USA

Štáty a ich hlavné mestá

Spojené štáty americké ( USA ) tvorí 50 štátov a District of Columbia – územie hlavného mesta Washingtonu. Dva štáty – Aljaška a Havaj – sú oddelené od všetkých ostatných. Každý štát má samostatný zákonodarný systém. Existujú napríklad rozdiely vo vekovej hranici pre nadobudnutie vodičského preukazu alebo pri treste za vraždu; v niektorých štátoch sa udeľuje i trest smrti. Zvláštnosťou je, že každý štát má ako symbol zvolený nejaký kvet, napríklad New York ružu, Missouri hloh a Vermont ďatelinu. USA sú najbohatším štátom sveta, majú veľa úrodnej pôdy, uhlia, ropy a nerastných surovín. Žije tu asi 280 miliónov ľudí obývajúcich rozľahlé územie od mrazivých pustatín až po horúce a vlhké močiare Everglades na Floride ( rozloha USA: 9 372 610 km² ). Spojené štáty americké sú štvrtým najväčším štátom na svete a na 1 km² pripadá priemerne 29 osôb. Pretože v minulosti prišla väčšina európskych prisťahovalcov z Británie, úradným jazykom je agličtina. Mena je 1 americký dolár (100 centov).

Štáty USA možno rozdeliť do týchto deviatich skupín:

Štáty Nového Angicka

• Maine - Augusta
• New Hampshire - Concord
• Vermont - Montpelier
• Massachusetts - Boston
• Rhode Island - Providence
• Connecticut - Hartford

Stredoatlantické štáty

• New York - Albany
• New Jersey - Trenton
• Pennsylvania - Harrisburg

Štáty stredného severovýchodu

• Ohio - Columbus
• Indiana - Indianapolis
• Illinois - Springfield
• Michigan Wisconsin - Madison

Štáty stredného severozápadu

• Minnesota - St. Paul
• Iowa - Des Moines
• Missouri - Jefferson City
• Severná Dakota - Bismarck
• Južná Dakota - Pierre
• Nebraska - Lincoln
• Kansas - Topeka

Juhoatlantické štáty

• Delaware - Dover
• Maryland - Annapolis
• Discrit of Columbia - Washington
• Virginia - Richmond
• Západná Virgínia - Charleston
• Severná Karolína - Raleigh
• Južná Karolína - Columbia
• Georgia - Atlanta
• Florida - Tallahase

Štáty stredného juhovýchodu

• Kentucky - Frankfort
• Tennesse - Naschville
• Alabama - Montgomery
• Mississipi - Jackson

Štáty stredného juhozápadu

• Arkansas - Little Rock
• Louisiana - Baton Rouge
• Oklahoma - Oklahoma City
• Texas - Austin

Horské štáty

• Montana - Helena
• Wyoming - Cheyenne
• Colorado - Denver
• New Mexico - Santa Fé
• Arizona - Phoenix
• Utah - Salt Lake City
• Nevada - Carson City
• Idaho - Boise

Tichooceánske štáty

• Washington - Olympia
• Oregon - Salem
• Kalifornia - Sacramento
• Aljaška - Juneau
• Havaj - Honolulu

Vznik štátu, história

Pôvodní obyvatelia obývali územie Severnej Ameriky už 15 000 rokov pred tým, ako sem v 16. storočí dorazili Európania, ktorí cestou na západ postupne vytlačili domorodých obyvateľov. Ľudia z Európy a najmä z Británie sem prichádzali, aby zbohatli, pretože sa domnievali, že sa tu nachádza zlato.

Spočiatku boli štáty na dnešnom území pod nadvládou Veľkej Británie, no v roku 1775 sa začala vojna proti Anglicku za nezávislosť a následne v roku 1776 Anglicko podpísalo vyhlásenie za nezávislosť. V roku 1788 vznikla republika United States of America a v roku 1789 bola prijatá federatívna ústava a zasadal prvý kongres. V rokoch 1789-1797 bol prezidentom USA George Washington.

Do Spojených štátov amerických bolo násilne privlečených veľa otrokov z Afriky. V čase keď bol zvolený 16. prezident Abraham Lincoln (1861-1865) sa rozpútala občianska vojna za zrušenie otroctva, známa ako Sever proti Juhu. 1865- vydaný 13. doplnok ústavy USA, ktorým sa zrušilo otroctvo v celých USA.

