Brazília je najväčšia krajina Južnej Ameriky, rozprestiiera sa takmer na polovici kontinenta. V 16. až 19. storočí vládli krajine Portugalci, ktorí ju nazvali podľa tažkého červeného dreva brazílskeho stromu. Povrch Brazílie tvoria na sevrovýchode polopúšte, na severe a západe daždové pralesy a na juhu zvlnené trávnaté pastviny. Pretože je tu rôznorodé podnebie, dajú sa tu pestovať takmer všetky plodiny. Brazília má preľudnené a moderné veľkomestá, ale aj územia, ktoré ešte vždy nie sú prebádané. Na juhu krajiny spútali vody riek Paraguaj a Paraná a realizovali na nich najväčší projekt vodnej elektrárne sveta, priehradu Itaipú.
Obyvateľstvo Brazílie tvorí zmes národov. Niektorí sú potomkami miestnych indiánov, ktorí žili v Brazílii odjakživa, iní sú potomkami Portugalcov, ktorí tu žili 300. rokov. Mnohí Brazílčania majú afrických predkov, ktorých sem doniesli v 17. storočí, aby tu pracovali ako otroci na trstinových plantážach. Začiatkom minulého storočia priplávali do Brazílie Japonci, aby unikli pred neúrodou doma. V priebehu tohto storočia sem prišli aj veľké počty európskych emigrantov, ktorí sa usadili na juhu krajiny. Emigrovali, resp. ušlo sem aj veľa nemeckých a talianskych vojakov ktorý po II. sv. vojne utekali pred zodpovednosťou za vojnové zločiny.
Asi 78% Brazílčanov žije v mestách postavených blízko pobrežia. Mnohí sa v posledných rokoch presťahovali z vidieka do miest, aby si tu našli prácu i lepšie životné podmienky. Rast miest bol pomerne prudký, ale v súčasnosti sa spomalil. Najväčšie mesto Sao Paulo má už vyše 16. Miliónov obyvateľov, čo je viac, ako majú Paríž a Londýn dohromady.
História
História Brazílie novodobého typu siaha do počiatkov 16. storočia. V tom čase prekvital obchod s otrokmi, ktorí museli pracovať v lesoch a na poliach, pretože ťažba dreva a pestovanie cukrovej trstiny si vyžadovali veľa pracovných síl. Priekupníci privážali otrokov z Afriky, pretože černosi boli výkonnejší v práci a odolnejší voči chorobám, ktoré sa vyskytovali. Privážanie afrických obyvateľov na územie terajšej Brazílie spôsobilo, že takmer jedna tretina obyvateľov Brazílie je afrického pôvodu. Koncom 17. storočia začal „zlatý vek" Brazílie. Ľudia objavovali zlato a diamanty. V polovici 18. storočia znova ožilo pestovanie cukrovej trstiny a bavlny. V 19. storočí sa Brazília osamostatnila od Portugalska a 7. septembra 1822 vznikla Brazília. V tom období zaznamenalo prudký rozmach pestovanie kávy, z ktorej väčšina sa predávala do Anglicka. V Brazílii sa otroctvo zrušilo až v roku 1888. Začiatkom 20. storočia sa výrazne zvyšuje pestovanie kávy. Do Brazílie smerujú prúdy prisťahovalcov, najmä Talianov. Zvyšovanie produktivity pestovania a spracovania kávy sa dosiahlo hlavne mechanizáciou. Významným zdrojom príjmov sa stáva kaučuk.
