Úvod:
S touto krajinou sveta som sa rozhodol oboznámiť v mojej práci z viacerých dôvodov. Ako Slovensku a Slovákom je nám veľmi blízka. Tým, že je časťou Európy, má europoidné obyvateľstvo, kresťanské náboženstvo a rozlohu, počet obyvateľov a hustotu porovnateľnú s našou krajinou. Hlavným dôvodom však je, že sa mi táto krajina veľmi páči. Vždy ma priťahovala krásou svojej prírody, ktorú až v takej miere nepostihla civilizácia. Veď si predstavte krásne fjordy, ktorých malebnosť nekazia mosty, ktoré by neboli zakomponované do prírody. Alebo nádherná časť zachovalých dubovo-bukových a brezových lesov. Za toto treba chváliť, obdivovať a brať si príklad z tohto severského národu.
V tejto práci by som chcel oboznámiť o Dánsku, jeho vikingskej histórii, jeho hrade Elsinor a jeho kolóniách Grónsku a Faerských Ostrovoch.
Dánsko je spoločne s Nórskom a Švédskom časťou Škandinávie. Má nízky počet obyvateľov, ale vysokú životnú úroveň s rozsiahlym systémom dobre prepracovanej sociálnej starostlivosti, ktorý prerozdeľuje blahobyt rovnakou mierou medzi všetkých ľudí. Dánsko je rovinaté a veľmi úrodné. Bližšie sa podnebiu a reliéfu tejto krajiny budem venovať neskôr.
Na úvod ešte zopár zaujímavostí:
Priemerná januárová teplota v Kodani, je 0 °C, júlová 17 °C. Priemerné januárové zrážky v Kodani, dosahujú 49 mm, v júli 71 mm.
Väčšina ľudí tejto krajiny žije v mestách a veľkomestách pri morskom pobreží alebo okolo jazier, tzv. Pobrežné mestá. Tieto vodné plochy poskytujú najlepší spôsob dopravy v oblasti. Hlavné mesto tejto krajiny leží na pobreží a rozprestiera sa na brehu Baltského mora.
Vikingovia
Úvod:
O histórii tejto krajiny som sa rozhodol napísať osobitne, pretože je toho hodná. Okrem toho ma táto história veľmi priťahuje. Hlavne vek odvážnych a nebojácnych Vikingov, ktorí k nej neodlúčiteľne patrili.
Vikingovia nesporne patria k najvýznamnejším tzv. strateným národom. Nemalou čiastkou sa pričinili na tvorbe svetových dejín a s pohľadu severnej Európy predstavovali jej najhrdinskejšie, najzaujímavejšie a pre mňa tým pádom najznámejšie obdobie jej dejín. Preto by som sa chcel na začiatku tejto práce povenovať trochu im.
História Vikingov:
Na svojich dávnych plavbách zasahujúcich od severnej Ameriky až po Konštantínopol Vikingovia dobývali, rabovali a v množstve zemí sa následne usadzovali. Európania sa tak podlhé stáročia obávali „hnevu Severanov“. Po páde Západorímskej ríše zažila Európa mnoho otrasov. Jedny z najhorších mali na svedomí národy prichádzajúce zo Škandinávie, keď začali vo ôsmom storočí n.l. dlhú radu výbojov vedených z mora. Títo vojnoví moreplavci boli známi ako Vikingovia alebo Normani. Hlavným dôvodom vikingských bojov bolo pravdepodobne preľudnenie, ale je tiež možné, že pôvodne prišli Vikingovia na nové územia s úmyslom obchodovať. Skoro si uvedomili, že môžu tieto oblasti ľahko dobyť a usadiť sa v nich.
Vikingovia pochádzali zo Švédska, Dánska a Nórska. Často sa delili na súperiace skupiny a postupne dobyli ohromné územie, zahŕňajúce najskôr veľkú časť Britských ostrovov. Potom na svojich veľkých a krásnych lodiach ladných tvarov, ktoré nazývali „drakkary“, neohrozene preplávali severný Atlantik a roku 874 sa usadili aj na vzdialenom Islande. V roku 982 objavil známy nórsky Viking Erik Červený Grónsko. Nepatrné skupiny Vikingov sa roku 992 dočasne usadili aj na pobreží Severnej Ameriky. Bolo to päť storočí pred Krištofom Kolumbusom! Na palubách drakkarov s plochým dnom sa Vikingovia vedeli s obdivuhodnou zručnosťou a obratnosťou preplaviť k hocijakému brehu, vedeli zdolať akúkoľvek rieku.
V 9. stor. zaútočili Vikingovia pochádzajúci prevažne z Dánska a Nórska na Francúzske pobrežie. V roku 845 sa dokonca odvážili obliehať Paríž. Potom sa v hojnompočte usadili na oboch brehoch rieky Seiny od mesta Dieppe až po Granville. Roku 911 priznal Francúzsky kráľ Karol Prostý výnosom zo Saint-Clair-sur-Epteistému Rollonovi titul prvého normandského vojvodu. Tu sa zrodilo mocné vojvodstvo, z ktorého sa Wiliam Dobyvateľ vrhol roku 1066 na Anglickoa úspešne ho dobyl. Ešte dodnes sa mestá ako Honfleur, Elbeuf, Barfleur, Houlbec, la Haguea mnoho ďalších hrdia menami, ktoré im dali Vikingovia.
Iní Vikingovia zas založili dediny pozdĺž ruských riek a menšie skupinky sa usadili dokonca aj na Sicílii. Vikingská civilizácia dosiahla vrchol medzi 7. a 11. stor. n.l.
Z Vikingskej mytológie spomeniem aspoň hlavných bohov, medzi ktorých patria Odin, Thor, Loki a podľa ktorých sú pomenované aj Anglické dni, napr. streda Wednesday (Wodenov, t.j. Odinov deň), štvrtok Thursday (Thorov deň).
Ako sa Vikingovia usadili a spojili so svojimi susedmi, ako obvykle nasledovala tiež konvertácia ku kresťanstvu. V Británii boli dobyvatelia najprv porazení kráľom Alfrédom Veľkým, ale napriek tomu rýchlo obsadili rozsiahle územia, nastolili mier a v roku 878 prijali krst. O rok potom, ako sa Rollon stal vládcom Normandie, sa spolu s jeho nástupcami stali kresťanmi. Od tej doby neboli Vikingovia usadení na nových územiach už ani Nóri, Dáni, či Švédi, aleboli Angličanmi, normanskými Francúzmi alebo Rusmi. Preto tiež, napriek tomu, že Vikingovia obsadili obrovské územia, ich kultúra prežila iba v pôvodnej zemi a v ostrovných kolóniách. Ich kultúra sa zachovala na nápisoch ,ktoré sa nazývajú runy.
Okolo roku 1000 n.l. už neexistoval hlavný podnet k migrácii a Škandinávia sama sa takmer stala súčasťou kresťanskej Európy. Škandinávske štáty si zachovali veľkú moc a dánski králi vládli Anglicku ešte v rokoch 1013 – 1042. V roku 1066 padol v bitke u Stamfordského mosta Harald, Nór, ktorý si robil nároky n aanglický trón. Kráľom sa však stal normanský potomok Vikingov Wiliam Dobyvateľ, keď o 19 dní neskôr porazil kráľa Haralda v bitke u Hastingsu.
