Liptov

Rozloha : viac ako 2000 km2
Najvyšší bod : 2495 m.n.m (Kriváň - Vysoké Tatry)
Najnižší bod : 430 m.n.m (hladina Váhu pri Kraľovanoch)
Počet obyvateľov : cca 140 000 ľudí

Liptovský región je súčasťou Žilinského kraja, ktorý patrí medzi kraje bohaté na krásy prírody a neopakovateľnou architektúrou. Medzi najpôvabnejšie oblasti tohoto kraja patria hlavne oblasti Liptova a Oravy.

V rozlohe a počte obyvateľov Liptovský región tvorí približne tretinu Žilinského kraja. Liptov má rozlohu vyše 2000 km2. Hospodárske a kultúrne centrá Liptova sú Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Skoro 50% celkovej plochy Liptova tvoria lesy. Vyviera tu množstvo kyseliek a teplých minerálnych prameňov hlavne v obciach Bešeňová, Likavka, Kvačany, Žiar, Pribylina, Závažná Poruba, Liptovský Ján a inde. Tento región je známy aj liečebnými kúpeľmi. Oblasť Liptova je bohatá na kultúrne pamiatky a je charakteristická svojráznou ľudovou architektúrou a folklórom (Vlkolinec, Východná,Liptovské Sliače, Liptovská Osada, Liptovská Lužná a iné ). Liptov obklopujú najväčšie hory na Slovensku: Vysoké Tatry, Západné Tatry a Chočské vrchy na severe, Nízke Tatry na juhu, Veľká Fatra na západe a Popradská kotlina na východe. Cez Liptov preteká Váh v dĺžke 43,5 km a jeho prítok Belá. Nachádza sa tu známa priehrada Liptovská Mara. Okrem lyžovania a turistiky ponúka tento región aj menej tradičné športy ako paragliding, rafting, jazdu na koni, vyhliadkové lety, horolezectvo, cyklistiku, poľovníctvo, rybárstvo. Známe sú termálne kúpaliska v Bešeňovej a Liptovskom Jáne. Známe sú aj kúpele Lúčky, kde sa liečia ženské choroby . V zimnej sezóne sú vyhľadávanými zimnými strediskami Demänovská dolina , Maliné, Jasná, Chopok, Bocká dolina, Jánska dolina. Na Liptove sa nachádzajú 3 sprístupnené najkrajšie jaskyne na území Slovenska.

HISTÓRIA
Historické osudy Ružomberka a jeho okolia možno sledovať od roku 1233, keď kráľ ONDREJ II. daroval zo svojej kráľovskej zeme Hudkontovi za verné služby tri poplužia zeme, ktoré ležali pri ústí rieky REVÚCA.V období 13.storočia sa v priestore Ružomberka utvorili také podmienky, za ktorých sa tu jestvujúce sídelné formy mohli spojiť a utvoriť mestskú komunitu. Základným predpokladom rozvoja mesta bola jeho poloha na križovatke obchodných ciest. Novým impulzom rozvoja bol príchod nemeckých kolonistov, ktorí sa usadili pri staršej slovenskej osade Revúca a založili si novú osadu s názvom Resenberg, situovanú na plošine severne od dnešnej Kalvárie.

Mestské výsady dostal Ružomberok v roku 1318. Mestu ich udelil magister rytier Donc, zvolenský župan .Práva Ružomberčanov podľa tejto listiny boli:
Voľba richtára, voľba farára, slobodné užívanie mestského chotára a neplatenie poplatkov ružomberských mešťanov . 14.novembra 1340 dostalo mesto od kráľa Karola Róberta kráľovskú listinu s novými mestskými výsadami. Boli v nich zahrnuté práva na slobodnú voľbu richtára, oslobodenie od súdnej právomoci župana, právo na voľný rybolov v riečke Revúca a slobodné dolovanie zlata, striebra a medi. Do mestského chotára boli začlenené obce Biely Potok, Ludrová, Cernová i osada Vlkolínec.