Dejiny a politika
Portugalský moreplavec Pedro Alvarez Cabral pristal pri Brazílskom pobreží 22.4.1500 a podľa tordesilaskej zmluvy z roku 1494 vyhlásil celú oblasť za vlastníctvo portugalskej koruny. V snahe zabezpečiť toto územie pred prenikaním iných mocností Martim Alfonso de Sousa začal v roku 1532 so systematickým osídľovaním. Prvým krokom v tomto smere bolo založenie mesta Sao Vicente. Portugalské šľachtické rody sa čoskoro zmocnili nesmiernych rozlôh pôdy a domorodých indiánov z nich buď vyháňali, alebo ich zotročovali, prípadne fizycky likvidovali. Hlavnou pracovnou silou na obrovských plantážach sa stali černošskí otroci masovo privážaní loďami z Afriky. 17. a 18. storočie bolo navyše obdobím veľkých lúpežných výprav podnikaných najmä zo Sao Paula. Odtiaľ vyrážali do neprebádaných vnútrozemských končín výpravy obávaných bandeirantes – bezohladných hladačov zlata a lovcov otrokov. K výsledkom týchto výprav patrilo aj ďalšie rozširovanie kolonizovaného územia. V roku 1763 sa portugalská koloniálna správa presťahovala zo Sao Salvadoru do Bahia do Ria de Janeiro, ktoré bolo lepšie chránené pred útokmi pirátov a konkurenčných koloniálnych mocností. Hranice Brazílie v dnešnej podobe definitívne stanovila Madridská zmluva z roku 1750. V roku 1789 vypuklo prvé povstanie proti portugalskej nadvláde, vtedy sa ho však podarilo potlačiť a boj za získanie autonómie sa pretiahol ešte o niekoľko desaťročí. V roku 1808, keď Portugalsko okupovali napoleónske vojská, portugalský kráľovský dvor sa uchýlil z Lisabonu do Ria de Janeira. V roku 1821 sa král Ján VI. rozhodol vrátiť do pôvodného sídla a svojho syna Dona Pedra zanechal v Brazílii ako regenta. Ten pod vplyvom bratov Andrade de Silvovcov odmietol uznať obnovený koloniálny status, vyhlásil nezávislosť krajiny a roku 1822 sa dal ako Pedro I. korunovať za cisára. O 3 roky neskôr Portugalsko definitívne uznalo nezávislosť Brazílie.
Postuponý proces oslobodzovania otrokov zavŕšil Zlatý zákon z roku 1888. Prot tomu sa vzbúrili plantážnici, ktorí dovtedy stáli na strane monarchie a prešli do tábora republikánov. Pod vplyvom hospodárskej krízy a nepokojov v armáde sa roku 1889 uskutočnil vojenský puč, ktorý viedol k zrušeniu cisárstva a k vyhláseniu Brazílskej republiky. Nová vláda vypracovala ústavu podľa vzoru USA a roku 1891 vznikla Brazílska federatívna republika, v tom čase pozostávajúca z 20 relatívne autonómnych štátov. Prvé republikánske vlády boli despotickými vojenskými diktatúrami a trvalo až do roku 1894, kým sa politická aj ekonomická situácia začala ako tak stabilizovať.
O krátkodobú hospodársku prosperitu sa zaslúžil vývoz kávy a výrazný rozvoj priemyslu po vypuknutí 1. svetovej vojny. Netrvalo to však dlho, pretože narastajúce zbedačovanie ľudí v časoch v povojnovej depresie vyvolalo vnútropolitické nepokoje, ktoré na dlhší čas pribrzdili rozvoj Brazílie. V roku 1930 sa dostal k moci Getúlio Vargas. Využil svetovú hospodársku krízu a v roku 1937 sa dal vymenovať za samovládcu. Inšpirovaný fašistickými systémami, ktoré vtedy ovládali veľkú časť Európy, zrušil ústavu a politické strany. Aj keď jeho vzormi boli nepochybne Hitler a Musolini v roku 1942 sa pod tlakom USA pripojil k protihitlerovskej koalícii. V roku 1945 bol Vargas zvrhnutý, čo znamenalo koniec aj jeho experimentu Estado Novo ( nového štátu ).
Vargasovi sa znovu podarilo dostať k moci 1950. Pre zlé hospodárenie a korupciu sa však dostával do čoraz väčších problémov až napokon v roku 1954 spáchal samovraždu.
Na ideových a ekonomických troskách vargasovho režimu sa pokúsil budovať budúňcnosť Brazílie prezident Juscelino Kubitschek de Oliveira. V roku 1956 inicioval náročnú politiku industrializácie a výstavbu nového federálneho hlavného mesta pod názvom Brazília. Tým chcel Kubitschek naznačiť nové smerovanie brazílskej politiky. Jeho zámerom bolo lepšie sprístupnenie zaostalého a nevyužitého vnútrozemia krajiny. Prezidentova hospodárska politika naozaj viedla k zvýšeniu produktivity avšak osoh z toho mali iba niekoľkí jednotlivci. Obrovská inflácia ochromila kúpnu silu obyvateľstva a zahraničná zadĺženosť dosiahla rekordnú výšku.