Ako sa zachovali a z čoho sa čerpajú vedomosti o Vikingoch:
Vikingovia písali málo. Tí, čo ovládali umenie písať, nemali naporúdzi bežné písmo, ale iba klinové, strohé, takmer priamočiare. Bolo určené viac na vyrývanie než na zaznamenávanie perom alebo štetcom, ako čínske písmená. Vikingovia texty vyrývali do pamätných kameňov, či do rozličných tvrdých materiálov ako drevo, kosť a kov. Runové texty dnes vieme rozlúštiť vďaka tomu, že poznáme význam každého znaku. No aj tak u rôznych odborníkov dochádza k odlišným výkladom runových nápisov. V Škandinávii sa možno stretnúť s početnými runovými kameňmi, vyzdobenými pletencovými ornamentmi a ozdobnými krivkovými motívmi, ba niekedy dokonca pomaľovanými farbami. Na hlbšie poznávanie vikingskej civilizácie možno siahnuť po písomných pamiatkach susedných národov. Aj katolícki misionári, anglickí a francúzski králi, či arabskí kupci nám zanechali nemálo zaujímavých svedectiev.
No zo všetkých drahocenných textov sú pre štúdium vikingskej histórie najvzácnejšie islandské verše, ktoré boli zozbierané v stredoveku a majú názov Edda. Existujú aj akési pololegendy, ktoré sa nazývajú ságy. Týkajú sa islandských moreplavcov, boli spísané vo veršoch alebo v próze najčastejšie bezprostredne po víťazných vikingských bojoch. Najstarší známy rukopis vznikol okolo roku 1220 a spracoval ho Snorri Sturluson. A napokon, vedci majú k dispozícii nespočetné archeologické pramene. Našlo sa nesmierne veľa domácich nástrojov, zbraní, náradia a takisto sa zachovali lode a vozy vo výbornom stave. Poznatky o vikingskej histórii si možno prehĺbiť aj štúdiom množstva sošiek a amuletov, ktoré nosili Vikingovia. Zdá sa, že najväčší úspech malo zmenšené thorovo kladivo zvané mjöllnira, odinova kopia gungnir, ktoré sa nosili prekrížené cez prsia.
Runy, zvyčajne vyryté do kameňa alebo dreva, tvorili Vikingovia a prví Germáni. Pôvod rún, ktoré sa objavili pred rokom 1000, je ešte stále zahalený rúškom tajomstva a vyvoláva nejednu vedeckú hádku. Tieto nápisy sa často pokladali za tajné. Skladajú sa z rovných písmen, ktoré sa dali dobre vyrývať, no netvorili nejakú jednoznačnú abecedu. Prvých 6 písmen z celku sa nazýva futark, no je to aj zároveň názov druhu písma v širšom slova zmysle. Prvý futark obsahuje 24 znakov, druhý iba 16. Dnes vieme rozlíšiť runové znaky, avšak zmysel niektorých textov nám zostal doteraz zahmlený.
Dánsko ako také Dánsko |
Oficiálny názov: Kongeriget Danmark |
Dánske kráľovstvo |
Rozloha: 43´093 km2 |
Poloha: 54° 34´ - 57° 45´ s.š. |
8° 05´ - 15° 12´ v.d. |
Počet obyvateľov: 5 173 000 |
Hustota zaľudnenia: 120 obyv/km2 |
Hlavné a najväčšie mesto: Kodaň |
1 350 000 obyv. |
Iné významné mestá: Århus 270 000, |
Odense 174000 ob. |
Úradný jazyk: dánština |
Mena: 1 dánska koruna = 100 öre |
Najvyšší bod: Yding Skovhoj 173 m |
Najväčší ostrov: Sjaelland 7´104 km2 |
Najdlhšia rieka: Gudena 168 km |
Hlavné náboženstvá: kresťanské 90 %, |
iné 10 % |
Gramotnosť dospelých: 99 % |
Priemerná dĺžka života: muži 72 rokov, |
ženy 78 rokov |
Počet obyvateľov na 1 lekára: 360 |
Počet televízorov: 540 na 1´000 obyv. |
Dovoz: stroje a zariadenia, palivo, |
chemikálie, obilie, papier, železo a oceľ, |
textilný tovar |
Vývoz: potraviny, bravčové mäso a ryby, |
textilný tovar a odevy, nábytok, |
chemikálie a elektronika, strojárenské, |
farmaceutické a lekárske výrobky, |
mliečne výrobky |
Hrubý domáci produkt: 85 480 mil $ |
Zriadenie: konštitučná monarchia, |
pluralitná demokracia |
Podnebie: mierne prímorské |
Využitie pôdy: orná pôda 60 %, lesy 12 %, |
lúky a pasienky 6 %, ostatné 22 % |
Hlavné poľnohospodárske produkty |
a ťažba surovín: ošípané, hydina, obilie, |
zemiaky a ostatné okopaniny, krmivo, |
ropa a zemný plyn |
Hlavné hospodárske odvetvia: |
poľnohospodárstvo, potravinársky |
priemysel, rybárstvo, strojárstvo, stavba |
lodí, spracovanie ropy, chemický, |
drevospracujúci a textilný priemysel |
Ročný príjem na hlavu v $: 28´245 |
Nárast obyvateľstva (na 1 000 za rok): | |
3 |
Úvod:
Historická vlasť Vikingov je teraz prosperujúcou zemou, ktorá je preslávená svojimi designérmi, architektmi a Hansom Christiánom Andersenom.
Dánsko je vo svete považované za útulný a spokojný štát, kde ľudia žijú dlho a šťastne. Stále si zachováva tradičnú monarchiu. Je to malý morský štát na severe Európy, ktorý sa vyznačuje pokojnou prosperitou a slávnou históriou. Je vlasťou Vikingov, odvážnych bojovníkov a moreplavcov. Dánski vládcovia urobili v stredoveku túto malú zem centrom mocnej severoeurópskej ríše.
Mimochodom sa dejiny dánskeho kráľovstva prepojili s dejinami našich severozápadných susedov. Po prvý krát sa jeho dejiny spojili s dejinami českého kráľovstva svadbou českej princeznej, dcéry Přemysla Otakara I., s kráľom Valdemarom II., ktorá vládla v Dánsku ako obľúbená kráľovná Dagmar (1186–1213). Tento Valdemar II. dobyl pri svojej krížovej výprave severnú časť Estónska, ktoré bolo neskôr predané Rádu nemeckých rytierov. V rokoch 1397–1523 stálo Dánsko v čele tzv. Kalmarskej únie, čo bol spolok troch škandinávskych krajín Nórska, Švédskaa Dánska, spojených osobnosťou dánskeho panovníka. Túto personálnu úniu založila kráľovná Markéta I., dcéra Valdemara IV. V Nasledujúcich desaťročiach sa krajina zmietala v občianskej aj v sedemročnej severnej vojne so Švédskom o moc nad Severným morom. V 17. storočí stratilo Dánsko v početných vojnách veľkú časť svojich území aj svoj vplyv v severnej Európe. Roku 1660 bola v krajine zavedená dedičná monarchia, ktorá prešla v súlade s európskym vývojom od absolutizmu (1665) až po liberálnu konštitučnú monarchiu v 19. a 20. storočí. V roku 1972 nastúpila na trón zatiaľ posledná dánska kráľovná Markéta II.