I napriek tomu, že sa mesto snažilo využiť získané privilégia, vývoj sa narušil, keď v deväťdesiatych rokoch 14.storočia upadlo do feudálnej závislosti od Likavského panstva. Závislosť sa začala prejavovať porušovaním mestských výsad, svojvoľným odoberaním pôdy, zvyšovaním poplatkov.
Tento stav trval až do roku 1848.Opacný efekt pre mesto malo udelenie práva na dva výročné jarmoky(v nedeľu pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána a na Ondreja),ako i právo konať týždenné trhy vo štvrtok. Kráľ Ferdinand III. rozšíril toto právo o ďalšie dva výročné trhy, ktoré sa konali po sviatku Troch kráľov a na Michala. V Ružomberku je veľa historických pamiatok. Zachovali sa tu architektonické pamiatky azda zo všetkých historických medzníkov vývoja mesta.

• Námestie Andreja Hlinku patrí medzi najstaršie pamiatky mesta. Na námestí možno vidieť rímskokatolícky kostol sv. Ondreja, mestskú radnicu v novorenesančnom slohu z 19.storočia,mauzóleum Andreja Hlinku, mariánsky stlp z roku 1858, kláštorný kostol sv. Kríža postavený v empírovom slohu v roku 1806, kláštor sv. Kríža postavený v novobarokovom štýle v roku 1730, ružomberské piaristické gymnázium z roku 1729 a známe schodištia, ktoré spájajú námestie s dolným mestom.
• Evanjelický kostol postavený na Dončovej ulici z roku 1923.
• Liptovské múzeum postavené v roku 1935 na námestí Štefana Hýroša. V múzeu sú umiestnené stále expozície geológie, paleontológie a botaniky, zoológie a archeológie, národopisu, expozícia živote a diele Mgr. Andreja Hlinku a výroby papiera na Slovensku. V Liptovskom múzeu sa pravidelne konajú i výstavy umeleckých fotografií FOTOFÓRUM a STROM.
• Galéria Ľudovíta Fullu,v ktorej je umiestnené celoživotné dielo majstra Fullu. Kalvária so štrnástimi zastaveniami, vybudovaná v roku 1858.
• Budova železničnej stanice z roku 1871.V tomto roku prešiel cez mesto i prvý vlak.
• Kostol Ružencovej Panny Márie a pamätník černovských martýrov v Černovej.

Tieto pamätné miesta pripomínajú boj Slovákov proti maďarskému útlaku v UHORSKU.

KULTÚRA
Kultúrny život v predchádzajúcich desaťročiach vychádzal predovšetkým z domácich tradícii, ale bol ovplyvňovaný aj prostredníctvom kňazov a reholí. Rozvoj kultúry a spoločenského života sa začal hlavne v tretej tretine 19.storočia. V meste vznikali spolky, doménou bolo ochotnícke divadlo. Prvé ochotnícke divadlo sa hralo v r.1968 v dome P. Makovického. Významnými kultúrnymi spolkami boli: Katolícky kruh a Občianska beseda. Ružomberok bol agílny aj v ďalších oblastiach kultúry. V r. 1912 tu pôsobilo stále kino APOLLO. Neskôr sa objavila aj fotografia. Predstavovali ju slovenskí a českí nadšenci: S.J.Hegedus, J.Náhlik, L.Kožehuba, J.Labaj,M. a F. Hodoš, J.Synovec, J.Jenícek, K.Kálay, L.Króner,...Bohaté fotografické podhubie výrazne ovplyvnilo i následníkov, ktorí sa popri fotografovaní rozhodli podujať na organizáciu medzinárodného salónu umeleckej fotografie

POVRCH
Sídelné jadro sa nachádza v západnej časti Liptovskej kotliny, ktorú zo západu lemuje V. Fatra, z juhu N. Tatry a zo severu Chočské vrchy. Najvyšším bodom územia je Kriváň vo Vysokých Tatrách 2495 m.n.m a najnižším bodom je výtok Váhu v katastri obce Stankovany so 430 m.n.m.. Liptovská kotlina patrí k centrálnym karpatským vnútorným kotlinám. Na geologickej stavbe okresu sa podieľajú horniny krištalinika, mezozoika, paleogénu a kvartéru. V zmysle základného členenia Západných Karpát sú v záujmovom území zastúpené geologické jednotky:
-jadrové pohoria a veporské pásmo
- vnútrokarpatský paleogén
-kvartérne sedimenty