Prezident Joao Goulard sa roku 1963 pokúsil presadiť pozemkovú reformu v prospech bezzemkov a znárodniť ropný priemysel. Proti tomuto socialistickému kurzu sa postavil silný konzervatívny opozičný front podporovaný významnými generálmi. V roku 1964 prevzala moc vojenská junta podporovaná USA. Dovtedajšiu pluralitnú demokraciu nahradil štátom nastolený systém dvoch politických strán, pričom opozícia bola brutálne potlačená. Represívne opatrenia diktátorského režimu sa aspoň čiastočne zmiernili až za vlády generála Ernesta Geisela v rokoch 1974 až 1979. V roku 1973 zažila Brazília hospodársky rozmach s dvojcifernou mierou rast, zakrátko však nasledovala ďalšia depresia. Armáda sa stiahla z politickej scény v roku 1985 a vtedy sa začal presadzovať pomalý ale trvalý demokratizačný proces. Od polovice 90. rokov hospodárskej reformy civilných vlád, zaznamenávajú prvé úspechy, napriek tomu Brazília trpí aj naďalej extrémnymi sociálnymi rozdielmi, vražednými výčinmi eskadier smrti, prekvitajúcim obchodom s drogami, korupciou a obrovskou zahraničnou zadĺženosťou.
Podľa ústavy z roku 1988 naposledy upravenej v roku 1997, má Brazília dvojkomorový parlament pozostávajúci zo snemovne reprezentantov volenej na 4 roky a senátu, ktorého členovia majú osemročný mandát. Prezidenta volia občania priamo na štvorročné obdobie s možnosťou jedného opätovného zvolenia. Volebné právo vzniká dovŕšením 16 rokov. Povinnosť voliť majú občania od 18 do 69 rokov.
Kubitschek de Oliveira, Juscelino
-narodený Diamantina 17.9.1902
-zomrel Rio de Janeiro 22.8.1976
Pôvodným povolaním bol lekár, svoju politickú karieru začal v rokoch 1950 až 1954 ako guvernér štátu Minas Gerais. V roku 1956 ho Brazílčania zvolili za prezidenta. Bol presvedčený, že cesta k urýchleniu rozvoja krajiny vedie cez intenzifikáciu zahraničného obchodu, rozšírenie sektoru služieb a zvýšenie výroby spotrebného tovaru. Nepodarilo sa mu však zastaviť stúpajúcu infláciu. V roku 1960 oficiáone otvoril nové hlavné mesto Brasiliu. Po vojenskom puči v roku 1964 odišiel do exilu, z ktorého sa vrátil do vlasi v roku 1967.
Garrastazu Medici, Emílio
-narodený Bagé 4.12.1906
-zomrel Rio de Janeiro 9.10.1985
V roku 1966 prevzal vedenie brazílskej tajnej služby. V roku 1969 si ho vojenská junta vybrala za prezidenta. V tejto funkcii brutálne potláčal opozíciu, akcie kománd smrti a mučenie boli po celých rokov jeho vlády na každodennom poriadku. Odpor však narastal a hrôzovládu ukončili volby v roku 1974.
Povrch
5. najväčšia krajina sveta zaberá takmer polovicu juhoamerického kontinentu. Hraničí so všetkými juhoamerickými štátmi okrem Čile a Ekvádoru. Brazílii patria aj niektoré ostrovy v západnej časti Atlantického oceána. Brazília sa člení na tri rozsiahle krajinné oblasti – Guyanskú vysočinu, na juh od nej sa rozprestiera Amazonská nížina a na juhovýchode Brazílska vysočina. V Guyanskej vysočine, pri hraniciach s Venezuelou, sa týči najvyšší vrchol Brazílie, stolový vrch Pico da Neblina 3 014 m n. m. objavený ž v roku 1962. Toto pohorie sa vyznačuje širokými náhornými plošinami s osamelými masívmi a končí so strmým klesaním do Amazonskej nížiny. Povodie Amazonky, najvodnatejšej rieky sveta, predstavuje obrovské rovinaté územia, známe aj ako selvas, do značnej miery zaplavované a pokryté močiarmi. Tu sa nachádza najväčšia súvislá oblasť tropických pralesov na svete s rozlohou 4 miliónov km2. Samotná Amazonka dlhá 6570 km je na dolnom toku široká až 25 km a hlboká vyše 60 m. Množstvom vody ovplýva aj viac ako 1 000 jej prítokov, väčšinou prameniacich v Bolívii, Peru a Kolumbii. Najdlhší z nich Madeira – Madoré má až 4 100 km. Prítoky sú však na rozdiel hlavného toku väčšinou nesplavné, pretože v ich korytách sa vyskytujú veľké množstvo kataraktov.
