Ani jedna však nevie odpovedať na základnú otázku : Ako sa to všetko začalo ?
Big Bang: Na začiatku tohoto storočia Abbé Lemaitre tvrdil, že vesmír vznikol po explózii veľmi horúceho a veľmi hustého malého a primitívneho vajca. V nepatrnom zlomku sekundy po veľkom tresku sa vesmír ochladil a odvtedy sa rozpína. Elementárne častice, akési drobné guľôčky vytvorili hmotu : kvarky. Fyzici im dávajú zvláštne názvy, no zobrazujú ich konvenčnými prostriedkami. Po veľkom tresku sa kvarky organizujú. To je dlhý scenár, ktorý je etapou za etapou opísaný v nasledujúcich odstavcoch:
1, hneď po veľkom tresku je zmes hmoty a energie. Začína sa rozpínanie. Teplota v miliardtine sekundy poklesla o miliardy stupňov

2, Nepretržité zmeny tlaku a teploty mali za následok zmeny elementárnych častíc hmoty a energie. Vesmír sa stáva nestálym a rýchlo sa rozpína. 3, Potom gravitácia začína spomaľovať rozpínanie. Milióntina sekundy po veľkom tresku, vznikajú prvé „tehličky“ hmoty, ktoré poznáme. 4, Trochu neskôr dochádza k spojeniu dvoch protónov a dvoch neutrónov: vzniklo prvé atómové jadro. Ide o jadro hélia ! Teplota nie je „väčšia“ ako tri milióny stupňov !

5, Minúta po Big Bangu: závratný pokles hustoty umožňuje elektrónom obiehať okolo atómových jadier. Vznikajú prvé atómy vodíka a potom hélia. Týchto atómov je vo vesmíre je najviac – vodík a hélium tvoria 99% jeho hmoty. 6, Po prvých piatich minútach sa vesmír rozpína a ochladzuje pomalšie – to je éra hmoty. Za milión rokov teplota klesá o 3000 ˚C. Tieto podmienky umožňujú vznik hviezd. Pre pochopenie tejto teórie je nevyhnutné malé odbočenie do oblasti princípov štruktúry hmoty. Ako už bolo uvedené tak 75% látky súčastného vesmíru pozostáva z vodíka, 24% z hélia, a to zvyšné jedno percento celkového množstva látky v kozme predstavujú ostatné chemické prvky. Ak si uvedomíme, že hélium a všetky ťažšie prvky vznikli z vodíka, môžeme otázku vzniku celého vesmíru zúžiť na otázku vzniku vodíka. Atóm vodíka sa skladá z kladne nabitého jadra – protónu a z obalu s jedným záporne nabitým elektrónom. Výmena kvánt elektromagnetického poľa – fotónov vyvoláva medzi protónom a elektrónom príťažlivú elektromagnetickú silu. Protón sa zasa skladá z malých častíc – kvarkov, ktoré sa dnes v prírode vyskytujú v dvoch druhoch, ako takzvané up-kvarky (u) a down-kvarky (d), pričom protón vždy pozostáva z dvoch u-kvarkov a jedného d-kvarku. Ak sa elementárny elektrický náboj rovná – 1, potom hodnota elektrického náboja u-kvarku je +2/3 a d-kvarku –1/3. Preto sa elementárny náboj protónu rovná +1. Neutróny sa skladajú z dvoch d-kvarkov a jedného u-kvarku a preto sú elektricky neutrálne.
Na rozdiel od iných elementárnych častíc kvarky nikdy neexistujú samostatne.