Údolnú nivu Lipt. kotliny tvoria fluviálno-nivné sedimenty a fluviálne terasové sedimenty nerozlíšené, proluviálne sedimenty nerozlíšené a nesúvislé plytké stránové a podstránové sedimenty(elúvia-delúviá) na flyšoidných sedimentoch s prevahou ílovcov, slienovcov a bridlíc. Údolnú nivu Revúcej a časti severných svahov Chočských vrchov tvoria plošinové a stráňové sedimenty polygénneho pôvodu (hlinité,hlinito-ílovité až hlinito-skeletnaté). Územné časti horstiev tvoria nesúvislé plytké stráňové a podstráňové sedimenty a to prevažne na masívnych karbonatických horninách s intenzívnymi krasovými procesmi a na litologických menlivých karbonatických až nekarbonatických komplexoch hornín s lokálnym výskytom krasových procesov.

PODNEBIE
Len dno kotliny patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, hornatá časť okresu leží v chladnej klimatickej oblasti.

Priemerné mesačné teploty:
január: -4.8 ºC
február:-3 ºC
marec: 1.4 ºC
apríl: 6.9 ºC
máj: 12.2 ºC
jún: 15.7 ºC
júl: 17.2 ºC
august: 16.5 ºC
september: 12.7 ºC
október: 7.4 ºC
november: 2.8 ºC
december: -1.4 ºC
Priemerná teplota za rok je 7 ºC

Zrážky :
J 39 mm
F 42 mm
M 40 mm
A 17 mm
M 69 mm
J 90 mm
J 97 mm
A 77 mm
S 62 mm
O 55mm
N 51 mm
D 42 mm
Za jeden rok spadne na Liptove 711mm zrážok.

Vzhľadom na polohu a veľkú výškovú členitosť je klíma regiónu veľmi rôznorodá. Najteplejšou častou je okolie rieky Váh, ktoré patrí do mierne teplej klimatickej oblasti a najchladnejšou častou sú vrcholové časti pohorí. Počet letných dní je 30. Najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január. Kotlinová poloha ovplyvňuje ročný chod zrážok, lebo Liptovská kotlina leží v zrážkovom tieni Veľkej Fatry a Chočský vrchov. Najväčšie množstvo zrážok spadne prevažne v júli, najmenšie vo februári. Priemerný počet dní so zrážkami sa v údolí Váhu pohybuje okolo 110,smerom k horám až na 116 dní. Snehová pokrývka v Liptovskej kotline trvá priemerne 130 dní, pohoriach dosahuje i 160 dní. Ročné priemery oblačnosti sa v kotline pohybujú v rozmedzí 63 - 65 %. Najvyššia oblačnosť je v zimných mesiacoch, naopak najnižšia v septembri. Na území regiónu prevládajú západné vetry, v severných častiach severné vetry.

PÔDY
Najväčšie plochy v okrese pokrýva rendzina na karbonátový horninách. Veľké plochy v pohoriach i v kotline zaberá hnedá lesná pôda -kambizem, ktorú vo vyšších polohorách nahrádza podzol. V Liptovskej kotline sa vyskytujú aj ilimerizované pôdy luvizeme a pozdĺž riek nivné pôdy fluvizeme.

POĽNOHOSPODÁRSTVO
Poľnohospodárska pôda je sústredená v kotline, pričom asi polovicu osevnej plochy zaberajú zrniny, značnú časť zemiaky a krmoviny. Živočíšna výroba sa zaoberá chovom hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a hydiny.

