5. najväčšia krajina sveta zaberá takmer polovicu juhoamerického kontinentu. Hraničí so všetkými juhoamerickými štátmi okrem Čile a Ekvádoru. Brazílii patria aj niektoré ostrovy v západnej časti Atlantického oceána. Brazília sa člení na tri rozsiahle krajinné oblasti – Guyanskú vysočinu, na juh od nej sa rozprestiera Amazonská nížina a na juhovýchode Brazílska vysočina. V Guyanskej vysočine, pri hraniciach s Venezuelou, sa týči najvyšší vrchol Brazílie, stolový vrch Pico da Neblina 3 014 m n. m. objavený ž v roku 1962. Toto pohorie sa vyznačuje širokými náhornými plošinami s osamelými masívmi a končí so strmým klesaním do Amazonskej nížiny. Povodie Amazonky, najvodnatejšej rieky sveta, predstavuje obrovské rovinaté územia, známe aj ako selvas, do značnej miery zaplavované a pokryté močiarmi. Tu sa nachádza najväčšia súvislá oblasť tropických pralesov na svete s rozlohou 4 miliónov km2. Samotná Amazonka dlhá 6570 km je na dolnom toku široká až 25 km a hlboká vyše 60 m. Množstvom vody ovplýva aj viac ako 1 000 jej prítokov, väčšinou prameniacich v Bolívii, Peru a Kolumbii. Najdlhší z nich Madeira – Madoré má až 4 100 km. Prítoky sú však na rozdiel hlavného toku väčšinou nesplavné, pretože v ich korytách sa vyskytujú veľké množstvo kataraktov.
Povrch Brazílie tvoria na severovýchode krajiny polopúšte, na severe a západe dažďové pralesy a na juhu zvlnené trávnaté pastviny. Brazília ma preľudnené moderné veľkomestá, ale aj územia, ktoré ešte vždy nie sú prebádané. Povrch Brazílie vyplňuje Amazonská nížina, Brazílska vysočina a na juhu Laplatská nížina. Brazílska vysočina s rozlohou asi 5 miliónov km2 zaberá vyše polovice plochy krajiny. Kryštalické podložie prikrývajú staré sedimentárne horniny uložené ešte v prvohorách a druhohorách. Prevažujú v nej náhorné plošiny preťaté hlbokými dolinami riek. Výraznejšie ich prevyšujú iba pohoria Serra de Marr a Serra da Mantiqueira na jej juhovýchodnom okraji, prudkoklesajúce k Atlantickému oceánu. Na juhu a juhozápade prechádza Brazílska vysočina do nížiny obkolesenej morskými zátokami. K najťažšie prístupným oblastiam vnútrozemia patrí nížina Pantanal vymedzená od východu nízkym, pralesom porasteným pohorím Mato Grosso.
Vodnaté toky Brazílie dali vznik mohutným vodopádom. K najznámejším patria 115 m vodopády Guaíra a impozantné Igazú s výškovým rozdielom 72 m, obidva na rieke Paraná, a 81 m vodopády Paulo Afonso na rieke Sao Francisco. Brazília sa vďaka svojim nerastným zásobám zaraďuje k najbohatším krajinám sveta, a to je geologický prieskum ešte iba v začiatkoch. Na jej území sa nachádzajú obrovské ložiská ropy, železnej rudy, mangánu, zlata, drahokamov, baoxitu, magnezitu, medi, cínu, zinku, chrómu, volfrámu, niklu a uránu. Významným ekonomickým faktorom sú aj nesmierne zásoby cenných tropických drevín, ich ťažba však prispieva k postupnej likvidácii dažďových pralesov. Vodné toky sú výdatným zdrojom vodnej energie.
Za posledných dvadsať rokov sa v amazonskom dažďovom pralese našli nesmierne zásoby zlata a ďalších nerastných surovín. V Carajase náhodou objavili obrovskú zásobáreň železnej rudy, keď tu vrtulníkom havaroval jeden z geológov. Hornina obsahuje veľké množstvá železa, mangánu a medi. Ťažba patrí k významným priemyselným odvetviam aj nepriek škodám, ktoré pácha na daťďovom pralese.
Brasilia
Mesto Brasilia bolo postavené koncom 50. rokov ako súčasť vládneho projektu povzbudiť ľudí, aby sa sžahovali viac do vnútrozemia krajiny. Roku 1960 sa syalo po Riu de Janeiro hlavným mestom Brazílie. Mesto je postavenné v tvere lietadla s obchodnou štvrťou v centre, obytnými plochami na krídlach a vládou v pilotovej kabíne. Odvážna architektúra je typickým znamom tohto moderného mesta.