V roku 1898 sa odohrala americko-španielska vojna, pri ktorej USA získalo Havajské ostrovy, Portoriko, Filipíny a Guam. A v roku 1917 vstúpili Spojené štáty americké do prvej svetovej vojny.

Keď sa stal v roku 1945 Harry S. Turman 33. prezidentom, boli zvrhnuté na Hirošimu a Nagasaki atómové bomby a v tom istom roku sa stalo USA zakladajúcim členom OSN. Roku 1949 vo Washingtone podpísali Severoatlantický pakt NATO.
19.8.1954- prezident podpísal zákon O kontrole komunistickej činnosti.
21.7.1969 prvé pristátie človeka na mesiaci (Neil Armstrong).
Počas ,,Dňa moratória” 15.4.1970 tisíce občanov demonštrovalo proti vojne vo Vietname.

Hospodárstvo a priemysel

V USA má vedúcu úlohu priemyselná výroba, podieľa sa na celkovej hodnote výroby až 90%. O odbyte a výrobe v najdôležitejších odvetviach hospodárstva rozhodujú najmä veľké monopoly. Niektoré odvetvia, oproti minulosti, zaznamenali dynamický rozmach, dokonca sa vyvynulo mnoho nových odvetví. V Spojených štátoch amerických sa vyrába veľa druhov elektroniky, telekomunikačnej techniky, ale aj lietadlá a rakety. Každý druhý Američan vlastní počítač, čím USA dosahuje prvenstvo na svete. Na juhu v Texase je hospodárstvo zamerané najmä na ťažbu a spracovanie ropy.

Vysoká priemyselná vyspelosť sa prejavuje najmä v rozvetvenom hutníctve železných a neželezných kovov a vo vyspelom strojárstve, ktoré dodáva všetkým hospodárskym odvetviam moderné zariadenia, ďalej v rýchlom rozmachu výroby hliníka, magnézia, berýlia, plastických hmôt, v rozsiahlej výrobe televízorov, v širokej škále vyrábaných a stále zdokonaľovaných áut a podobne.

V živočíšnej výrobe je dôležitý chov dobytka, najmä produkcia mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov a hydiny. V rastlinnej výrobe je dôležitá najmä produkcia obilnín a krmovín, ale aj pestovanie zeleniny, ovocia a technických plodín ( bavlna, tabak, cukrová repa a olejniny ).


Prírodné podmienky, rastliny a živočíchy

Spojené štáty americké zaberajú južnú časť severoamerického subkontinentu. Povrch USA charakterizujú dva horské systémy tiahnúce sa popri okrajoch kontinentu severojužným smerom a Veľké a Centrálne roviny v strede krajiny. Na východe sa tiahnu Appalače, dlhé vyše 2000km. Popri východnom okraji Appaláč sa rozprestiera náhorná plošina Piedmont, ktorá klesá do Atlantickej nížiny. Západne od Appaláč sa rozprestiera Mississippská nížina. Západnú časť územia medzi oboma horskými systémami zaberajú prérie, ktoré pozvoľna stúpajú ku Skalnatým vrchom. Medzi Skalnatými vrchmi ( Východnou Kordillerou ) a Západnou Kordillerou ( Kaskádové vrchy a Sierra Nevada ) sa rozprestiera niekoľko náhorných plošín a rovín. Najvyšší bod v USA je Mount McKinley-6200 m a najnižší je Údolie smrti v púšti Sonora, 85 m pod hladinou mora.

USA majú rozsiahlu riečnu sieť. Mississippi s prítokom Missouri vytvára spolu s 54 ďalšími prítokmi druhú najdlhšiu rieku na svete. Prvý parník po nej plával roku 1811. Spomedzi veľkých riek treba ešte spomenúť Columbiu a Colorado. Na severe sa Spojené štáty delia s Kanadou o Veľké kanadské jazerá, ktoré sú najväčším sladkovodným rezervoárom na svete. Medzi Erijským a Ontárijským jazerom sú Niagarské vodopády vysoké 49 m. Na Floride sa zas nachádzajú rozsiahle močaristé oblasti.

