné more vyplavilo mnoho morských vrakov. Dnes je tu významné mesto Esbjerg, ktoré žije zo stavby lodí a rybolovu.

Úplne odlišný je život v Kodani. Tá je centrom celej severnej Európy, čomu zodpovedá živý ruch v jej uliciach, ktorý neustáva ani v neskorých hodinách. Pokoj tu zanecháva hádam len socha malej morskej víly v prístave, ktorá podobne ako škaredé kačiatko, či nahý kráľ z pera rozprávkara Andersena našepkáva, že radosť a smútok nepoznajú žiadne štátne hranice. 

Rodinný život a pokojná prosperita:

V západnej Európe, ako aj v Severnej Amerike funguje rodinný zväzok bez sobáša. Najmä v severných štátoch vychovávajú deti mnohé nezosobášené páry. Majú však rovnaké práva a povinnosti, ako keby boli zosobášené. Mnohokrát sa muži starajú o rodinu a ženy robia kariéru. 

Šťastný život sa odráža aj v kultivovanej krajine, kde pozornosť upútajú dobre ošetrované polia a lesy, tehlové farmy a objemné stodoly, nabielené kostoly, pekné zámky a kúzelné hrady. V mestách sú rozkvitnuté verejné parky. Červenobiele vlajky (dánske národné farby) dotvárajú obraz pokojnej prosperity. Cyklisti prúdia ulicami – v štáte je takmer 400´000 bicyklov a jeden automobil na dve osoby. 

Materiálna prosperita sa spája v Dánsku s bohatou intelektuálnou tradíciou. Pripomeňme si filozofa Sørena Kierkegaarda, atómového fyzika Nielsa Bohra a skladateľa Carla Nielsena.

Aj tak musia dánski politici čeliť mnoho problémom, predovšetkým obmedzenému množstvu prírodných zdrojov a nedostatku energetických zdrojov. Hospodársky rozvoj bol od roku 1950 takmer výhradne založený na dovážaní lacnej ropy a podstatné zvýšenie cien v 70. rokoch výrazne zmenilo situáciu. Aj keď v Severnom mori boli nájdené určité ložiská ropy a zemného plynu a od roku 1985 je v prevádzke prvý ropovod z pobrežných nálezísk, nie sú tieto náleziská príliš výdatné. 

Ako ostatní členovia Európskej únie bolo i Dánsko požiadané obmedziť nadprodukciu mliečnych výrobkov a príjmy farmárov poklesli. Preto sa mnoho Dánov pôvodne postavilo proti maastrichtským dohodám. Ale po určitých zmenách a po referende v máji 1993 dánska vláda zmluvu podpísala. 

Rozvoj miest a priemyslu a moderné poľnohospodárske technológie vyvolali problémy so životným prostredím, hlavne čistotou vody a ochranou prírody, ktorá je najlepšie chránená v niekoľkých národných parkoch a rezerváciách. 

V porovnaní s ostatnými krajinami, ťažko postihnutými celosvetovou recesiou, si Dánsko v 90. rokoch viedlo relatívne dobre. Napríklad inflácia bola v roku 1996 len 2 % a bol zachovaný systém sociálneho zabezpečenia, ktorý je jedným z najlepších na svete. V roku 1996 však predstavovali sociálne výdaje v dôsledku deväťpercantnej nezamestnanosti a starnúcej populácii 60 % hrubého domáceho produktu. Preto vláda hľadá cesty, ako toto neúnosné bremeno znížiť. S podpisom maastrichtských dohôd boli podporené nové investície a hlavným cieľom krajiny je prispôsobenie hospodárskym kritériám EU do roku 1999.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Galéria k článku [3]
Podobné referáty
Dánsko SOŠ 2.9550 1181 slov
Dánsko SOŠ 2.9309 797 slov
Dánsko SOŠ 2.9843 340 slov
Dánsko SOŠ 2.9894 436 slov
Dánsko SOŠ 2.9723 426 slov
Dánsko SOŠ 2.9593 1571 slov
Dánsko GYM 3.0398 390 slov
Dánsko GYM 2.9742 1082 slov
Dánsko 3.0690 302 slov
Dánsko 2.9805 547 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.