Povrch Brazílie tvoria na severovýchode krajiny polopúšte, na severe a západe dažďové pralesy a na juhu zvlnené trávnaté pastviny. Brazília ma preľudnené moderné veľkomestá, ale aj územia, ktoré ešte vždy nie sú prebádané. Povrch Brazílie vyplňuje Amazonská nížina, Brazílska vysočina a na juhu Laplatská nížina. Brazílska vysočina s rozlohou asi 5 miliónov km2 zaberá vyše polovice plochy krajiny. Kryštalické podložie prikrývajú staré sedimentárne horniny uložené ešte v prvohorách a druhohorách. Prevažujú v nej náhorné plošiny preťaté hlbokými dolinami riek. Výraznejšie ich prevyšujú iba pohoria Serra de Marr a Serra da Mantiqueira na jej juhovýchodnom okraji, prudkoklesajúce k Atlantickému oceánu. Na juhu a juhozápade prechádza Brazílska vysočina do nížiny obkolesenej morskými zátokami. K najťažšie prístupným oblastiam vnútrozemia patrí nížina Pantanal vymedzená od východu nízkym, pralesom porasteným pohorím Mato Grosso.
Vodnaté toky Brazílie dali vznik mohutným vodopádom. K najznámejším patria 115 m vodopády Guaíra a impozantné Igazú s výškovým rozdielom 72 m, obidva na rieke Paraná, a 81 m vodopády Paulo Afonso na rieke Sao Francisco. Brazília sa vďaka svojim nerastným zásobám zaraďuje k najbohatším krajinám sveta, a to je geologický prieskum ešte iba v začiatkoch. Na jej území sa nachádzajú obrovské ložiská ropy, železnej rudy, mangánu, zlata, drahokamov, baoxitu, magnezitu, medi, cínu, zinku, chrómu, volfrámu, niklu a uránu. Významným ekonomickým faktorom sú aj nesmierne zásoby cenných tropických drevín, ich ťažba však prispieva k postupnej likvidácii dažďových pralesov. Vodné toky sú výdatným zdrojom vodnej energie.
Za posledných dvadsať rokov sa v amazonskom dažďovom pralese našli nesmierne zásoby zlata a ďalších nerastných surovín. V Carajase náhodou objavili obrovskú zásobáreň železnej rudy, keď tu vrtulníkom havaroval jeden z geológov. Hornina obsahuje veľké množstvá železa, mangánu a medi. Ťažba patrí k významným priemyselným odvetviam aj nepriek škodám, ktoré pácha na daťďovom pralese.
Brasilia
Mesto Brasilia bolo postavené koncom 50. rokov ako súčasť vládneho projektu povzbudiť ľudí, aby sa sžahovali viac do vnútrozemia krajiny. Roku 1960 sa syalo po Riu de Janeiro hlavným mestom Brazílie. Mesto je postavenné v tvere lietadla s obchodnou štvrťou v centre, obytnými plochami na krídlach a vládou v pilotovej kabíne. Odvážna architektúra je typickým znamom tohto moderného mesta.
Podnebie
Brazília sa nachádza v tropickom, miestami subtropickom podnebnom pásme. Priemerná ročná teplota na území Amazonskej nížiny kolíše medzi 27°C až 33°C. V Amazonskej nížine spadne ročne priemerne 2030 mm zrážok, na území celej Brazílie je to až 5860 mm zrážok ročne. Prevažná časť spadne v pobrežných oblastiach vo východnej časti Brazílie v blízkosti obratníka Kozorožca. V Amazonskej nížine spadne ročne priemerne 2 030 mm zrážok, na území celej Brazílie je to až 5 860 mm zrážok ročne.