Podnebie
Brazília sa nachádza v tropickom, miestami subtropickom podnebnom pásme. Priemerná ročná teplota na území Amazonskej nížiny kolíše medzi 27°C až 33°C. V Amazonskej nížine spadne ročne priemerne 2030 mm zrážok, na území celej Brazílie je to až 5860 mm zrážok ročne. Prevažná časť spadne v pobrežných oblastiach vo východnej časti Brazílie v blízkosti obratníka Kozorožca. V Amazonskej nížine spadne ročne priemerne 2 030 mm zrážok, na území celej Brazílie je to až 5 860 mm zrážok ročne.
V Amazonskej nížine na severe krajiny prevláda vlhké podnebie rovníkového pralesa s teplotami okolo 27 °C a množstvom zrážok od 2000 do 4000 mm. Pre stredný západ a Guianskú vysočinu je charakteristické savanové podnebie so suchými zimami a dennými teplotami od 17 do 28 °C. Priemerné množstvo zrážok dosahuje asi 1600 mm. Vyskytujú sa tu najmä listnanté lesy a veľké trávnaté plochy .Nížinu Pantanal na juhozápade pokrývajú rozľahlé mokrade.
Pobrežné oblasti na juh od ústia Amazonky majú savanové podnebie s teplotami od 23 do 30 °C a úhrnom zrážok do 1250mm. Sú pokryté suchými lesmi , v ktorých sa darí sukulentom. V okolí miest Salvador a Rio de Janeiro,ako aj dalej na juhovýchod prevláda tropické podnebie dažďového pralesa s teplotami od 18 do 27°C s úhrnom zrážok 1460mm.Vďaka vlhkému a miernemu subtropickému podnebiu pozná juh krajiny aj striedanie ročných období. Na tamojšiu vegetáciu blahodárne vplývajú teploty od do °C a priemerné zrážky do 1330 mm. Ráz tejto časti Brazílie určujú horské savany a vždy zelené ihličnaté lesy. Usadlíci tu založili veľké plantáže a na savanách sa pasú obrovské stáda dobytka. Katastrofálne suchá na severovýchode, klimatický fenomén el nino a pokračujúce ničenie dažďového pralesa vedú k veľkým ekologickým zmenám. Fauna je druhovo veľmi bohatá. Jej typickými predstaviteľmi sú tapýry , diviaky ,leguány , jaguáre , leopardy, jeleniky, medvedíky čistotné, mravčiare, korytnačky, vydry, opice, leňochody a nepreberné množstve druhov vtáctva a plazov. Brazílsky prales patrí k najbohatším biotopom na svete, avšak jeho vypaľovanie ohrozuje samotnú existenciu aj takých druhov , ktoré dosial ešte neboli ani len klasifikované.
Vodstvo
Rieky: Amazonka (6 280 km), Sao Francisco, Madeira, Tocantins, Tapajos, Xingú
Jazerá: Lagoa dos Platos (10 000 km2), Mirim (3 000 km2), Manquiera.
Rieka Amazonka pramení v peruánskych Andách a tečie 7.025 km cez Južnú Ameriku, kým sa vleje do Atlantického oceánu. Viac než polovicou svojej dĺžky preteká Brazíliou. Amazonka je najdôležitejšou vodnou cestou krajiny.
Amazonský dažďový prales pokrýva plochu veľkú ako Austrália.Mnohé zvieratá, vtáky, hmyz a plazy sú odkázané na toto prostredie, kde si nachádzajú potravu i úkryt.
Pirane
Tieto nebezpečné ryby žijú v riekach dažďových pralesov. Majú ostré zuby. V húfe dokážu v priebehu niekoľkých minút zabiť a na kosť ohlodať veľké zviera.
Amazonka
Rieka Amazonka pramení v peruánskych Andách a tečie 7 025 km cez Južnú Ameriku, kým sa vleje do Atlantického oceánu. Viac než polovicu svojej dĺžky preteká Brazíliou. Amazonka je najdôležitejšiou vodnou cestou krajiny a veľké lode sa po nej môžu plaviť až po moderné mesto Manaus vzdialené asi 1600 km od mora. Rieka sa každý rok rozvodňuje a na pôde zanecháva nánosy úrodného bahna.
Zábava na slnku
Východné pobrežie Brazílie sa ťahá 7 400 km pozdĺž Atlantického oceánu. V Riu de Janeiro kypia životom miestne pláže, miesta stretnutí s priateľmi a volejbalu. Najznámejšia pláž v Riu de Janeiro je Copacabana, z ktorej je krásny výhľad na okolie. Iba dobrí plavci vzdorujú vlnám, pretože sú tu silné prúdy.