LESNÉ HOSPODÁRSTVO
Lesný pôdny fond je obdarený nasledovne:
• 26 000 ha - SEL š.p. Lesný závod Ružomberok
• 10 334 ha - Urbárske spoločenstvá
• 6 884 ha - Mestské lesy a.s. Ružomberok
• 359 ha - komposesoráty
• 248 ha - súkromné spoločenstvá
• 98 ha - súkromníci
Využitie: 1. ťažba dreva - obnovná 4350m3
- výchovná 645m3
2. zabezpečuje ochranu
3. vodné zdroje

OCHRANA PRÍRODY
Okolie Ružomberka je charakteristické prekrásnou prírodnou scenériou. Návštevníci okolie mesta charakterizovali ako jedinečné, najkrajšie v štáte. Faktom je, že priamo z mesta sú na dosah Nízke Tatry, Veľká Fatra a Chočské vrchy. Prvé z pohorí, ktoré zasahujú priamo do mesta sú Nízke Tatry. Sú charakteristické známymi prírodnými výtvormi a kótmi. V roku 1987 boli vyhlásené za národný park-NAPANT s rozlohou 81095 ha a ochranné pásmo s rozlohou 123 990 ha. Územie národného parku, ležiace juhovýchodne od mesta sa vyznačuje rozmanitosťou fyzicko-geografických pomerov, výskytom mnohých endemických a reliktných druhov fauny a flóry, hodnotnými krasovými výtvormi, minerálnymi prameňmi a nedotknutými ekosystémami.
Nachádzajú sa tu jazerá ľadovcového pôvodu, z ktorých je najznámejšie Vrbické pleso a krasové doliny .Nízke Tatry sa rozdeľujú na Ďumbierske Tatry a Kráľovohorské Tatry. Najvyšší vrch je Ďumbier s výškou 2034 m.n.m..Velké je bohatstvo flóry a fauny. Z kveteny je potrebné spomenúť aspoň niektoré endemity, napríklad zvonček karpatský, soldanelka karpatská, klinček lesklý. Lesné spoločenstvo zaberá až 67% živočíchov. Zo živočíchov sa tu nachádza kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, orol skalný, medveď hnedý, rys ostrovid, vlk obyčajný,...

Ďalším z pohorí, ktoré zasahujú do územia mesta je Veľká Fatra. Veľká Fatra je pre Ružomberok najcharakteristickejším pohorím. Za chránenú oblasť bola V. Fatra vyhlásená v r.1973, pričom vlastné územie CHKO s rozlohou 60610 ha ako aj ochranné pásmo s rozlohou 20500 ha priamo zasahuje do katastra mesta. Územie má horský až vysokohorský s prítomnosťou teplomilných elementov flóry a fauny, s geologickou prevahou vápencov dolomitou, s bohatstvom morfologických a reliéfových zvláštností, s rozsiahlymi lesnými komplexami, hôlnymi plochami. Osobitný tu je výskyt tisa obyčajného. Z endemitov sa tu vyskytuje cyklamén fatranský a z chránených druhov veternica narcisokvetá a zo vzácnych druhov medvedica lekárska, rosicka okrúhlolistá, rosicka anglická, vachta trojlistá a plesnivec alpínsky. Zo vzácnych druhov živočíchov tu žije medveď hnedý, vlk obyčajný, bocian čierny, rys ostrovid ale aj kamzík vrchovský-alpského pôvodu.

Severne od Ružomberka ležia Chočské vrchy. Pre svoju geologickú a morfologickú ojedinelosť, zriedkavý výskyt fauny a flóry boli vyhlásené za ŠPR Choč. Na rozhraní Liptova a Oravy je dominantou Veľký Choč. Je to jedno z najbohatších chránených území s rozlohou 1428,05 ha. V lesných ekosystémoch rastú buciny a smrečiny s jedlou, javorom a jarabinou v najvyšších polohách s kosodrevinou. Z kveteny spomeniem aspoň dryádku osemlupienkovú. Zo vzácnych druhov živočíchov tu nájdeme medveďa hnedého, vlka obyčajného, mačku divú, rysa ostrovida, hluchaňa obyčajného. Chočské vrchy majú byt perspektívne zaradené do národného parku.