V Amazonskej nížine na severe krajiny prevláda vlhké podnebie rovníkového pralesa s teplotami okolo 27 °C a množstvom zrážok od 2000 do 4000 mm. Pre stredný západ a Guianskú vysočinu je charakteristické savanové podnebie so suchými zimami a dennými teplotami od 17 do 28 °C. Priemerné množstvo zrážok dosahuje asi 1600 mm. Vyskytujú sa tu najmä listnanté lesy a veľké trávnaté plochy .Nížinu Pantanal na juhozápade pokrývajú rozľahlé mokrade.
Pobrežné oblasti na juh od ústia Amazonky majú savanové podnebie s teplotami od 23 do 30 °C a úhrnom zrážok do 1250mm. Sú pokryté suchými lesmi , v ktorých sa darí sukulentom. V okolí miest Salvador a Rio de Janeiro,ako aj dalej na juhovýchod prevláda tropické podnebie dažďového pralesa s teplotami od 18 do 27°C s úhrnom zrážok 1460mm.Vďaka vlhkému a miernemu subtropickému podnebiu pozná juh krajiny aj striedanie ročných období. Na tamojšiu vegetáciu blahodárne vplývajú teploty od do °C a priemerné zrážky do 1330 mm. Ráz tejto časti Brazílie určujú horské savany a vždy zelené ihličnaté lesy. Usadlíci tu založili veľké plantáže a na savanách sa pasú obrovské stáda dobytka. Katastrofálne suchá na severovýchode, klimatický fenomén el nino a pokračujúce ničenie dažďového pralesa vedú k veľkým ekologickým zmenám. Fauna je druhovo veľmi bohatá. Jej typickými predstaviteľmi sú tapýry , diviaky ,leguány , jaguáre , leopardy, jeleniky, medvedíky čistotné, mravčiare, korytnačky, vydry, opice, leňochody a nepreberné množstve druhov vtáctva a plazov. Brazílsky prales patrí k najbohatším biotopom na svete, avšak jeho vypaľovanie ohrozuje samotnú existenciu aj takých druhov , ktoré dosial ešte neboli ani len klasifikované.
Vodstvo
Rieky: Amazonka (6 280 km), Sao Francisco, Madeira, Tocantins, Tapajos, Xingú
Jazerá: Lagoa dos Platos (10 000 km2), Mirim (3 000 km2), Manquiera.
Rieka Amazonka pramení v peruánskych Andách a tečie 7.025 km cez Južnú Ameriku, kým sa vleje do Atlantického oceánu. Viac než polovicou svojej dĺžky preteká Brazíliou. Amazonka je najdôležitejšou vodnou cestou krajiny.
Amazonský dažďový prales pokrýva plochu veľkú ako Austrália.Mnohé zvieratá, vtáky, hmyz a plazy sú odkázané na toto prostredie, kde si nachádzajú potravu i úkryt.
Pirane
Tieto nebezpečné ryby žijú v riekach dažďových pralesov. Majú ostré zuby. V húfe dokážu v priebehu niekoľkých minút zabiť a na kosť ohlodať veľké zviera.
Amazonka
Rieka Amazonka pramení v peruánskych Andách a tečie 7 025 km cez Južnú Ameriku, kým sa vleje do Atlantického oceánu. Viac než polovicu svojej dĺžky preteká Brazíliou. Amazonka je najdôležitejšiou vodnou cestou krajiny a veľké lode sa po nej môžu plaviť až po moderné mesto Manaus vzdialené asi 1600 km od mora. Rieka sa každý rok rozvodňuje a na pôde zanecháva nánosy úrodného bahna.
Zábava na slnku
Východné pobrežie Brazílie sa ťahá 7 400 km pozdĺž Atlantického oceánu. V Riu de Janeiro kypia životom miestne pláže, miesta stretnutí s priateľmi a volejbalu. Najznámejšia pláž v Riu de Janeiro je Copacabana, z ktorej je krásny výhľad na okolie. Iba dobrí plavci vzdorujú vlnám, pretože sú tu silné prúdy.