K malému Dánsku paradoxne patrí najväčší ostrov sveta Grónsko a tiež Faerské ostrovy. Tieto vzdialené ostrovy, ktoré Dánsko získalo v dobách svojej zámorskej expanzie, majú však vlastnú samosprávu.
Podnebie:
Dánsko sa nachádza v miernom podnebnom pásme. K priaznivej klíme prispievajú teplé prúdy vanúce z Atlantiku. V zime sa občas vyskytuje teplá vlna, ktorú zapríčiňujú vetry vanúce severným a východným smerom. Priemerné teploty namerané v Kodani sa pohybujú okolo 0 °C v januári a v júli je to 17 °C. V Kodani spadne 800 mm dažďových zrážok ročne.
Veľa lyžiarov veru v Dánsku nevyrastá, tým skôr, že okrem vrchov tam chýba aj ozajstná zima. Krajina je totiž pod vplyvom oceánu a priemerná januárová teplota sa pohybuje okolo 0 °C, čo je o 3 – 4 °C vyššie ako u nás. Lenže oceán vplýva na Dánsko i v lete, a to už nie je veľmi príjemné. Pri priemerných teplotách 16 – 18 °C je tam až o štvrtinu menej slnečných dní ako u nás.
Poloha:
Dánske kráľovstvo je rozlohou aj počtom obyvateľov porovnateľné so Slovenskom. Ibaže Slovensko je mladučká republika a Dánsko je dosť staré kráľovstvo, vzniklo už v roku 950 n.l. Rozkladá sa na dlhom a úzkom Jutskom polostrove, ktorý predstavuje jeho pevninskú časť a ťahá sa od Nemecka k Nórsku a Švédsku (29´650 km2) a na 472 ostrovoch, (z toho je 97 osídlených) v Baltskom a Severnom mori. Najväčšími z nich sú Fyn, Lolland, Bornholm, Falster a Sjaeland, na ktorom vyrástlo aj mesto Kodaň. Od okolitých štátov oddeľujú Dánsko významné morské úžiny – Skagerrak, Kattegata Øresund. Jutský polostrov oddeľuje búrlivé Severné more od pokojnejšieho vnútrozemského Baltského mora. Preto sú západné a východné brehy tohto polostrova odlišné. Západné brehy lemujú lagúnové jazerá s množstvom rašelinísk a vresovíšť, vďaka čomu sú málo osídlené. Východná polovica je vysoko obhospodarovaná vďaka svojej úrodnej pôde. Jediným suchozemským susedom je Nemecko, avšak s ním má Dánsko spoločné hranice iba v dĺžke 69 km. V porovnaní so 7400 kilometrami morských hraníc je to naozaj nepatrný kúsok. Dánsko je najjužnejšie ležiaca krajina Škandinávie a jedna z najplochejších krajín na svete.
Reliéf:
V Dánsku cítiť more doslova všade. Najvzdialenejšie miesto od mora sa nachádza vo vzdialenosti 52 km. Dánsko je rovinatá krajina bez akéhokoľvek pohoria, kde najvyšší bod Yding Skovhoj siaha do výšky len 173 m n. m. Povrch Dánska v minulosti formovalo more a ľadovce. More ukladalo piesok a štrk, z čoho vznikli morské sedimenty a tie sa stali základom tejto časti pevniny. V dobách ľadových krajinu formoval ľadovec. Ľadovcové nánosy prekryli pôvodné morské sedimenty a vznikli morény. V tomto období tvoria morény v Dánsku ľahko rozoznateľné vyvýšeniny. Vrcholom jednej z morén je aj najvyšší bod krajiny.
Východná časť polostrova a veľké ostrovy okrem Bornholmu sú z prevažnej časti ílovité. Íl bol dlhú dobu pod ľadom, ale ako náhle sa ľad roztopil, sa íl dostal na povrch a dnes mu Dánsko vďačí za úrodnú pôdu, ktorú poskytuje farmárom. Topenie ľadovca spôsobilo zvyšovanie hladiny mora. Zaplavila sa časť Dánskeho pobrežia a vznikli zátoky. Osady v niektorých sa premenili na prístavné mestá. Ostrov Bornholm, ktorého doménou je žula, sa značne odlišuje od ostatnej časti Dánska.
Dánske ostrovy:
Dánske ostrovy sa rozprestierajú v Severnom a Baltskom mori. Podrobnejšie sa budem venovať ostrovom v Baltskom mori. Z hľadiska celej krajiny tvoriajej menšiu, ale zato najhustejšie osídlenú časť. Ležia v pokojnom mori medzi Jutským polostrovom a Švédskom. Je to početná skupina 406 ostrovov a ostrovčekov, z ktorých je 90 osídlených. K najväčším patrí Sjaelland (7´541 km2), Fyn (3´482 km2), Lolland, Falster, Møn a najvzdialenejší je Bornholm, ktorý sa svojim povrchom líši od ostatného Dánska. Je to vynorený výbežok žulového masívu, ktorý pod hladinou súvisí so Škandinávskym polostrovom.
Najbližšie k Jutskému polostrovu leží Fyn, ktorý je pre svoje rozkvitnuté záhrady a malebné dedinky nazývaný "záhrada Dánska“. V najväčšom meste ostrova Odense sa narodil svetoznámy rozprávkar Hans Christian Andersen. S neďalekým Švédskom je Fyn spojený niekoľkými trajektami a v tomto období už aj mostom. Stavia sa mostné prepojenie so Švédskom cez strategicky významný prieliv Øresund. Na brehoch tohto prielivu leží malebné hlavné mesto Dánska Kodaň, v ktorej aglomerácii žije viac ako štvrtina Dánov. Severne od Kodane na polostrovnom výbežku stojí starobylý Elsinor, kam William Shakespeare umiestnil dej svojej slávnej tragédie Hamlet, kráľ dánsky. Tomuto miestu sa ešte budem venovať v práci neskôr.
Mestá:
Obchodný prístav Kodaň od roku 1417 funguje ako hlavné mesto Dánska. Výhodná poloha vo východnej časti ostrova Sjaeland umožňuje kontrolovať vstup do Baltského mora a zaujať výhodné obchodné postavenie. Kodaň je veľmi významné priemyselné, administratívne a turistické prístavné mesto. Pokojného prístavu medzinárodného významu sa dotýka asi polovica všetkých obchodov v Dánsku. Sústreďujú sa tu cesty, ktoré nevedú iba po Dánsku, ale aj naprieč Øresundom do Malmö vo Švédsku. Kodaň je najväčšie mesto Škandinávie. Návštevníci na starých alejách a peších zónach nachádzajú historické kostoly, malebné trhoviskáa sieť kanálov. Kodaň je aj mestom bicyklov s cyklistickými trasami, ktoré vedú do oblastí, kde majú mnohí obyvatelia mesta svoje chaty. Druhé najväčšie mesto je Århus (270´000 obyv.) a ďalším je Odense so 174´000 obyvateľmi. Alborgh (155´000 obyv.) je významným strediskom severu, Esbjerg (71´000 obyv.) je dôležitým prístavným mestom západného pobrežia. 84 % všetkého obyvateľstva na území Dánska žije v mestských štvrtiach.