FLÓRA:
Má veľkú pestrosť, závisí od výškovej zónácie a troficko-hydrický podmienok stanovišťa. V Liptovskej kotline chráneným biotopom sú močiarne spoločenstvá. Vyskytujú sa tu vzácne, chránené a ohrozené druhy, ako sú klukva mociarna, tucnica obyčajná, rosicka okrúhlolistá, ostrica sivastá, vachta trojlistá, žltohlav európsky, vŕba plazivá rozmaríno listá a ďalšie. V kategórii vlhkomilných druhov sa vyskytuje kosatec sibírsky, všivec lesný, mecík obyčajný, morica pílkatá.. Liptovská kotlina podľa vertikálnej zónacie zasahuje do 4. a 5. vegetačného stupňa . Stromovú vegetáciu v údolí riek a potokov tvoria lúžne lesy podhorské a horské, v ktorých prevláda jelša sivá a lepkavá, krovité vŕby s vtrúseným smrekom, jaseňom a javorom. Lesné remídze v kotline tvoria zväčša ihličnaté dreviny s brezou, dubom, bukom a javorom horským.

Rastlinstvo N.Tatier je ovplyvňované vertikálnou zónaciou a stanovišťom prevažne 6. a 7. vegetačného stupňa. Vyskytuje sa aj jedlovo-bukový a kosodrevinový stupeň. Smrečiny absolútne prevládajú. Medzi vzácne rastliny patrí marulka alpínska, poniklec slovenský, plešivec karpatský . V subalpínskom pásme sa vyskytujú spoločenstvá ostrevky vápnomilnej a ostrice vždyzelenej tatranskej. Endemitom je večernica slovenská. Rastlinné spoločenstvo V. Fatry je montánneho typu. V najvyššie položených častiach sa vyskytujú alpínske druhy - iskerník alpínsky...V subalpínskom pásme pochybok mliečny, ostrica pevná .. Endemickými druhmi sú kurička Kitaibelova, horčík Wittmanov. K chráneným druhom patrí poniklec slovenský, klinček lesklý .. Charakteristickými druhmi sú marinka psia, gulička srdcovitá, marinka Neilrreichová, devätorník skalný, cesnak hadí ... Tis tu má najväčšie rozšírenie na Slovensku.

FAUNA:
Fauna N.Tatier: bezstavovce - bohatý výskyt chrobákov, hmyzu, kôrovcov, mäkkýšov obojživelníky-salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, mlok karpatský plazy-vretenica obyčajná, jašterica živorodá vtáky-tetrov obycajný,hluchán obycajný, dubník trojprstý, orešnica perlavá, murárik cervenokrídly, vrchárka červenkastá, drozd kolohrivý ... cicavce- piskor vrchovský, myšavka vrchovská, hraboš močiarny, hraboš snežný, netopiere, svišt vrchovský, kamzík vrchovský tatranský, medveď ,vlk, kuny, lasica, jelenia zver.

Fauna V. Fatry: bezstavovce-hmyz, motýle, chrobáky, mäkkýše obojživelníky-mlok vrchovský, mlok karpatský, salamandra škvrnitá vtáky-hluchán, tetrov, jariabka, spevavé vtáctvo, netopiere cicavce-medved, rys, kuna lesná, kamzík fatranský, plch hôrny, plšík lieskový, jelenia zver-menej srnčia
Fauna Chočských vrchov: Poskytuje dobré podmienky na širokú škálu zoocenóz. Vyskytujú sa
tu druhy viažúce sa na lesné a skalnaté spoločenstvá a v menšom rozsahu aj na kosodrevinu. Najrozšírenejšie sú jelene, srny, diviaky, lokálne aj medvede, hlucháň obyčajný, jariabok hôrny, holub hrivnák, orol krikľavý, výr skalný, kuvicok vrabčí, žlna sivá, v skalách hniezdia kavka obyčajná, orešnica perlavá, sojka obyčajná, strakoš obyčajný, murárik červenokrídly, drozd kolohrivý, králik zlatohlavý, labtuška vrchovská, z plazov jašterica múrová a živorodá, vretenica obyčajná..