Doprava
Železničná:
Celková dĺžka železničnej siete ktorá bola v roku 1977 sprivatizovaná , dosahuje 27 400 kilometrov ,z čoho je iba 2200 km elektrifikovaných. Železničná - je úplne zaostalá. 40 tratí je hlavných. 2400 km tratí je elektrifikovaných. Dopravu zabezpečuje 28 spoločností, 14 ich je združených v Rede Federal. Rozchod koľajníc je väčšinou 1000mm, 3850 km železníc má odlišný (760, 1440, 1600 mm) Najhustejšia železničná sieť je v severovýchodnej oblasti.
Cestná:
Cestná sieť zabezpečuje 60% nákladnej a 65% osobnej prepravy , z jej celkovej dĺžky 1 939 000 km má asfaltový povrch iba 178 400 km .Infraštruktúru by mali zlepšiť náročné projekty ako napríklad výstavba 5 000 kilometrov dlhej Transamazonskej trasy.
Cestná - má veľký význam v preprave poľnohospodárskych. výrobkov, tovar sa prepravuje zväčša po cestách. Štvrtina zo 67 000 federálnych ciest nie je asfaltovaná, asi polovica cestnej siete je v katastrofálnom stave. Zlé cesty zväčšujú spotrebu pohonných látok o 33% oproti modernému diaľničnému systému. Asi tretina úrody vychádza ročne nazmar kvôli pomalému dodávaciemu času kvôli zlému stavu ciest.
V nasledujúcich rokoch by sa mali dostavať cestné magistrály Transamazonica (2300 km) a Nordperimetrale
Letecká:
Krajina má 22 medzinárodných letísk , najvýznamnejšie sú pri Rio de Janeiro a Sao Paulo.
Letecká - V B. je 10 medzinárodných a 64 vnútrozemských letísk, pravidelné letecké linky merajú 250 000 km. Letecké spoločnosti: Varig, Vasp. Cruzeiro do Sul a Transbrasil.
Letiská: Brasilia, Rio de Janeiro, Sao Paolo, Pôrto Alegre, Manaus, Belém
Lodná - veľký význam má vnútrozemská a pobrežná lodná dopr., ktorá sa podieľa na dopr. výkone 23%. Hlavnú dopr. cestu tvoria rieky v Amazonskej nížine. Veľký význam pre dopr. majú aj vodné systéme Sao Francisco a Paraná – Paraguaj. V B. je 35 300 splavných vodných ciest. Osobitné postavenie v pobrežnej a transoceánskej dopr. má Národné cisternové loďstvo. V B. je vyše 142 prístavov: 95 riečnych a 47 námorných. Najdôležitejšie prístavy sú: Santos (vývoz kávy), Rio de Janeiro (káva, ruda), Paranaguá (káva), Recife (cukor, bavlna).
Vodná:
Najväčšie spomedzi 50 námorných prístavov majú mestá Santos , Rio de Janeiro, Angra dos Reis , Praia Mole a Vitória. Celková dĺžka vnútrozemských vodných ciest je 50 000 km , z toho 3680 km na Amazonke.
Najväčší riečny prístav Manaus je dostupný aj pre zaoceánske lode , hoci je vzdialený vyše 1600 km od ústia Amazonky do Atlantického oceána.
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo Brazílie tvorí zmes národov. rasy: europoidná (biela) – 62 % belosi, negroidná (čierna) – 8 % černosi, mongoloidná (žltá) – 2 % Indiáni
Milióny Brazílčanov uplatňujú svoje právo na slobodu vyznania, uctievajú bohov a duchov pochádzajúcich z afrických náboženstiev. Napríklad v decembri a januári nechávajú mnohí na plážach kvety, mydlá a ovocie na počesť Iemanjá, africkej bohyne mora. Očakávajú od nej, že splní ich novoročné želania. Táto bohyňa sa spája s katolíckou Pannou Máriou. Takmer všetci Brazílčania sú Rímskokatolíci Toto náboženstvo si priniesli Portugalci a každé mesto či krajina má svojho patróna spomedzi svätcov, ktorý ho ochraňuje. Milióny Brazílčanov uplatňujú svoje právo na slobodu vyznania, uctievajú bohov a duchov pochádzajúcich z afrických náboženstiev. Štyri dni a štyri noci pred 40- dňovým pôstom pred Veľkou nocou býva každý rok v Brazílii karneval. Prichádzajú sem turisti z celého sveta, aby sa pripojili k oslavám v Rio de Janeiro. Ulice sú plné návštevníkov, vo dne v noci sú preplnené tanečníkmi v nádherných kostýmoch pohybujúcimi sa v rytme hudby. Vyvrcholením je pestrofarebný sprievod.