Výskyt rastlín a živočíchov závisí od podnebia, ktoré je v priemere chladnejšie ako v obdobných zemepisných šírkach v Európe. V severnejších horských oblastiach, kde je dostatočne vlhko a chladno na to, aby tam rástli borovicovo-jedľové lesy, sa rozprestiera aj najstarší narodný park v USA – Yellowstonský park. Bol zriadený zákonom Kongresu z 1. marca 1872. Je to jeden z najväčších parkov na svete, zaberá plochu 8983 km². Rozkladá sa na území štátov Wyoming, Montana a Idaho. Je známi svojimi jazerami a riekami ako je napríklad Yellowstonské jazero a hadia rieka. Väčšinu Yellowstonu pokrývajú lesy borovíc a iných ihličnanov, ale aj topoľov a osík. Nachádza sa tu aj hojne divorastúcich kvetov. V Yellowstone žijú divé zvieratá, ako bizóny, losy, jelene wapi, ovce hruborohé, medvede grizly a vlky. Leží na povrchu vulkanického jadra. Je tu 10 000 horúcich prameňov a 200 gejzírov. Najznámejší gejzír je Old Faithful, ktorý vystrekuje približne každú hodinu. Najväčší je 115-metrový Steamboat. Existujú náznaky, že Yellowstone by mohol vybuchnúť ako ,,supervulkán”- bola by to nepredstaviteľná erupcia.

Zo západu na východ sa netiahne nijaký horský masív, a preto môže studený polárny vzduch preniknúť ďaleko na juh. Spôsobuje v strednej časti USA rozľahlé suché územia – prérie. Rastlinstvo na nich je veľmi chudobné. Len popri riekach rastie pýr sivý alebo kavyľ chvostnatý, inak sa tu vyskytuje väčšinou len trávnatý porast, čiastočne pripomínajúci savany alebo stepi. No práve v týchto oblastiach žijú živočíchy, ktoré sú pre Ameriku typické. Je to napríklad kojot prériový, jariabok a iné.

Východne od prérii sa nachádza mierne pásmo. To sa delí na kontinentálne a prímorské mierne pásmo. Prirodzene, kontinentálne mierne pásmo je oveľa suchšie ako prímorské, ale vďaka jazerám nie je rozdiel až taký veľký. Touto oblasťou tiež preteká mnoho riek. Mierne pásmo USA je chladnejšie oproti tomu u nás, pretože ho ochladzuje studený Labradorský prúd. Žije tu napríklad kačica divá, norok americký alebo Medvedík čistotný. Z rastlín tu nájdeme smrek, borovicu alebo orech čierny. Florida má subtropické až tropické podnebie. Je tu vlhko a nachádzajú sa tu aj pralesy. Významným zástupcom spomedzi živočíchov je krokodíl americký.

Život v Spojených štátoch amerických

Obyvateľstvo

80% populácie Severnej Ameriky tvoria biely potomkovia prisťahovalcov z Európy. Z menších skupín obyvateľstva 12% tvoria Afroameričania, 3% majú ázijský pôvod, 9% tvoria Hispánci (potomkovia miešancov) a len 1% predstavujú Indiáni. Až 92% obyvateľov Ameriky sa tu narodilo. Väčšinu nových prisťahovalcov predstavujú Hispánci. Väčšina obyvateľov žije vo veľkých mestách ako je napríklad New York.
Školstvo

Školstvo v USA nie je jednotné. Popri bezplatných základných a stredných školách existujú mnohé ,,nezávislé” súkromné vzdelávacie ustanovizne, väčšinou len pre deti bohatších ľudí, rovnako je to aj s univerzitami. Až v roku 1974 zrušil Najvyšší súd USA svoje rozhodnutie, podľa ktorého bolo spoločné vyučovanie černochov a belochov neprípustné.

Zdravotníctvo

V USA neexistuje všeobecná bezplatná štátna zdravotná starostlivosť. Pacientov ošetrujú poväčšine súkromní lekári za poplatok. Štátne zdravotníctvo sa zaoberá iba prípadmi infekčného a duševného zdravia a niektorými skupinami obyvateľstva. Vysoké náklady postihujú najmä najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, kde je počet ochorení oproti majetným rodinám dvojnásobný. Za troj- či štvor týždňový pobyt v nemocnici zaplatí priemerný Američan prinajmenej polovicu ročného zárobku.

