V USA má vedúcu úlohu priemyselná výroba, podieľa sa na celkovej hodnote výroby až 90%. O odbyte a výrobe v najdôležitejších odvetviach hospodárstva rozhodujú najmä veľké monopoly. Niektoré odvetvia, oproti minulosti, zaznamenali dynamický rozmach, dokonca sa vyvynulo mnoho nových odvetví. V Spojených štátoch amerických sa vyrába veľa druhov elektroniky, telekomunikačnej techniky, ale aj lietadlá a rakety. Každý druhý Američan vlastní počítač, čím USA dosahuje prvenstvo na svete. Na juhu v Texase je hospodárstvo zamerané najmä na ťažbu a spracovanie ropy.
Vysoká priemyselná vyspelosť sa prejavuje najmä v rozvetvenom hutníctve železných a neželezných kovov a vo vyspelom strojárstve, ktoré dodáva všetkým hospodárskym odvetviam moderné zariadenia, ďalej v rýchlom rozmachu výroby hliníka, magnézia, berýlia, plastických hmôt, v rozsiahlej výrobe televízorov, v širokej škále vyrábaných a stále zdokonaľovaných áut a podobne.
V živočíšnej výrobe je dôležitý chov dobytka, najmä produkcia mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov a hydiny. V rastlinnej výrobe je dôležitá najmä produkcia obilnín a krmovín, ale aj pestovanie zeleniny, ovocia a technických plodín ( bavlna, tabak, cukrová repa a olejniny ).
Prírodné podmienky, rastliny a živočíchy
Spojené štáty americké zaberajú južnú časť severoamerického subkontinentu. Povrch USA charakterizujú dva horské systémy tiahnúce sa popri okrajoch kontinentu severojužným smerom a Veľké a Centrálne roviny v strede krajiny. Na východe sa tiahnu Appalače, dlhé vyše 2000km. Popri východnom okraji Appaláč sa rozprestiera náhorná plošina Piedmont, ktorá klesá do Atlantickej nížiny. Západne od Appaláč sa rozprestiera Mississippská nížina. Západnú časť územia medzi oboma horskými systémami zaberajú prérie, ktoré pozvoľna stúpajú ku Skalnatým vrchom. Medzi Skalnatými vrchmi ( Východnou Kordillerou ) a Západnou Kordillerou ( Kaskádové vrchy a Sierra Nevada ) sa rozprestiera niekoľko náhorných plošín a rovín. Najvyšší bod v USA je Mount McKinley-6200 m a najnižší je Údolie smrti v púšti Sonora, 85 m pod hladinou mora.
USA majú rozsiahlu riečnu sieť. Mississippi s prítokom Missouri vytvára spolu s 54 ďalšími prítokmi druhú najdlhšiu rieku na svete. Prvý parník po nej plával roku 1811. Spomedzi veľkých riek treba ešte spomenúť Columbiu a Colorado. Na severe sa Spojené štáty delia s Kanadou o Veľké kanadské jazerá, ktoré sú najväčším sladkovodným rezervoárom na svete. Medzi Erijským a Ontárijským jazerom sú Niagarské vodopády vysoké 49 m. Na Floride sa zas nachádzajú rozsiahle močaristé oblasti.
Výskyt rastlín a živočíchov závisí od podnebia, ktoré je v priemere chladnejšie ako v obdobných zemepisných šírkach v Európe. V severnejších horských oblastiach, kde je dostatočne vlhko a chladno na to, aby tam rástli borovicovo-jedľové lesy, sa rozprestiera aj najstarší narodný park v USA – Yellowstonský park. Bol zriadený zákonom Kongresu z 1. marca 1872. Je to jeden z najväčších parkov na svete, zaberá plochu 8983 km². Rozkladá sa na území štátov Wyoming, Montana a Idaho. Je známi svojimi jazerami a riekami ako je napríklad Yellowstonské jazero a hadia rieka. Väčšinu Yellowstonu pokrývajú lesy borovíc a iných ihličnanov, ale aj topoľov a osík. Nachádza sa tu aj hojne divorastúcich kvetov. V Yellowstone žijú divé zvieratá, ako bizóny, losy, jelene wapi, ovce hruborohé, medvede grizly a vlky. Leží na povrchu vulkanického jadra. Je tu 10 000 horúcich prameňov a 200 gejzírov. Najznámejší gejzír je Old Faithful, ktorý vystrekuje približne každú hodinu. Najväčší je 115-metrový Steamboat. Existujú náznaky, že Yellowstone by mohol vybuchnúť ako ,,supervulkán”- bola by to nepredstaviteľná erupcia.
Zo západu na východ sa netiahne nijaký horský masív, a preto môže studený polárny vzduch preniknúť ďaleko na juh. Spôsobuje v strednej časti USA rozľahlé suché územia – prérie. Rastlinstvo na nich je veľmi chudobné. Len popri riekach rastie pýr sivý alebo kavyľ chvostnatý, inak sa tu vyskytuje väčšinou len trávnatý porast, čiastočne pripomínajúci savany alebo stepi. No práve v týchto oblastiach žijú živočíchy, ktoré sú pre Ameriku typické. Je to napríklad kojot prériový, jariabok a iné.
Východne od prérii sa nachádza mierne pásmo. To sa delí na kontinentálne a prímorské mierne pásmo. Prirodzene, kontinentálne mierne pásmo je oveľa suchšie ako prímorské, ale vďaka jazerám nie je rozdiel až taký veľký. Touto oblasťou tiež preteká mnoho riek. Mierne pásmo USA je chladnejšie oproti tomu u nás, pretože ho ochladzuje studený Labradorský prúd. Žije tu napríklad kačica divá, norok americký alebo Medvedík čistotný. Z rastlín tu nájdeme smrek, borovicu alebo orech čierny. Florida má subtropické až tropické podnebie. Je tu vlhko a nachádzajú sa tu aj pralesy. Významným zástupcom spomedzi živočíchov je krokodíl americký.
Život v Spojených štátoch amerických
Obyvateľstvo
80% populácie Severnej Ameriky tvoria biely potomkovia prisťahovalcov z Európy. Z menších skupín obyvateľstva 12% tvoria Afroameričania, 3% majú ázijský pôvod, 9% tvoria Hispánci (potomkovia miešancov) a len 1% predstavujú Indiáni. Až 92% obyvateľov Ameriky sa tu narodilo. Väčšinu nových prisťahovalcov predstavujú Hispánci. Väčšina obyvateľov žije vo veľkých mestách ako je napríklad New York.