Asi 78% Brazílčanov žije v mestách postavených blízko pobrežia. Mnohí sa v posledných rokov presťahovali z vidieka do miest, aby si tu našli prácu i lepšie životné podmienky. Nedostatok bytov v Brazílii spôsobil ,že asi 25.Vymoženosti, ako sú tečúca voda a hygienické zariadenia, sú zriedkavosťou. Nedostatok bytov spôsobilo , že obyvatelia si museli zabezpečiť náhradné obydlia z odpadového materiálu v ktorých prebývajú bez pitnej vody a základného hygienického vybavenia sú to tzv. :slumy.
Slumy
Nedostatok bytov v Brazílii spôsobil, že asi 25 miliónov ľudí žije v rozrastajúcich sa slumoch nazývaných favelas, ktoré obkolesujú mestá. Väčšinu domov stavajú samostné rodiny, niekedy z odpadových materiálov, ale častejšie z dreva, tehál a cementu z obchodov so stavebninami. Vymoženosti, ako je tečúca voda a hygienické zariadenia, sú zriedkavosťou.
Priemerný vek:
Muži 59 rokov
Ženy 70 rokov
Priemerný vek: celkový 65
Gramotnosť obyvateľstva: celková 83,3%
muži 83,3%
ženy 83,2%
Zloženie obyvateľstva: Kaukaz aj Portugalci, Nemci,
Taliani, Španieli, Angličania,
Poliaci 55%
Miešanci 32%
Afričania 11%
Iní 2%
Priemysel
Brazília je síce sebestačná vo výrobe potravín a priemyselných tovarov, ale potrebuje peniaze, aby mohla splatiť obrovské dlhy. Brazília je veľmi bohatá na nerastné suroviny ktoré sa tu ťažia a spracovávajú, je to jeden z jej najväčších príjmov. V Brazílii sa nachádzajú ložiská mnohých kovov : bauxit, nikel, cín, zlato, železná ruda, mangán, platina. Taktiež sa tam nachádza malá zásoba uránu a ropy. Je taktiež významný producent áut. Majú tu svoje továrne rôzne svetové značky napr. nemecký Volkswagen alebo americký Ford. Veľké množstvo áut sa vyváža do Argentíny. Väčšina brazílskej priemyselnej výroby sa sústreďuje v trojuholníku priemyselných miest Rio de Janeiro, Sao Paulo a Belo Horizonte. Zvýšenie cien ropy v 70. rokoch prinútilo Brazíliu, aby hľadala alternatívne palivá. Výskumníci prišli s etanolom. Toto palivo sa vyrába z kvasenej cukrovej trstiny. Etanol je lacnejší ako bežný benzín, produkuje menej oxidu uhličitého a je šetrnejší k životnému prostrediu. V súčasnosti asi 1. tretina brazílskych áut jazdí na tento zelený benzín.
Brazílie sa radí k najvyspelejším štátom kontinentu. Je bohatá na suroviny všetkého druhi, chýba tu len dostatočné množstvo ropy a koksovateľného uhlia. Vďaka obrovským zdrojom vodnej energie, surovín, nadbytku lacnej pracovnej sily a veľkým daňovým úľavám sem najbohatšie zeme sveta hlavne USA, Japonsko a Nemecko, umiestnili mnoho svojich firiem. Rozvoj zeme súvisí s obrovským tempom industrializácie, ktoré má dnes ťažko vo svete obdoby.
Snaha dosiahnuť čo najskôr úroveň vyspelých zemí priniesla obrovské zadlženie. V roku 1997 bola Brazílie so 180 miliardami USD najväčším svetovým dlžníkom Zem nie je v súčasnosti schopná splácať bankám ani úroky z pôžičiek, ale nová hospodárska politika prináša veľa úspechov. Najvyspelejším regiónom zeme je juhovýchod štátu, v ňom sa sústreďuje 44 % obyvateľov, 65% priemyslovej výroby V súčasnosti v Brazílii je 49% ekonomicky činných osôb zamestnaných v sektore služieb a 27% v sekundárnom sektore. Najviac podporovaný je ťažký priemysel, výroba železa a ocele.