Fauna v kotline: ryby-kaprovité a lososovité, v potokoch pstruh, lipen a hlavátka obyčajná vtáky -hniezdice sú spevavce, bocian biely, kačica divá, jastrab veľký, pustovka obyčajná, jarabica poľná, cíbik chochlatý, hrdlicka poľná, sova obyčajná ...
Kotlina je územím odpočinku pri migrácii. chránené druhy: tetrov obyčajný, ropucha, prepelica poľná, mlok alpský a karpatský , rosnička stromová, orol krikľavý, kúdelnícka lúžna, rybárik obyčajný ... Medzi ostatné druhy patria zajac poľný, líška, srnčia zver, kuny a iné.

POLOHA
Poloha Ružomberka je vzhľadom na umiestnenie v štáte je výhodná, lebo nemá okrajovú polohu. Zároveň tým však stráca výhodu susediť s hospodársky rozvinutejšími štátmi. Mesto Ružomberok leží na sútoku Váhu a Revúcej , na mieste stretu Liptovskej kotliny s Chočskými vrchmi, V. Fatrou a N. Tatrami. Okres Ružomberok je regiónom Dolného Liptova, ktorý patrí k severne položeným regiónom Slovenska. Pohoria akoby tu tvorili prirodzenú hradbu , oddeľujúcu Liptov od Turca, Oravy a Horehronia. Na juhu sú to N. Tatry, na západe V. Fatra a na severe Chočské vrchy.
Nadmorská výška:
• najnižšia -kultúrny dom-Cernová-468,5610m.n.m.
• najvyššia -kostolík na Kalvárii-596,319m.n.m.
• stredná -budova MsÚ-496,382m.n.m.

DOPRAVA:
Cesty v Ružomberku sú I,III triedy. Ružomberok je križovatka ciest, prechádzajú ním hlavné ťahy zo severu na juh( medzinárodná cesta E 77, 1/59 Krakow-Trstená-D.Kubín-Ružomberok-Banská Bystrica-Budapešt) a z východu na západ (medzinárodná cesta E 50, 1/18
Žilina-Ružomberok-Poprad-Košice-Užhorod).Ružomberok má 59 autobusov , z ktorých väčšina je v chatrnom stave. Premáva tu 10 liniek , ktoré spájajú okolité sídla zo stredom mesta. Z toho 8 liniek je celosezónnych a 2 polsezónne. V Ružomberku je 73 zastávok MHD. Dĺžka miestnych komunikácii je 128 km z toho je 127 km bezprašných. Je tu 15 mostov a dĺžka chodníkov je 54.5 km.

PRIEMYSEL:
Mesto sa hlavne vďaka významnej križovatke, na ktorej leží vyvíjalo v prirodzene obchodno-trhovo-remeselnícke centrum. K tradičnej poľnohospodárskej, ovčiarskej, drevárskej a trhovo-obchodnej tradícii sa pridružilo remeselníctvo, ktoré sa neskôr združilo do početných cechov s mnohými remeselníckymi dielňami. Z nich sa potom začali vytvárať menšie podniky, z ktorých sa v poslednej tretine 19.storocia, aj vďaka vybudovaniu Košicko-Bohumínskej železnice začal rodiť významný slovenský priemysel. Konkrétne išlo o rozvoj papiernického, celulózového, textilného priemyslu, ďalej o spracovanie dreva, ale aj o tehelne, bryndziarne i zápalkárne. S rozvojom priemyslu v meste vznikli slovenské peňažné ústavy. V poslednej tretine 19. a prvej polovici 20.storocia Ružomberok sa stal významným finančným a priemyselným centrom Slovenska a strediskom významných slovenských podnikateľských snáh. Pred prvou svetovou vojnou bol Ružomberok , čo do poctu obyvateľov a priemyslu najväčším mestom na Slovensku. Na tradíciu výroby papiera nadviazala v roku 1883 založená továreň na drevovinu a lepenku v Bielom Potoku. Z týchto tradícii došlo i k došlo i k vzniku nového závodu SÓLO a na začiatku tohto storočia k ďalšiemu závodu, ktorý časom získal meno SUPRA. V západnej časti mesta začal koncom 19. storočia vyrastať ďalší veľký priemyselný kolos-rybárpolská textilka. Už čoskoro po svojom vzniku sa stala najväčšou v Uhorsku, pričom zásluhou svojej modernosti sa úspešne presadzovala na európskych trhoch. Postupom rokov pribúdali nové výrobné dielne nielen v Ružomberku, ale zásluhou podniku aj v iných slovenských regiónoch. Koncom 70.a začiatkom 80.rokov tvorili bavlnárske závody rozsiahli kombinát, do ktorého okrem ružomberského závodu patrili aj ďalšie v Kútoch, Vysokej nad Moravou, Trenčíne a Leviciach. Z ďalších podnikov mesta treba uviesť továreň na zápalkové drevká, z ktorej vznikla zápalkáreň. V roku 1871 bola založená známa Ružomberská teheľňa. Potravinársky priemysel bol vo svetovom meradle reprezentovaný bryndziarňou P. Makovického.