Doprava
Železničná:
Celková dĺžka železničnej siete ktorá bola v roku 1977 sprivatizovaná , dosahuje 27 400 kilometrov ,z čoho je iba 2200 km elektrifikovaných. Železničná - je úplne zaostalá. 40 tratí je hlavných. 2400 km tratí je elektrifikovaných. Dopravu zabezpečuje 28 spoločností, 14 ich je združených v Rede Federal. Rozchod koľajníc je väčšinou 1000mm, 3850 km železníc má odlišný (760, 1440, 1600 mm) Najhustejšia železničná sieť je v severovýchodnej oblasti.
Cestná:
Cestná sieť zabezpečuje 60% nákladnej a 65% osobnej prepravy , z jej celkovej dĺžky 1 939 000 km má asfaltový povrch iba 178 400 km .Infraštruktúru by mali zlepšiť náročné projekty ako napríklad výstavba 5 000 kilometrov dlhej Transamazonskej trasy.
Cestná - má veľký význam v preprave poľnohospodárskych. výrobkov, tovar sa prepravuje zväčša po cestách. Štvrtina zo 67 000 federálnych ciest nie je asfaltovaná, asi polovica cestnej siete je v katastrofálnom stave. Zlé cesty zväčšujú spotrebu pohonných látok o 33% oproti modernému diaľničnému systému. Asi tretina úrody vychádza ročne nazmar kvôli pomalému dodávaciemu času kvôli zlému stavu ciest.
V nasledujúcich rokoch by sa mali dostavať cestné magistrály Transamazonica (2300 km) a Nordperimetrale
Letecká:
Krajina má 22 medzinárodných letísk , najvýznamnejšie sú pri Rio de Janeiro a Sao Paulo.
Letecká - V B. je 10 medzinárodných a 64 vnútrozemských letísk, pravidelné letecké linky merajú 250 000 km. Letecké spoločnosti: Varig, Vasp. Cruzeiro do Sul a Transbrasil.
Letiská: Brasilia, Rio de Janeiro, Sao Paolo, Pôrto Alegre, Manaus, Belém
Lodná - veľký význam má vnútrozemská a pobrežná lodná dopr., ktorá sa podieľa na dopr. výkone 23%. Hlavnú dopr. cestu tvoria rieky v Amazonskej nížine. Veľký význam pre dopr. majú aj vodné systéme Sao Francisco a Paraná – Paraguaj. V B. je 35 300 splavných vodných ciest. Osobitné postavenie v pobrežnej a transoceánskej dopr. má Národné cisternové loďstvo. V B. je vyše 142 prístavov: 95 riečnych a 47 námorných. Najdôležitejšie prístavy sú: Santos (vývoz kávy), Rio de Janeiro (káva, ruda), Paranaguá (káva), Recife (cukor, bavlna).
Vodná:
Najväčšie spomedzi 50 námorných prístavov majú mestá Santos , Rio de Janeiro, Angra dos Reis , Praia Mole a Vitória. Celková dĺžka vnútrozemských vodných ciest je 50 000 km , z toho 3680 km na Amazonke.
Najväčší riečny prístav Manaus je dostupný aj pre zaoceánske lode , hoci je vzdialený vyše 1600 km od ústia Amazonky do Atlantického oceána.
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo Brazílie tvorí zmes národov. rasy: europoidná (biela) – 62 % belosi, negroidná (čierna) – 8 % černosi, mongoloidná (žltá) – 2 % Indiáni
Milióny Brazílčanov uplatňujú svoje právo na slobodu vyznania, uctievajú bohov a duchov pochádzajúcich z afrických náboženstiev. Napríklad v decembri a januári nechávajú mnohí na plážach kvety, mydlá a ovocie na počesť Iemanjá, africkej bohyne mora. Očakávajú od nej, že splní ich novoročné želania. Táto bohyňa sa spája s katolíckou Pannou Máriou. Takmer všetci Brazílčania sú Rímskokatolíci Toto náboženstvo si priniesli Portugalci a každé mesto či krajina má svojho patróna spomedzi svätcov, ktorý ho ochraňuje. Milióny Brazílčanov uplatňujú svoje právo na slobodu vyznania, uctievajú bohov a duchov pochádzajúcich z afrických náboženstiev. Štyri dni a štyri noci pred 40- dňovým pôstom pred Veľkou nocou býva každý rok v Brazílii karneval. Prichádzajú sem turisti z celého sveta, aby sa pripojili k oslavám v Rio de Janeiro. Ulice sú plné návštevníkov, vo dne v noci sú preplnené tanečníkmi v nádherných kostýmoch pohybujúcimi sa v rytme hudby. Vyvrcholením je pestrofarebný sprievod.