Poľnohospodárstvo a rybolov:
Podnebie prospieva poľnohospodárstvu. Dubové a bukové lesy, ktoré pokrývali krajinu, sú už minulosťou a na ich mieste je orná pôda. Na západnom pobreží, kde je pôda menej úrodná, a kde sú rozsiahle vresoviská, vysadili Dáni brezy, ktoré určite príjemne dopĺňajú vzhľad krajiny. Dá sa povedať, že Dánsko je mostom medzi strednou a severnou Európou. Kým Jutský polostrov má skôr stredoeurópsky ráz, ostrovný svet už hľadí na Škandináviu. Osídľovať územie krajiny začali v 5. a 6. storočí predchodcovia Dánov severogermánskeho pôvodu, ktorí tam prichádzali od severovýchodu. Venovali sa najmä obchodu a moreplavbe, na čo našli najvhodnejšie podmienky. Dlhé storočia ťažili už zo samotnej polohy. Pri prielive Øresund im obchodné lode prevážajúce tovar cez Baltské more museli platiť vysoké clo. Kto sa nevenoval obchodu či lovu rýb, živil sa roľníctvom.
Napriek tomu, že Dáni boli zdatní moreplavci, nepodarilo sa im získať nijaké bohaté kolónie. No v prvej svetovej vojne sa im podarilo uchovať si neutralitu, a teda ostali bez strát a v druhej, hoci obsadení Nemeckom, tiež neutrpeli veľké vojnové škody. Aj tieto faktory mali nemalý vplyv na rozvoj domáceho poľnohospodárstva.
Pretože v krajine chýbali akékoľvek nerastné suroviny, hlavne však palivá a rudy, rozvoj priemyslu sa odvíjal od poľnohospodárstva. Ornej pôdy z celkovej rozlohy je vyše 60%, čím je Dánsko medzi všetkými štátmi Európy na prvom mieste. Aj v produkcii viacerých plodín, hlavne obilnín, nemá Dánsko v prepočte na jedného obyvateľa vo svete konkurenta. Možno tu priam hovoriť o technickom či vedeckom poľnohospodárstve, lebo rekordné výnosy plodín sa Dánom darí dosahovať pomocou veľmi moderných metód. Na rastlinnú výrobu nadväzuje živočíšna, tak isto veľmi vyspelá. Dáni vyšľachtili nejedno vlastné plemeno hospodárskych zvierat. Napríklad jedna dánska krava nadojí až 5 000 l mlieka za rok, inde je to okolo 3 000 l. 60% mlieka sa spracúva v Dánsku na maslo, 20% na syry, ostatok sa vypije. V Dánsku sa chová aj najviac ošípaných na jedného obyvateľa. Vo vývoze mäsom prerastenej anglickej slaniny nemá krajina vo svete konkurenta. Ako vidieť názov anglickej slaniny nie je odvodený od krajiny, kde sa jej najviac vyrobí, ale kde jej najviac zjedia. Práve Briti sú najväčšími odberateľmi nielen slaniny, ale aj ostatných dánskych potravín. Hoci v poľnohospodárstve pracuje len 6% zamestnaných Dánov, na zahraničnom obchode sa poľnohospodárske výrobky podieľajú až 25%.
V osevnom postupe sa pestuje spravidla postupne tráva, jačmeň, ovos, cukrová repa a kŕmna repa. Už celé storočie je pilierom dánskeho poľnohospodárstva chov dobytka, 4 milióny ošípaných a viac ako 2 milióny kráv. Vidiecke farmy sú malé, väčšinou rodinné, prevažne medzi 15 až 30 ha.
Dánske poľnohospodárstvo vďačí za svoj úspech predovšetkým spolupráci, mechanizácii a vyškoleným pracovníkom. Už celé storočie poľnohospodári využívali družstevné spracovanie a predaj poľnohospodárskych výrobkov, zásobovanie a financovanie fariem. Súčasťou stratégie založenia družstevného vlastníctva mliekarní a chovov ošípaných bolo aj sústredenie energie na propagáciu týchto potravín v zahraničí. Dánsko zlacnilo poľnohospodársku mechanizáciu výrobou vlastných traktorov, žacích strojov a elektronických dojičiek určených pre potrebu malých hospodárstiev. Tieto výrobky sa nakoniec stali aj výborným exportným artiklom.
Poľnohospodárska pôda je považovaná za dôležitý národný majetok. Všetci mladí poľnohospodári musia študovať, aby získali "zelenú maturitu“, bez nej nemôžu vlastniť firmu. Malý farmár je tiež chránený pred mestskými investormi, každý statok s viac ako 12 hamusí byť vo vlastníctve toho, koho hlavným povolaním je poľnohospodárstvo. Aj rozvoj chalupárstva v poľnohospodárskych oblastiach je dnes prísne kontrolovaný.
Hojne osídlené pobrežia a zátoky prispeli k vybudovaniu námornej tradície. Rybolov bol vždy hlavnou obživou obyvateľov Dánska. Väčšina rybárskych flotíl patrí súkromným vlastníkom, ktorí rybárčia na malých lodiach, bárkach. Hlavný úlovok pochádza zo severnej zátoky Limského fjordu a pobrežných vôd Severného, Sargasového a Baltského mora. Slede pochádzajú zo Severného mora, úhory a morské kraby s Baltu. Dánsko je druhou najväčšou krajinou európskeho rybolovu.
Priemysel a doprava:
Aj keď sa v severnom mori objavila ropa a zemný plyn, nerozvinul sa už v Dánsku priemysel veľmi náročný na energiu. Prednosť má výroba elektronických zariadení, počítačov, jemných strojov, lodí, textilu a liekov. Svetoznáma je výroba porcelánu v Kodani, ktorá je založená na tradícii a na výskyte kaolínu, jemnej hliny potrebnej na jeho výrobu, na ostrove Bornholm. Napriek tomu, že v priemysle pracuje štyrikrát viac ľudí ako v poľnohospodárstve, aj tu, tak ako v iných najvyspelejších krajinách sveta, väčšina ľudí je zamestnaných v nevýrobnej oblasti, čiže v službách.
Továrne väčšinou malé a umiestnené tiež na vidieku, zamestnávajú v priemere menej ako 100 ľudí. Ale vývoz z týchto továrničiek je väčší ako z poľnohospodárstva.
Aj cez obmedzený sortiment nerastných surovín predáva Dánsko širokú škálu priemyselných výrobkov vďaka dlhej tradícii priemyslového designu. Na vývoze sa najviac podieľa nábytok a kuchynské výrobky, strieborné predmety George Jensena a porcelán z kráľovskej továrne v Kodani.