Masovokomunikačné prostriedky

V USA vychádza asi 1650 denníkov, 580 nedeľníkov a 8000 časopisov. Ďalej viac ako 6400 rozhlasových a televíznych staníc. Jednotlivé masmédiá patria väčšinou k veľkým súkromným agentúram, len máloktoré pôsobia v celom štáte.

Doprava

V USA je železničná sieť dlhá asi 320 000 km, ale vlakom sa prepravuje len malo ľudí, väčšina využíva svoje autá. Spojené štáty americké majú veľmi hustú sieť leteckých liniek, 11 000 letísk. Pri preprave ropy má dôležitú úlohu pobrežná lodná doprava a ropovody.

Strava

Mnohé americké jedlá priniesli do USA prisťahovalci z Európy. Napríklad hamburgery sa do USA dostali v 19. storočí prostredníctvom nemeckých prisťahovalcov. Dnes toto jedlo reprezentuje Ameriku. V USA zjedia každú minútu až 45 000 hamburgerov. Párky sú zas z Frankfurtu a pôvodne sa volali frankfurtské párky. Na ,,hot-dogy” ich premenoval roku 1916 novinár Thomas Dorgan, keď si ich kúpil vo vyhĺbenom rožku na newyorskom ostrove Coney Island. Pizza pochádza z Neapola v Taliansku. Prvú pizzeriu v Spojených štátoch amerických otvorili roku 1905, popularitu si však získala až po roku 1945. Prvú reštauráciu s rýchlym občerstvením údajne otvorili roku 1921 vo Wichite v Kansase. Najväčším bufetovým systémom na svete je McDonald, ktorý má po svete takmer 20 000 prevádzok. Koláče sú v USA obľúbené od čias kolonizácie, pričom jablčný koláč sa stal symbolom americkej domácej stravy. K americkej domácej kuchyni patria bifteki, kuracina a šunka so zemiakmi a šalátom. Američania sa často stravujú mimo domu – obľubujú nielen hamburgery a francúzske hranolčeky, ale aj čínske, talianske a mexické jedlá.

Symboly USA

Žiadna iná krajina nemá toľko symbolov, okrem tých národných, ako Spojené štáty americké:

• Indiáni- pôvodní obyvatelia Ameriky. V USA žije približne 540 indiánskych kmeňov. Medzi najväčšie patria Čerokíovia, Hopiovia,Čoktovia, Navajovia a Dakotovia.
• Žltý taxík- Každý už určite videl vo filme newyorské ulice plné žltých taxi.
• Kalifornský most- Golden Gate, postavený v roku 1937 bol až do roku 1964 najdlhším visutým mostom na svete. Má rozpätie 1280 m a jeho veže sa týčia do ohromujúcej výšky 227 m nad hladinou Sanfranciského zálivu. Jeho celková dĺžka je 2737 m
• Baseball- je to americký národný šport. Prví zápas medzi dvoma registrovanými družstvami zohrali roku 1846 v New Jersey.
• Socha slobody- najznámejší symbol USA. Sochu darovalo USA Francúzsko roku 1844. Navrhol ju Auguste Bartholdi a cez Atlantický oceán ju prepravili v 210 debniach. ,,Kožu” sochy tvorí 300 medených plátov. Návštevníci môžu vystúpiť po 171 schodoch, kde majú z vyhliadkovej terasy umiestnenej v hlave sochy nádherný výhľad na scenériu newyorských mrakodrapov.
• Biely dom- Biely dom vo Waschingtone DC je oficiálnym sídlom prezidenta a jeho rodiny. Túto budovu so 100 miestnosťami navrhol architekt írskeho pôvodu James Hoban a bola dokončená roku 1800. Budova je postavená zo sivého pieskovca natretého na bielo – odtiaľ pochádza aj jej názov.
• Americký futbal- Je to najpopulárnejší národný šport v USA. V národnej futbalovej lige je 28 družstiev.
• Basketbal- vynašli ho v roku 1891 v Massachusetts.