ŠKOLSTVO
Predpokladom rozvoja obchodu a priemyslu bolo aj kvalitné školstvo. Prvou založenou školou vyššieho typu bola evanjelická latinská šľachtická škola. Jej vznik je zahalený nejasnosťami. Táto škola patrila medzi prvé takéto školy na Slovensku. Spájajú sa s ňou mená významných osobností tej doby- O.Jakobei, O.Cenglerius, atd. Druhou významnou školou bolo katolícke gymnázium založené reholou piaristov v roku 1729, pričom zakladaciu listinu schválil cisár Karol VI. V tom čase bolo ružomberské piaristické gymnázium jedinou školou tohto typu pre Liptov, Oravu, Turiec a severnú časť Trenčianskej stolice. Školu navštevovalo množstvo významných osobností: A.Bernolák, A.hlinka, V.Šrobár, L.Fulla ...

V súčasnosti okrem základného školstva v Ružomberku pôsobí učňovské(SOU papierenské, SOU textilné a SOU poľnohospodárske) stredné všeobecné(Gymnázium a Gymnázium sv. Andreja) stredné odborné( SPŠ strojnícka, SPŠ textilná a papiernická, Obchodná akadémia, stredná zdravotná škola M.T.Schererovej, Dievčenská odborná škola) ,ale aj vysoké školstvo ( Fakulta riadenia a informatiky VŠDS Žilina, katedra úžitkového umenia II a Pedagogický inštitút sv. Ondreja).

OBYVATEĽSTVO
Osídlenie okresu je veľmi nerovnomerné. Absolútna väčšina obyvateľstva sa skoncentrovala do úzkej doliny Váhu na severe, pričom rozsiahle horské oblasti V. Fatry v strede a na juhu sú takmer bez sídel. Vývoj poctu obyvateľstva okresu za posledných 150 rokov sa vyznačuje pomerne prudkým a pravidelným rastom. Najviac obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania - 77,5% , evanjelického je 3,6 % a 18,9 % tvorí ostatné náboženstvá.
Predproduktívny vek tvorí 24,6 % obyvateľstva, produktívny 56,6 % a poproduktívny 18,8 %.V Ružomberskom okrese je 30,3 % ludí , ktorí majú len základné vzdelanie, učňovské má 20,6 %, stredné odborné majú 2 % , stredné všeobecné s maturitou 2,9 % , stredné odborné s maturitou 15 % a vysokoškolské vzdelanie má 4,1%. V roku 1996 sa narodilo 352 a zomrelo 228 ľudí, prirodzený prírastok bol 124 ľudí. 44 ľudí pribudlo aj saldo migráciou. Za rok 1996 teda pribudlo 168 ľudí. Hustota zaľudnenia je 241 obyvateľov na km2. Počet obyvateľov na začiatku r.1997 bol 30832 z toho 48,21% mužov a 51,79 % žien.

NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE:
SLOV. CESKÁ MORAVSKA SLIEZSKA MADARSKA ROMSKA POLSKA RUSINSKA UKRAJINSKA NEMECKA OSTATNE
Miera nezamestnanosti v Ružomberku je 11,98 %.Najväčšia miera nezamestnanosti je v Komjatnej - 20,61% a najmenšia v Kalamenoch - 5,85%. Priemerná miera nezamestnanosti je 10,58%.