Na jutských vresovištiach, kde chalupári kedysi plietli z vlny svojich oviec ponožky na vývoz, vyrástli priemyselné podniky, ako napríklad jedna z najväčších európskych tovární na košele v Herningu. Istá truhlárska dielňa vyvinula detskú stavebnicu Lego, ktorá sa dnes predáva po celom svete. Po prvý raz uzrela svetlo sveta v Jutsku v 30. rokoch. Dnes je Jutsko domovom obrovského parku Legolandu, kde sú všetky budovy postavené z tejto stavebnice. Názov Lego pochádza z dvoch dánskych slov, leg a godt, čo znamená hraj sa dobre. V Dánsku sa rovnako významne rozvinul farmaceutický priemysel a krajina je dnes najväčším vývozcom inzulínu na svete. Tiež dánske mostné a prístavné konštrukcie, továrne a stavebné komponenty sa dobre predávajú hlavne na Blízkom východe, v juhovýchodnej Ázii, Afrike, a Južnej Amerike. Dánski architekti sú svetoznámi, hlavne Jørn Utzon, ktorý mimo iného projektoval operu v austrálskom Sydney a P. V. Jensen Klint, významný dánsky architekt zo začiatku 20. storočia, ktorý navrhol v rokoch 1921-1926 Grundtvigov kostol v Kodani pomenovaný podľa biskupa N. F. S. Grundtviga (1783-1872), ktorý oživil dánsku luteránsku cirkev. Architekti kombinujú miestne materiály, ako je betón, tehly a drevo, na stavbu nádherných budov, ktoré harmonizujú s okolitým prostredím. Mnohé sídliská sú postavené tak, že každý dom dokonale funguje vďaka navrhnutému systému solárnych panelov, využívajúcich slnečné lúče na zohrievanie vody, ventilačných systémov, zabezpečujúcich, že čerstvý vzduch prúdi do vnútra a vydýchaný von, slnečných miestností, postavených takmer zo skla a priťahujúcich teplo slnečných lúčov a v neposlednom rade aj vďaka izolácii, ktorú predstavuje vzduch medzi vnútornými a vonkajšími stenami chrániaci pred chladom a zbytočným únikom energie. Dánsky design je svetoznámy najmä design nábytku, skla, kuchynských výrobkov a porcelánu.
Hospodársky úspech je sprevádzaný politickou stabilitou. Koaličné vlády, volené systémom pomerného zastúpenia, kladú veľký dôraz na ľudské práva a individuálnu slobodu. Dánsko tiež poskytuje štedrú pomoc rozvojovému svetu.
V Dánsku je 2´471 km železníc. Celková cestná sieť meria 70´488 km. Spojenia sú sťažené počtom ostrovov. Vlaky jazdia cez Fyn a Sjaelland po železných trajektoch ,v 90. rokoch bude hotových 17,7 km mostov z Fynu do Sjaellandu. Kodaň má jedno z najväčších letísk v Európe. Hlavné spojenie je Kodaň, Alborg, Arhusa Esbjerg.
Rozdiely medzi západom a východom:
Najmenej rozvinutou časťou krajiny je západné pobrežie, ktoré je ploché, piesočnaté, porastené vresom-šedivníkom. Žije tu pomerne málo ľudí, a to nielen preto, že je tu neúrodná pôda, ale aj nepríjemné podnebie so silnými vetrami. Tamojšie pobrežie sa nazýva aj železným, pretože tam v minulosti zradné more vyplavilo mnoho morských vrakov. Dnes je tu významné mesto Esbjerg, ktoré žije zo stavby lodí a rybolovu.
Úplne odlišný je život v Kodani. Tá je centrom celej severnej Európy, čomu zodpovedá živý ruch v jej uliciach, ktorý neustáva ani v neskorých hodinách. Pokoj tu zanecháva hádam len socha malej morskej víly v prístave, ktorá podobne ako škaredé kačiatko, či nahý kráľ z pera rozprávkara Andersena našepkáva, že radosť a smútok nepoznajú žiadne štátne hranice.
Rodinný život a pokojná prosperita:
V západnej Európe, ako aj v Severnej Amerike funguje rodinný zväzok bez sobáša. Najmä v severných štátoch vychovávajú deti mnohé nezosobášené páry. Majú však rovnaké práva a povinnosti, ako keby boli zosobášené. Mnohokrát sa muži starajú o rodinu a ženy robia kariéru.
Šťastný život sa odráža aj v kultivovanej krajine, kde pozornosť upútajú dobre ošetrované polia a lesy, tehlové farmy a objemné stodoly, nabielené kostoly, pekné zámky a kúzelné hrady. V mestách sú rozkvitnuté verejné parky. Červenobiele vlajky (dánske národné farby) dotvárajú obraz pokojnej prosperity. Cyklisti prúdia ulicami – v štáte je takmer 400´000 bicyklov a jeden automobil na dve osoby.
Materiálna prosperita sa spája v Dánsku s bohatou intelektuálnou tradíciou. Pripomeňme si filozofa Sørena Kierkegaarda, atómového fyzika Nielsa Bohra a skladateľa Carla Nielsena.
Aj tak musia dánski politici čeliť mnoho problémom, predovšetkým obmedzenému množstvu prírodných zdrojov a nedostatku energetických zdrojov. Hospodársky rozvoj bol od roku 1950 takmer výhradne založený na dovážaní lacnej ropy a podstatné zvýšenie cien v 70. rokoch výrazne zmenilo situáciu. Aj keď v Severnom mori boli nájdené určité ložiská ropy a zemného plynu a od roku 1985 je v prevádzke prvý ropovod z pobrežných nálezísk, nie sú tieto náleziská príliš výdatné.
Ako ostatní členovia Európskej únie bolo i Dánsko požiadané obmedziť nadprodukciu mliečnych výrobkov a príjmy farmárov poklesli. Preto sa mnoho Dánov pôvodne postavilo proti maastrichtským dohodám. Ale po určitých zmenách a po referende v máji 1993 dánska vláda zmluvu podpísala.
Rozvoj miest a priemyslu a moderné poľnohospodárske technológie vyvolali problémy so životným prostredím, hlavne čistotou vody a ochranou prírody, ktorá je najlepšie chránená v niekoľkých národných parkoch a rezerváciách.
V porovnaní s ostatnými krajinami, ťažko postihnutými celosvetovou recesiou, si Dánsko v 90. rokoch viedlo relatívne dobre. Napríklad inflácia bola v roku 1996 len 2 % a bol zachovaný systém sociálneho zabezpečenia, ktorý je jedným z najlepších na svete. V roku 1996 však predstavovali sociálne výdaje v dôsledku deväťpercantnej nezamestnanosti a starnúcej populácii 60 % hrubého domáceho produktu. Preto vláda hľadá cesty, ako toto neúnosné bremeno znížiť. S podpisom maastrichtských dohôd boli podporené nové investície a hlavným cieľom krajiny je prispôsobenie hospodárskym kritériám EU do roku 1999.
Elsinor
Úvod: Elsinor je zvaný aj zámkom hrdinov. Pri pohľade na impozantnú pevnosť Kronborg sa kedysi srdcia námorníkov z cudzích krajín chveli hrôzou. Sláva Kronborgusa však zakladá na spojení s dvoma legendárnymi postavami, Hamletom, princom dánskym, a Holgerom Dánom.
