Ekvádor

Názov krajiny je odvodený od polohy tohto Andského štátu. Equator znamená rovník a Ekvádor je teda krajina na rovníku. Ekvádor je veľmi zaujímavý svojou históriou, prírodou, kultúrou a pamiatkami. Krajina bola dlho pod vplyvom španielskych kolonizátorov, čo sa odrazilo aj na jej architektúre a spoločenskom zriadení. Typickým príkladom španielskej koloniálnej architektúry je hlavné mesto Quito. Nachádzajúce sa v nadmorskej výške 2 800m.

Samotné mesto môžeme rozdeliť na tri časti:
1.centrálna časť- tvorí ju staré koloniálne mestečko,
2.južná časť- je to hlavne obytná štvrť pre strednú vrstvu,
3.severná časť - moderné Quito s vysokými budovami, obchodnými strediskami, ktoré je hlavným biznisovým a finančným centrom.

Historické centrum, zvané: „Centro histórico“ bolo spolu s Prahou zaradené pod ochranu UNESCA v roku 1979 a má mnoho príťažlivých zákutí, pamiatok, kláštorov a barokových kostolov vrátane Katedrály kostola st. Francis, ktorá je najväčšou stavbou vybudovanou kolonistami v južnej Amerike. Okrem toho je tu mnoho múzeí venovaných aj koloniálnemu umeniu a histórii. Napríklad: Mestské múzeum a múzeum v kláštore sv. Francisa.

Medzi ďalšie atrakcie je možno zaradiť aj Mitad Del Mundo v preklade Stred Sveta, je to monumentálny balvan, postavený francúzskymi geografickými expedíciami v 17. a 18. st. nachádzajúci sa severne od Quita. Práve tu totiž prechádza rovník deliaci zemeguľu na severnú a južnú pologuľu. Ekvádorčania túto zaujímavosť využili a všade okolo monumentu stoja stánky so suvenírami a občerstvením pre turistov, ktorých stále pribúda.

Panecillo alebo Panna z Quita, je to kopec nachádzajúci sa v polovici cesty, v údolí Quita, na ktorom je postavená Madona, stojaca na zemeguli a šliapajúca po hadovi. Dalo by sa povedať, že klasická ikona madony, čo však nie je klasické, je že táto Madona má krídla ako anjel. Ľudia z okolia tvrdia, že ako taká je jedinou na svete. Nepatrí medzi staré historické pamiatky, bola postavená koncom 70. rokov 20-tého storočia. Napriek tomu, že je odliata z betónu, má veľkú estetickú hodnotu. Bola inšpirovaná sochou Bernarda de Legarda, ktorá v súčasnosti zdobí hlavný oltár kostola st. Francis. Táto Madona sa líši aj tým, že je postavená v tanečnom postoji, v typickom prvku ekvádorského, pomerne moderného umenia. Pri schádzaní dole z tohto kopca sa človeku naskytne nádherný pohľad na Quito.

Teatro National Sucre, toto námestie sa nachádza v centre Quita. Počas 17. a 18. st. bola na jednej strane tohto námestia budova pre ľudí odsúdených na
smrť, alebo doživotie. Koncom 18. st. slúžilo toto námestie na býčie zápasy a peniaze, ktoré tu vyzbierali poslúžili na postavenie parku La Alameda. Námestie má v strede malú fontánu a denne cez neho prechádzajú tisíce ľudí.

Cotopaxi, je jedným z najvyšších činných vulkánov na svete, má výšku: 5897 m.n.m. Posledná erupcia tejto sopky bola v roku 1975 a v tom istom roku tu zriadili aj národný park. Sopka sa nachádza asi 48 km južne od Quita na hranici provincií: Pinchincha, Cotopaxi, Napo a patrí do sústavy Andských vulkánov.

Medzi zaujímavosti určite patrí aj ekvádorská kuchyňa. V celej krajine je množstvo rôznych špeciality, ktoré sú typické pre daný región, skladajú sa hlavne z ovocia, plodov mora a samozrejme andských zemiakov. Najväčšou špecialitou sú bezpochyby polievky, ktoré sú súčasťou takmer všetkých obedov. Medzi najzaujímavejšie patria tieto: Locro - polievka so syrom, avokádom a zemiakmi, Chupe de pescado - polievka z rýb, zeleniny a morských „príšer“, Yaguarlocro – je len pre tých skutočne odvážnych, je to zemiaková polievka postriekaná krvou, ale nikto vám neprezradí tajomstvo, akou krvou, Caldo de pata - je vývar obsahujúci kusy varených kravských nôh, medzi miestnymi je považovaný za delikatesu, Tronquito - špecialita určená len pre tých, čo svoje zábrany pustia do vetra, je to polievka z býčieho pohlavného údu. Za národné jedlo možno považovať „Ceviche“, plody mora marinované v citrónovej šťave s cibuľou, je to tzv. ekvádorské sushi. Na rozdiel od sushi, ceviche je vždy podávané s popcornom.

Najväčšou prírodnou zaujímavosťou a turistami najvyhľadávanejšou atrakciou sú GALAPÁGY - odľahlé súostrovie stratené v Tichom oceáne, patriace Ekvádoru. Skladajúce sa z 19 ostrovov, a spolu s okolitými skaliskami a lávovými ostrovčekmi zaberajú plochu takmer 59 500 km2. Sú to „Ostrovy bez ľudí“ – v súčasnej dobe sú osídlené len 4 Galapágske ostrovy, ostatné ako napríklad Bartolomé sú útočiskom zvierat. Všetky ostrovy majú vulkanický pôvod a tvoria ich kopce lávy vyvretej z morského dna.

S týmito ostrovmi sa spája meno vynikajúceho anglického prírodovedca 20. storočia Charlesa Darwina a vznik evolučnej teórie. Darwin tu istý čas študoval miestnu faunu a jej druhy. Jedným z Darwinových objektov boli pinky. Na týchto ostrovoch ich žije 13 rôznych druhov, keďže nemali v minulosti prirodzeného nepriateľa ani konkurenciu iných vtákov, vyvinuli sa tak, aby využili všetky dostupné biotopy a zdroje potravy. Ďalším pozoruhodným druhom je leguán. Existujú dva druhy leguánov: morský a suchozemský, tu žijú obidva. Pri prechádzke po pobreží ostrova, nie je nezvyčajné vidieť obrovskú skupinu morských leguánov vyhrievajúcich sa na slnku, po love potravy v studených vodách oceánu. Tým najznámejším druhom, z ktorého pochádza aj pomenovanie týchto ostrovov sú morské korytnačky. Po španielsky je totiž galapago korytnačka. Kedysi žili na všetkých kontinentoch, ale v súčasnosti sú už len na Galapágoch a Seychelách. Dorastajú do dĺžky 1,3 metra, môžu vážiť aj 180 kg a dožívajú sa vyše 100 rokov. Ich počet sa bohužiaľ rapídne znížil po tom, čo na ostrovy prišli ľudia, no momentálne sú prísne chránené.