VODSTVO:
Dolný Liptov patrí do povodia Váhu. Významnejšie potoky ktoré, sa vlievajú do Váhu sú Sliačanka, Štiavničanka a Ľubochnianka. Prietok Váhu v Ľubochni býva na jar okolo 67,6 m3.s-1 a na zimu okolo 19,4 m3 .s-1. Revúcu priberá Váh z ľavej strany. Prietok Revúcej v Ružomberku je 5m3 .s-1. Zo stojacích vôd prirodzeného charakteru treba spomenúť jazero Blatná , ktoré vzniklo zrútením skál a prehradením Ľubochnianky.Z ÚVN sú to tajch v Turíckej doline, vodárenské nádrže Cutkovo, Hrabovo, rybníky v Lipt. Michale a rybník Sliacik. Je tu aj bohatý výskyt minerálnych prameňov v Korytnici, Ludrovej, Sliači, Štiavnici...

SÍDLA:
Do okolitých sídel patrí Hrboltová, Cernova, Biely Potok a Vlkolínec.
Vlkolínec: Počet obyvateľov 28.Nadmorská výška 718m.n.m..Prvá písomná zmienka je z roku 1461.Obec je zapísaná do zoznamu UNESCO v kolumbijskej Cartagene. História: Vybudovali ho pravdepodobne obyvatelia Bieleho Potoka ako osadu pre drevorubačov, alebo uhliarov lebo pre poľnohospodárstvo tu neboli dobré podmienky.
Historické pamiatky: Predstavuje zachovalý celok pôvodných ľudových stavieb. Dodnes sa zachovalo 45 objektov ľudovej architektúry.
Napríklad:- drevená zvonica(1770)
-murovaný kostolík Navštívenia Panny Márie(1875)
-zrubová studňa(1860)
- roľnícky dom s expozíciou pôvodného bývania

ZDRAVOTNÍCTVO
V meste sa nachádzajú dve nemocnice. Sú to Ústredná vojenská nemocnica a Nemocnica s poliklinikou. Počet lôžok v týchto nemocniciach spolu s pôrodnicami je 770 lôžok. V blízkosti Ružomberka sa nachádza aj 1 liečebný ústav a dve kúpele. V endokrinologickom ústave v Ľubochni sa môže liečiť 197 ľudí na choroby štítnej žľazy, obličiek .. V kúpeľoch Lúčky sa liečia ženské choroby a v korytnických kúpeľoch sa liečia choroby tráviaceho systému.
V týchto dvoch kúpeľoch je spolu 545 lôžok. Na jedného doktora pripadá 276.4 človeka.

CESTOVNÝ RUCH
Návštevníci prichádzajú do mesta pre blízky SKIPARK, termálne kúpalisko Bešenová, VN Liptovská Mara, historické a kultúrne pamiatky, turistiku, ...

SKIPARK:
Skipark je rozložený nad mestom Ružomberok na úbočiach V. Fatry. Stredisko ponúka v zimnej sezóne na mechanicky zasnežených svahoch Malina Brda a Hrabova výborné lyžiarske podmienky pre náročných aj menej skúsených lyžiarov. Návštevníkom je k dispozícii 6 lyžiarskych vlekov, 1 kabínková lanová dráha, skiservis, požičovňa lyžiarskej výstroje, hotely, turistické chaty, penzióny, bufety. Letná sezóna je určená pre turistiku. Kapacita osôb vo všetkých vlekoch na hodinu je 3470 osôb. 

Termálne kúpalisko Bešenová:Je situované 12 km od Ružomberka. Kúpalisko vzniklo na báze horúcich prameňov liečivých vôd vyvierajúcich z hĺbky 1987m s teplotou 62. Voda v bazénoch má blahodárne účinky na ľudský organizmus (horné cesty dýchacie, pohybové a urologické ústrojenstvo, kozmetické účinky ). Okrem kúpania je tu možnosť masáží, tobogán, plážový volejbal.