Impozantná pevnosť: Zámok Kronborg stojí v najužšom bode úžiny medzi Dánskom a Švédskom. V rokoch 1425 až 1875 tu museli lode, plaviace sa cez úžinu, zakotviť a zaplatiť určené poplatky. Dávky sa odvádzali priamo kráľovi a veľké bronzové delá namierené na more dozerali, aby všetci riadne zaplatili.
Elsinor: Severne od Kodane stojí na výbežku nad morom veľkolepý zámok Kronborg. Jeho pôvabné medené veže dramaticky kontrastujú s masívnym opevnením. Aj história tohto zámku je plná kontrastov. V priebehu storočí totiž slúžil ako kráľovské sídlo, väzenie a nakoniec ako múzeum. Za svoju slávu však vďačí predovšetkým dvom legendárnym postavám.
Prvou z nich je Hamlet, princ dánsky, hrdina rovnomennej hry Williama Shakespeara (1564-1616). Tragédia sa v jeho podaní síce odohráva na Kronborgu, dramatik však zámok nazýval Elsinor. To je poangličtená forma slova Helsingør, čo je názov mesta pri zámku. Druhou legendárnou postavou je Holger Dán, jeden z dvanástich paladinov, členov rytierskej skupiny Karola I. Veľkého (742-814), cisára rímskeho. Ľudia verili, že podobne ako britský kráľ Artuš aj Holger spí, a keď bude krajine najhoršie, prebudí sa a zachráni ju.
Približne okolo roku 1420 postavil Erik Pomoranský, kráľ dánsky, švédsky a nórsky, na najvzdialenejšom mieste elsinorského výbežku pevnosť Krogen. Tunajšia posádka strážila vody úžiny Øresund, oba jej brehy patrili do roku 1660 Dánsku a vymáhala príslušné poplatky od lodí, ktoré sa tadiaľto plavili do Baltského mora.
V roku 1574 sa dánsky kráľ Frederik II. rozhodol pevnosť prebudovať. Bolo to v čase, keď vyhlásili vojnu Švédsku. Vybral si najobľúbenejší sloh tohto obdobia, takzvanú holandskú renesanciu. Prestavbu zámku dokončili roku 1585 a premenovali ho na Kronborg. O štyri roky neskôr, keď Jakub IV. Škótsky (neskorší Jakub I. Anglický) uzavrel politicky výhodné manželstvo s Frederikovou dcérou Annou Dánskou, trávili mladomanželia v romantickom prostredí zámku medové týždne. Angličania zámok všeobecne považovali za najznámejšiu pamätihodnosť Dánska. Preto neprekvapuje, že Shakespeare svojho Hamleta, ktorého písal v rokoch 1600 až 1601, situoval sem.
Shakespeare, ako zvyčaje, napísal tragédiu na základe skutočného príbehu. Koncom 12. storočia zaznamenal dánsky dejepisec Saxo Grammaticus po latinsky históriu svojej krajiny. V nej opísal búrlivú životnú dráhu dánskeho princa Amletha, otca ktorého zavraždil Amlethov vlastný strýko. Hneď potom sa oženil s vdovou po svojom bratovi Gerthou a zmocnil sa trónu. Saxov príbeh sa odohrával v Jutsku, ale Shakespeare ho premiestnil na Kronborg. Možno mal k dispozícii presný opis zámku od hercov, ktorí tam hrali pre dánsky dvor.
Kráľ Frederik bezpochyby vytvoril významnú stavbu, ktorá v návštevníkochs z cudziny vzbudzovala úctu aj strach. Jeho pevnosť však napriek rozsiahlej prestavbe neunikla otrasom. Za vlády Kristiána IV. ju v roku 1629 ťažko poškodil požiar, ale znovu ju veľmi starostlivo obnovili. V kaplnke, ktorú požiar ušetril, je doposiaľ pôvodný pozlátený dubový nábytok. V rokoch 1658 až 1660 zámok obsadili Švédi. Pri odchode odniesli množstvo obrazov a sochy z fontány na zámockom nádvorí.
Koncom 18. storočia sa časť zámku stala väzením pre mladú anglickú princeznú Matildu, ktorú prinútili k sobášu so slabomyseľným dánskym kráľom Kristiánom VII. Princeznú krivo obvinili z nevery a zvyšok svojho krátkeho života prežila vo väzení, najskôr na Kronborgu a neskôr v Hannoveri, kde v roku 1785 vo veku dvadsaťtri rokov zomrela. V tom istom roku zámok zabralo vojsko a až do roku 1922 slúžil ako kasárne.
Za uplynulých dvesto rokov zámok privábil veľa turistov. Koncom 18. storočia tu zriadili výstredne navrhnutú záhradu, kde sa mohli návštevníci zatúlať do Kráľovstva nebeského a pritom cestou minúť Pustovnícku chatrč a nepravý hrob, označený zlomeným stĺpom. Záhrada aj hrob sa začali spájať s Hamletovým menom. V roku 1857 získal jeden podnikavý miestny obyvateľ povolenie "zriadiť“ Hamletov hrob, spôsobom zodpovedajúcim legende premiestnil teda stĺp na iné miesto a od tých, čo ho chceli vidieť, vyberal tridsaťdva vtedajších šilingov. Dnes už návštevníci stĺp neuvidia, ale väčšina sprievodcov stále ponúka "okruh princa Hamleta“.
Turisti do zámku prúdia aj dnes, keď tu sídli múzeum námorníctva. Obzerajú si kamenné hradby a radi sa prejdú po mačacích hlavách okolo starobylých domov v príjemnom prístave Elsinor. V zámku sa už 180 rokov konajú predstavenia Hamleta. To je ten najvhodnejší prejav úcty k Shakespearovi aj úcty k samotnému udalosťami opradenému Kronborgu.
Mohutný obranný systém: Rytina približne z roku 1696 dokumentuje, že do vnútrozemia smerovalo masívne opevnenie, vystavané za vlády kráľa Kristiána V. V tomto období Dánsko s menšími prestávkami celých tridsať rokov viedlo vojnu so Švédskom, ktoré Dánov ohrozovalo z juhu z oblasti Brém a Pomoranska.
Socha hrdinu: V kobke pod Kronborgom sedí Holger Dán. Vytesal ho v roku 1906 Hans Pedersen-Dan. Dánsky národný hrdina Holger sa preslávil ako jeden s paladinov Karola I. Veľkého. Podľa povesti vraj kedysi opustil kráľov dvor na sto rokov a žil s čarodejnicou Morgan la Fayna ostrove Avalon. Tak sa zrejme zrodila legenda zachytená v jednej z rozprávok Hansa Christiana Andersena, že Holger spí v priestoroch pod zámkom a prebudí sa, keď ho bude krajina potrebovať.
V úlohe Hamleta: Popredný britský herec John Gielgud hral Shakespearovho melancholického princa na Kronborgu v roku 1939. Prvé predstavenie slávnej Shakespearovej hry sa na zámku konalo roku 1816.
