Elsinor

Úvod: 

Elsinor je zvaný aj zámkom hrdinov. Pri pohľade na impozantnú pevnosť Kronborg sa kedysi srdcia námorníkov z cudzích krajín chveli hrôzou. Sláva Kronborgusa však zakladá na spojení s dvoma legendárnymi postavami, Hamletom, princom dánskym, a Holgerom Dánom. 

Impozantná pevnosť: 

Zámok Kronborg stojí v najužšom bode úžiny medzi Dánskom a Švédskom. V rokoch 1425 až 1875 tu museli lode, plaviace sa cez úžinu, zakotviť a zaplatiť určené poplatky. Dávky sa odvádzali priamo kráľovi a veľké bronzové delá namierené na more dozerali, aby všetci riadne zaplatili. 

Elsinor: 

Severne od Kodane stojí na výbežku nad morom veľkolepý zámok Kronborg. Jeho pôvabné medené veže dramaticky kontrastujú s masívnym opevnením. Aj história tohto zámku je plná kontrastov. V priebehu storočí totiž slúžil ako kráľovské sídlo, väzenie a nakoniec ako múzeum. Za svoju slávu však vďačí predovšetkým dvom legendárnym postavám.

Prvou z nich je Hamlet, princ dánsky, hrdina rovnomennej hry Williama Shakespeara (1564-1616). Tragédia sa v jeho podaní síce odohráva na Kronborgu, dramatik však zámok nazýval Elsinor. To je poangličtená forma slova Helsingør, čo je názov mesta pri zámku. Druhou legendárnou postavou je Holger Dán, jeden z dvanástich paladinov, členov rytierskej skupiny Karola I. Veľkého (742-814), cisára rímskeho. Ľudia verili, že podobne ako britský kráľ Artuš aj Holger spí, a keď bude krajine najhoršie, prebudí sa a zachráni ju. 

Približne okolo roku 1420 postavil Erik Pomoranský, kráľ dánsky, švédsky a nórsky, na najvzdialenejšom mieste elsinorského výbežku pevnosť Krogen. Tunajšia posádka strážila vody úžiny Øresund, oba jej brehy patrili do roku 1660 Dánsku a vymáhala príslušné poplatky od lodí, ktoré sa tadiaľto plavili do Baltského mora. 

V roku 1574 sa dánsky kráľ Frederik II. rozhodol pevnosť prebudovať. Bolo to v čase, keď vyhlásili vojnu Švédsku. Vybral si najobľúbenejší sloh tohto obdobia, takzvanú holandskú renesanciu. Prestavbu zámku dokončili roku 1585 a premenovali ho na Kronborg. O štyri roky neskôr, keď Jakub IV. Škótsky (neskorší Jakub I. Anglický) uzavrel politicky výhodné manželstvo s Frederikovou dcérou Annou Dánskou, trávili mladomanželia v romantickom prostredí zámku medové týždne. Angličania zámok všeobecne považovali za najznámejšiu pamätihodnosť Dánska. Preto neprekvapuje, že Shakespeare svojho Hamleta, ktorého písal v rokoch 1600 až 1601, situoval sem. 

Shakespeare, ako zvyčaje, napísal tragédiu na základe skutočného príbehu. Koncom 12. storočia zaznamenal dánsky dejepisec Saxo Grammaticus po latinsky históriu svojej krajiny. V nej opísal búrlivú životnú dráhu dánskeho princa Amletha, otca ktorého zavraždil Amlethov vlastný strýko. Hneď potom sa oženil s vdovou po svojom bratovi Gerthou a zmocnil sa trónu. Saxov príbeh sa odohrával v Jutsku, ale Shakespeare ho premiestnil na Kronborg. Možno mal k dispozícii presný opis zámku od hercov, ktorí tam hrali pre dánsky dvor. 

