Ich vzájomná väzba v protóne alebo neutróne je taká silná, že protón ani neutrón sa nedajú rozbiť na jednotlivé kvarky. Ak predpokladáme, že väzba medzi protónom a neutrónom je zapríčinená výmenou protónov, analogicky môžeme predpokladať (zatiaľ však iba v oblasti teórie), že veľká sila, ktorá „viaže“ kvarky v protóne alebo v neutróne je takisto zapríčinená výmenou častíc nazývaných gluóny. Tie súvisia s ďalšími neelektrickými nábojmi kvarku, ktoré obrazne nazývame „farby“. V súčasnosti vieme, že každej častici odpovedá anitičastica. Ak sa stretne častica so svojou antičasticou, obidve sa bez zvyšku premenia na energie. Antičastica elektrónu sa nazýva pozitrón; žiarivú energiu, ktorá vznikne pri ich strete, môžeme definovať ako dva fotóny. Veľmi zaujímavú kombináciu predstavujú v tejto súvislosti mezóny, ktoré pozostávajú z jedného kvarku a jedného antikvarku. Tieto väzby sú vzájomne nestabilné – kvarky a antikvarky sa vzájomne antihilujú a mezóny sa rozpadávajú na fotóny, elektróny a ďalšie častice patriace do skupiny leptónov. Proces, pri ktorom sa hmota a antihmota navzájom neutralizujú a zároveň uvoľňujú je vratný. Z dvoch fotónov môže teda vzniknúť jeden antikvark. Fakt, že elektrón a jeden pozitrón, ale aj kvark a antikvark môžu zaniknúť pri uvoľnení dvoch fotónov, by mohlo viesť k domnienke, že elektróny aj kvarky sú v podstate len rôzne prejavy taj istej prvotnej sily. Dôležité sú tu aj neutrína – veľmi ľahké elementárne častice bez elektrického náboja, pravdepodobne tiež s nulovou pokojovou hmotnosťou. Elektróny, neutrína a ďalšie častice nazývame leptóny. Podľa mnohých náznakov sa kvarky môžu zmeniť na leptóny a naopak, a to v dôsledku zatiaľ iba hypotetickej interakcie X.
Predpokladajme, že tento proces zmeny je zapríčinený výmenou jednej častice X. Častica X sa na základe výpočtov charakterizuje ako veľmi ťažká, preto sa nečudujme, že sa ju zatiaľ nepodarilo získať v nijakom výskumnom atómovom zariadení. Aj častici X zodpovedá antičastica a o označujeme ju Y. Ďalej predpokladáme, že v časovom intervale iba 10-49 sekundy po veľkom tresku vznikol z nepredstaviteľne hustého a horúceho oblaku energie nesmierny počet častíc X a Y! Vznik samotného veľkého tresku zostáva stále neobjasnený. Častice X a Y sú nestabilné a ihneď po svojom vzniku sa rozpadnú na dva kvarky resp. na kvark a elektrón. Z každého páru X/Y vznikajú teda tri kvarky a jeden elektrón. Kvarky sa spájajú do jedného protónu, takže výsledkom je jadro atómu vodíka ! Na druhej strane sa však pár X/Y môže rozpadnúť na dva antikvarky a pozitrón, teda na zložky atómu vodíka z antihmoty.