Šialený princ: Na portréte pochádzajúcom zo 17. storočia je zobrazený dánsky princ Hamlet, hlavná postava Shakespearovej rovnomennej hry. Podľa najstaršej dánskej verzie príbehu princ predstiera šialenstvo a stratené kráľovstvo napokon získa späť. Motív pretvárky využil aj Shakespear, jeho Hamlet tým maskuje plán pomsty za otcovu smrť.
Grónsko
Grónsko |
Oficiálny názov: Grønland-Kalâtdlit Nunât |
Rozloha: 2´175´600 km2, z toho 341´700 |
nezaľadnené |
Počet obyvateľov: 58´000 |
Hustota zaľudnenia: 0,03 obyv/km2 |
Hlavné a najväčšie mesto: Nuuk (Gotthåb) |
12´700 obyv. |
Úradné jazyky: dánština, angličtina, |
eskimáčtina |
Mena: 1 dánska koruna = 100 öre |
Hlavné náboženstvá: kresťanské (luteráni) |
95 % |
Priemerná dĺžka života: muži 63 rokov, |
ženy 69 rokov |
Vývoz: ryby (treska a garnáti) a rybie |
výrobky, kryolit (minerál potrebný pri |
výrobe hliníku) |
Podnebie: polárne, pozdĺž južného |
a západného pobrežia podnebie subpolárne, |
priemerná teplota v Nuuku od 7 °C v júli do |
-7 °C v januári, vnútrozemie je ďaleko |
chladnejšie s priemernou ročnou teplotou |
0,7 °C |
Využitie pôdy: pastviny 1 %, žiadne lesy, |
žiadna orná pôda, 85 % pokryté ľadom |
| Hlavné poľnohospodárske produkty |
a ťažba surovín: ryby, ovce, rudy olova, |
zinku, uránová ruda, tuha, uhlie |
Hlavné hospodárske odvetvia: rybolov, |
ťažba, spracovanie rýb a ich koží |
Ročný príjem na hlavu (v USD): 8´780 |
Nárast obyvateľstva (na tis. za rok): |
-1 |
Úvod: Najchladnejšie obývané územie sveta, ktoré jeho obyvatelia nazývajú Zem ľudí, hľadá svoje miesto v súčasnom svete.
Grónsko je pridružené závislé územie Dánsku. Názov Grónsko, po Dánsky Gronland, v preklade značí Zelený ostrov. Najväčší ostrov sveta je veľký 2´175´600 km2, čo je päťdesiatkrát väčšie územie ako samotného Dánska. Na ostrove však žije iba 58´000 obyvateľov, veď 84 % povrch kryjú ľadovce. Z jednej strany je ostrov vnorený do Atlantického a z druhej do Severného ľadového oceánu. Hlavné mesto Nuuk (Gothab) objavil v roku 982 Erik Červený. Je tu najväčší národný park na svete zvaný Severovýchodné Grónsko. S Dánskom má spoločnú zahraničnú politiku a obranu.
História: Eskimáci žijú na tomto ostrove hádam už 5´000 rokov. Asi pred 1´000 rokmi prišli na ostrov na čele s Erikom Červeným vikingovia z dnešného Nórska, ale obsadzovať ostrov vo väčších rozmeroch začali až Dáni na začiatku 18. storočia. Roku 1721 sa Grónsko stalo kolóniou Dánska a bolo ňou 232 rokov. Roku 1953 Dánsko a Grónsko zrušili vzťah kolonizátor, kolónia a Grónsko sa dobrovoľne stalo samostatnou súčasťou Dánskeho kráľovstva.
Podnebie: Že je tu zima, azda zbytočne hovoriť. Priemerné denné teploty sa na juhu v januári pohybujú okolo –10 °C, na severe až okolo –45 °C.
Poloha a reliéf: Tam, kde sa stretáva Atlantický oceán so Severným ľadovým oceánom, je najväčší ostrov sveta Grónsko. Ako som už spomína,l jeho Dánske meno znamená Zelený ostrov. To preto, že v čase krstu Erikom Červeným, asi pred takými 1´000 rokmi, bolo na tomto ostrove skutočne teplejšie.
Väčšia časť Grónska leží za polárnym kruhom, čiže severnejšie od rovnobežky, ktorá má zemepisnú šírku 66° 30´, a tak až 84 % plochy ostrova pokrýva najväčší pevninský ľadovec severnej pologule. V strede ostrova dosahuje ľadovec šírku 3´150 m, pevná zem pod ním je približne 300 m pod hladinou mora. Vrcholky najvyšších pohorí na východe ostrova čnejú do výšky 3´734 m. Okraje ostrova po celom obvode vyzerajú na mape ako ozdobené čipkou. Sú to fjordy, nespočetné, ďaleko do vnútrozemia siahajúce údolia zaliate vodou, ktoré vyhĺbili ľadovcové splazy. Ľadovec má na svedomí aj to, že okolo hlavného ostrova je veľké množstvo malých ostrovčekov.
Hospodárstvo a doprava: Na juhu a na západnom pobreží ľadovec nechal trochu voľného miesta a navyše juh ostrova a aj časť západného pobrežia trošku ovlažuje teplý Severoatlantický morský prúd. Preto sa obyvatelia usadili tam a to prevažne na malých ostrovoch a výbežkoch pevnej zeme medzi fjordmi. Na zatrávnených kopcoch na juhu a západe chovajú ovce a soby, na severe lovia kožušinovú zver a hlavne sa venujú rybolovu v okolitých moriach. Eskimáci, ktorí tvoria väčšinu obyvateľov Grónska, ešte v nedávnej minulosti lovili tulene a mrože, no keďže ich počet najmä vďaka lovcom neeskimákom veľmi poklesol, ich lov je obmedzený.
Grónsko má aj veľké nerastné bohatstvo, kryolit, rudy zinku a olova, uránovú rudu, tuhu, uhlie aj zlato. Lenže zamrznutá zem si svoje poklady skrýva, a preto je ťažba ťažká a drahá. Kvôli tomu sa už ani kryolit neťaží, hoci ideo najväčšie ložisko sveta. Z ostatných surovín sa ťaží len trochu rúd olova a zinku.
Cestovať po Grónsku je veľkým zážitkom. Nie je tu žiadna železnica a ciest je len o niečo viac, a tak hlavným dopravným prostriedkom sú sane ťahané psami. Väčšinu väčších nákladov prepravujú po mori loďami.
Politika Grónska: Vo februári 1985 Európske spoločenstvo stratilo polovicu svojej rozlohy, keď sa Grónsko rozhodlo organizáciu opustiť ako prvé územie od jej založenia. Toto politické gesto najväčšieho ostrova na svete odráža rozhodnutie obyvateľstva ísť samostatnou politikou a hospodárskou cestou.
Hráč na harmoniku a luteránsky kňaz Jonathan Motzfeldt, predseda vlády, ktorý odtrhol krajinu od ES, sa usiloval, aby Grónsko rozviazalo pretrvávajúce politické a hospodárske putá s Dánskom, ktoré trvali od 14. storočia, keď Nórsko a jeho územie (vrátane Grónska) prešlo pod dánsku vládu a Dáni na ostrove založili prvú obchodnú osadu.