Kráľ Frederik bezpochyby vytvoril významnú stavbu, ktorá v návštevníkochs z cudziny vzbudzovala úctu aj strach. Jeho pevnosť však napriek rozsiahlej prestavbe neunikla otrasom. Za vlády Kristiána IV. ju v roku 1629 ťažko poškodil požiar, ale znovu ju veľmi starostlivo obnovili. V kaplnke, ktorú požiar ušetril, je doposiaľ pôvodný pozlátený dubový nábytok. V rokoch 1658 až 1660 zámok obsadili Švédi. Pri odchode odniesli množstvo obrazov a sochy z fontány na zámockom nádvorí. 

Koncom 18. storočia sa časť zámku stala väzením pre mladú anglickú princeznú Matildu, ktorú prinútili k sobášu so slabomyseľným dánskym kráľom Kristiánom VII. Princeznú krivo obvinili z nevery a zvyšok svojho krátkeho života prežila vo väzení, najskôr na Kronborgu a neskôr v Hannoveri, kde v roku 1785 vo veku dvadsaťtri rokov zomrela. V tom istom roku zámok zabralo vojsko a až do roku 1922 slúžil ako kasárne. 

Za uplynulých dvesto rokov zámok privábil veľa turistov. Koncom 18. storočia tu zriadili výstredne navrhnutú záhradu, kde sa mohli návštevníci zatúlať do Kráľovstva nebeského a pritom cestou minúť Pustovnícku chatrč a nepravý hrob, označený zlomeným stĺpom. Záhrada aj hrob sa začali spájať s Hamletovým menom. V roku 1857 získal jeden podnikavý miestny obyvateľ povolenie "zriadiť“ Hamletov hrob, spôsobom zodpovedajúcim legende premiestnil teda stĺp na iné miesto a od tých, čo ho chceli vidieť, vyberal tridsaťdva vtedajších šilingov. Dnes už návštevníci stĺp neuvidia, ale väčšina sprievodcov stále ponúka "okruh princa Hamleta“.

Turisti do zámku prúdia aj dnes, keď tu sídli múzeum námorníctva. Obzerajú si kamenné hradby a radi sa prejdú po mačacích hlavách okolo starobylých domov v príjemnom prístave Elsinor. V zámku sa už 180 rokov konajú predstavenia Hamleta. To je ten najvhodnejší prejav úcty k Shakespearovi aj úcty k samotnému udalosťami opradenému Kronborgu. 

Mohutný obranný systém: 

Rytina približne z roku 1696 dokumentuje, že do vnútrozemia smerovalo masívne opevnenie, vystavané za vlády kráľa Kristiána V. V tomto období Dánsko s menšími prestávkami celých tridsať rokov viedlo vojnu so Švédskom, ktoré Dánov ohrozovalo z juhu z oblasti Brém a Pomoranska. 

Socha hrdinu: 

V kobke pod Kronborgom sedí Holger Dán. Vytesal ho v roku 1906 Hans Pedersen-Dan. Dánsky národný hrdina Holger sa preslávil ako jeden s paladinov Karola I. Veľkého. Podľa povesti vraj kedysi opustil kráľov dvor na sto rokov a žil s čarodejnicou Morgan la Fayna ostrove Avalon. Tak sa zrejme zrodila legenda zachytená v jednej z rozprávok Hansa Christiana Andersena, že Holger spí v priestoroch pod zámkom a prebudí sa, keď ho bude krajina potrebovať. 

V úlohe Hamleta: 

Popredný britský herec John Gielgud hral Shakespearovho melancholického princa na Kronborgu v roku 1939. Prvé predstavenie slávnej Shakespearovej hry sa na zámku konalo roku 1816. 

Šialený princ: 

Na portréte pochádzajúcom zo 17. storočia je zobrazený dánsky princ Hamlet, hlavná postava Shakespearovej rovnomennej hry. Podľa najstaršej dánskej verzie príbehu princ predstiera šialenstvo a stratené kráľovstvo napokon získa späť. Motív pretvárky využil aj Shakespear, jeho Hamlet tým maskuje plán pomsty za otcovu smrť.