Asi 78% Brazílčanov žije v mestách postavených blízko pobrežia. Mnohí sa v posledných rokov presťahovali z vidieka do miest, aby si tu našli prácu i lepšie životné podmienky. Nedostatok bytov v Brazílii spôsobil ,že asi 25.Vymoženosti, ako sú tečúca voda a hygienické zariadenia, sú zriedkavosťou. Nedostatok bytov spôsobilo , že obyvatelia si museli zabezpečiť náhradné obydlia z odpadového materiálu v ktorých prebývajú bez pitnej vody a základného hygienického vybavenia sú to tzv. :slumy.
Slumy
Nedostatok bytov v Brazílii spôsobil, že asi 25 miliónov ľudí žije v rozrastajúcich sa slumoch nazývaných favelas, ktoré obkolesujú mestá. Väčšinu domov stavajú samostné rodiny, niekedy z odpadových materiálov, ale častejšie z dreva, tehál a cementu z obchodov so stavebninami. Vymoženosti, ako je tečúca voda a hygienické zariadenia, sú zriedkavosťou.
Priemerný vek:
Muži 59 rokov
Ženy 70 rokov
Priemerný vek: celkový 65
Gramotnosť obyvateľstva: celková 83,3%
muži 83,3%
ženy 83,2%
Zloženie obyvateľstva: Kaukaz aj Portugalci, Nemci,
Taliani, Španieli, Angličania,
Poliaci 55%
Miešanci 32%
Afričania 11%
Iní 2%
Priemysel
Brazília je síce sebestačná vo výrobe potravín a priemyselných tovarov, ale potrebuje peniaze, aby mohla splatiť obrovské dlhy. Brazília je veľmi bohatá na nerastné suroviny ktoré sa tu ťažia a spracovávajú, je to jeden z jej najväčších príjmov. V Brazílii sa nachádzajú ložiská mnohých kovov : bauxit, nikel, cín, zlato, železná ruda, mangán, platina. Taktiež sa tam nachádza malá zásoba uránu a ropy. Je taktiež významný producent áut. Majú tu svoje továrne rôzne svetové značky napr. nemecký Volkswagen alebo americký Ford. Veľké množstvo áut sa vyváža do Argentíny. Väčšina brazílskej priemyselnej výroby sa sústreďuje v trojuholníku priemyselných miest Rio de Janeiro, Sao Paulo a Belo Horizonte. Zvýšenie cien ropy v 70. rokoch prinútilo Brazíliu, aby hľadala alternatívne palivá. Výskumníci prišli s etanolom. Toto palivo sa vyrába z kvasenej cukrovej trstiny. Etanol je lacnejší ako bežný benzín, produkuje menej oxidu uhličitého a je šetrnejší k životnému prostrediu. V súčasnosti asi 1. tretina brazílskych áut jazdí na tento zelený benzín.
Brazílie sa radí k najvyspelejším štátom kontinentu. Je bohatá na suroviny všetkého druhi, chýba tu len dostatočné množstvo ropy a koksovateľného uhlia. Vďaka obrovským zdrojom vodnej energie, surovín, nadbytku lacnej pracovnej sily a veľkým daňovým úľavám sem najbohatšie zeme sveta hlavne USA, Japonsko a Nemecko, umiestnili mnoho svojich firiem. Rozvoj zeme súvisí s obrovským tempom industrializácie, ktoré má dnes ťažko vo svete obdoby.
Snaha dosiahnuť čo najskôr úroveň vyspelých zemí priniesla obrovské zadlženie. V roku 1997 bola Brazílie so 180 miliardami USD najväčším svetovým dlžníkom Zem nie je v súčasnosti schopná splácať bankám ani úroky z pôžičiek, ale nová hospodárska politika prináša veľa úspechov. Najvyspelejším regiónom zeme je juhovýchod štátu, v ňom sa sústreďuje 44 % obyvateľov, 65% priemyslovej výroby V súčasnosti v Brazílii je 49% ekonomicky činných osôb zamestnaných v sektore služieb a 27% v sekundárnom sektore. Najviac podporovaný je ťažký priemysel, výroba železa a ocele.
Medzi latinskoamerickými štátmi vyniká najväčším podielom priem. Výrobkov na exporte (okolo 55%). Brazílie vyváža železnú rudu, drahé kovy, železo a oceľ. Naopak dováža ropu a ropné produkty, stroje, chemické výrobky a kovy. Predpokladá sa, že obrovské nálezištia ropy sa nachádzajú v povodí Amazonky. Hlavným centrom baníctva je štát Minas Gerais. V Brazílii sú obrovské nálezištia drahokamov a polodrahokamov. Podíiel vodných elektrární na celkové výrobe elektrické energie činí asi 90 %, aj keď nie je vodná energia z tokov Amazonky a Paraná zďaleka využívaná.