Ostrov, miestnymi obyvateľmi nazývaný Kalătdlit Nunăt (zem ľudí), má od roku 1979 samosprávu, ale formálne je stále súčasťou Dánska. Obyvatelia sú miešanci Inuitov (Eskimákov) a Dánov. „Skrátka nepatríme do Európy,“ prehlásil Motzfeld. „Sme polárni ľudia, spriaznení s Inuitmi z Kanady, Aljašky a Sibíru. Chceme si svoju budúcnosť určovať sami.“
Úloha to nie je ľahká. Skalnatý, hornatý a zaľadnený ostrov je päťdesiatkrát väčší ako Dánsko, ale má len jednu stotinu jeho obyvateľov. Deväť desatín jeho územia je pokryté ľadovcom o priemernej šírke 1´500 m. Bez ľadu je len 20 km široký pás pozdĺž západného a južného pobrežia. Pestovanie čohokoľvek je nemožné, významnejší z obchodného hľadiska je len chov oviec. S výnimkou južnej časti sa celá zem nachádza za polárnym kruhom. Ale dokonca aj v hlavnom meste Nuuk, ktoré sa najskôr volalo Gotthåb, na juhozápade slnko vychádza o 10 a zapadá o druhej.
Celá pätina obyvateľov Grónska (12´700) žije v Nuuku. Rovnako ako ostatné menšie mestá na ostrove leží na západnom pobreží, ohrievané teplým prúdom z Atlantiku. Naopak severný prúd zo Severného ľadového oceánu natoľko ochladzuje východné pobrežie, že je po väčšinu roka neprístupné.
Problémy modernej spoločnosti: Obyvatelia miest vedú väčšinou rozpoltený život medzi moderným a primitívnym životným štýlom. Práce v továrňach na spracovanie rýb, ktoré sú jediným priemyselným odvetvím ostrova, prilákala do miest mnoho Inuitov. Rodiny, ktoré kedysi tiahli ľadovou pustatinou s harpúnami, kajakmi, psami a puškami, si dnes kupujú potraviny v samoobsluhách, kde ich z Dánska privážajú mraziarenské lode. Ale tento dobre mienený rozvoj niečo stál.
Aj keď je Grónsko od dánskej pomoci závislé, vedúci predstavitelia ostrova sú presvedčení, že by krajina bola schopná samostatnej existencie. Okolité loviská rýb sú bohaté na tresky a garnáty. V roku 1990 tvorili ryby a rybie výrobky 83 % grónskeho vývozu. Vzhľadom k dôležitosti rybolovu sú obyvatelia Grónska veľmi citliví na problémy životného prostredia. Bol zahájený prieskum zásob ropy, zemného plynu a uránovej rudy. Boli objavené aj ložiská rúd niklu a kobaltu. Grónsko naviac hospodársky ťaží z americkej vojenskej základne v Qaanaaq, ktorá je súčasťou jadrového výstražného systému Spojených štátov. Ďalšia bývalá americká vojenská základňa v Kangerlussuaq bola v septembri 1992 predaná grónskej vláde. Rastú aj prijmy z cestovného ruchu. Výletníci prilietajú do dedín na západnom pobreží vrtuľníkmi, pretože okrem miest je v krajine málo ciest, lovia ryby alebo pešo, či na saniach putujú po ľudoprázdnom vnútrozemí.
Sebavedomie ostrovanov má svoj vzor. Prvým Európanom, ktorý navštívil ostrov v roku 982, bol Viking Erik Červený a ten natoľko veril v budúcnosť Grónska, že sa tu usadil. Jeho statok Brattahlid je teraz turistickou atrakciou. Erik tiež pomenoval ostrov Grónsko (Zelený ostrov), pretože bol presvedčený, že toto meno bude príťažlivé pre prípadných osadníkov. Aj v skutočnosti bol ostrov vtedy zelenší ako je dnes, dokonca tam rástli aj lesy, pretože podnebie bolo priaznivejšie. Erikov optimizmus priniesol ovocie. V roku 986 priplávalona ostrov 35 lodí s nórskymi osadníkmi a tí tu založili kolóniu, ktorá prežila 500 rokov.
Od roku 1985 má Grónsko vlastnú červeno bielu vlajku s vychádzajúcim slnkom.
Faerské ostrovy
Faerské ostrovy |
Oficiálny názov: Faerøerne |
Rozloha: 1´399 km2 |
Poloha: 61° 34´ - 62° 24´ s. š. |
6° 15´ - 7° 41´ z. d. |
Počet obyvateľov: 47´287 |
Hustota zaľudnenia: 34 obyv./km2 |
Hlavné a najväčšie mesto: Tórshavn |
14´700 obyv. |
Úradný jazyk: dánština, faerština |
Mena: 1 dánska koruna = 100 öre |
Najvyšší bod: Slaettaratindur 882 m |
Najväčší ostrov: Strømø |
Dovoz: ryby a rybie výrobky |
Vývoz: potraviny, palivo, dopravné |
Prostriedky, stroje, textilný tovar |
Hrubý domáci produkt: 794 mil $ |
Zriadenie: štátnu správu riadi komisár, |
ktorý je predstaviteľom dánskeho panovníka |
na ostrovoch |
Obyvateľstvo osídľuje 18 Faerských ostrovov v Atlantickom oceáne medzi Shetlandmia Islandom. Celková rozloha ostrovov je 1399 km2. Najväčší ostrov z celej skupiny je Strømø s hlavným mestom Tórshavn (14 700obyv.). Najvyšším bodom ostrovov je vrch Slaettaratindur na ostrove Østerø, ktorý vystupuje do výšky 882 m.
Ostrovy sú tvorené z väčšej časti vyvrelinami sopečného pôvodu s podielom čadiču a prachu, ich povrch bol ryhovaný a erodovaný ľadovcami. Krajina tu vytvára dramatické a nehostinné prostredie pre roztrúsené rybárske a poľnohospodárske osady. Vysoké útesy pozdĺž okrajov ostrovov sú vyhľadávaným útočiskom miliónov morských vtákov.
Čo sa týka podnebia, teplota sa v júli pohybuje okolo 10 °C a okolo 0 °C uprostred zimného obdobia. Úhrn zrážok za rok je 1´400 mm.
Obyvatelia sa zaoberajú hlavne poľnohospodárstvom, predovšetkým chovom oviec na pastvinách a rybolovom. Hlavnými úlovkami sú slede a tresky. 2 % pôdy ostrovov sa obrábajú. pestujú sa zemiaky a zelenina.
Viac ako 95 % vývozu tvoria ryby, rybie produkty a zelenina. Dovoz je omnoho väčší ako vývoz, ale bilanciu pomáha zlepšovať turistický ruch, ktorý hrá stále dôležitejšiu úlohu v získavaní zahraničnej meny.
Od roku 1948 majú ostrovy určitú formu vlastnej samosprávy. Oficiálnym jazykom na ostrovoch je dánština, avšak značne je rozšírená aj faerština, ktorá vznikla zo staronórštiny.
Ostrovania majú tiež vlastnú vlajku, poštovné známky a miestne zákony. V novembri 1992 bol zrušený zákaz predaja alkoholu, platný od roku 1907.