Medzi latinskoamerickými štátmi vyniká najväčším podielom priem. Výrobkov na exporte (okolo 55%). Brazílie vyváža železnú rudu, drahé kovy, železo a oceľ. Naopak dováža ropu a ropné produkty, stroje, chemické výrobky a kovy. Predpokladá sa, že obrovské nálezištia ropy sa nachádzajú v povodí Amazonky. Hlavným centrom baníctva je štát Minas Gerais. V Brazílii sú obrovské nálezištia drahokamov a polodrahokamov. Podíiel vodných elektrární na celkové výrobe elektrické energie činí asi 90 %, aj keď nie je vodná energia z tokov Amazonky a Paraná zďaleka využívaná.
Poľnohospodárstvo
Brazília je štátom, v ktorom sa dopestuje najviac kávy na svete. Brazílska káva je kvalitná, a veľmi dobre sa predáva na svetových trhoch. Taktiež v pestovaní pomarančov a výrobe pomarančových koncentrátov je na poprednom mieste vo svete. Ďalej sa pestujú banány, kakao, cukrová trstina, sója a rôzne obilniny. Priemysel
Priemysel v Brazílii je dobre rozvinutý a je tam zastúpené široké spektrum priemyselných odvetví : výroba textilu, topánok, spracovanie železnej rudy a cínu, výroba ocele. Veľmi rozšírená je najmä výroba náhradných dielov do áut, ktoré sa vyrábajú v Európe. Rozšírená aj výroba strojov, montáž zahraničných áut ( veľké zastúpenie má hlavne značka Volkswagen ) a stavba lietadiel. História
História Brazílie siaha do počiatkov 16. storočia. V tom čase ešte prekvital obchod s otrokmi, ktorí museli pracovať v lesoch a na poliach, pretože ťažba dreva a pestovanie cukrovej trstiny si vyžadovali veľa pracovných síl. Priekupníci privážali otrokov z Afriky, pretože černosi boli výkonnejší v práci a odolnejší voči chorobám, ktoré sa vyskytovali. Privážanie afrických obyvateľov na územie terajšej Brazílie spôsobilo, že takmer jedna tretina obyvateľov Brazílie je afrického pôvodu. Koncom 17. storočia začal „zlatý vek" Brazílie. Ľudia objavovali zlato a diamanty. V polovici 18. storočia znova ožilo pestovanie cukrovej trstiny a bavlny. V 19. storočí sa Brazília osamostatnila od Portugalska a 7. septembra 1822 vznikla Brazília. V tom období zaznamenalo prudký rozmach pestovanie kávy, z ktorej väčšina sa predávala do Anglicka. V Brazílii sa otroctvo zrušilo až v roku 1888. Začiatkom 20. storočia sa výrazne zvyšuje pestovanie kávy. Do Brazílie smerujú prúdy prisťahovalcov, najmä Talianov. Zvyšovanie produktivity pestovania a spracovania kávy sa dosiahlo hlavne mechanizáciou. Významným zdrojom príjmov sa stáva kaučuk. Monopol Brazílie narušili Angličania, ktorí taktiež začali pestovať kaučuk a preniesli jeho pestovanie do anglických kolónií, čím vytlačili z trhu Brazíliu.
V Brazílii sa stále zväčšujú plochy obrábanej pôdy , ale v poľnohospodárstve pracuje čím ďalej tým menej ľudí vďaka mechanizácii. Asi 4 % území štátu tvorí obrábaná pôda. Pastviny tvoria asi 25 % územia. Pôdu tu obrábajú veľkí vlastníci – latifundisti, takže malí hospodári nemajú šancu Poľnohospodárske plochy sa nachádzajú predovšetkým na juhu a na severovýchodnom pobreží.
Medzi hlavné plodiny patria sója pestovaná na vývoz ako krmivo pre dobytok. Brazílie je najväčším svetovým producentom kávy.
Cukrová trstina, v jej produkcii Brazílie tiež zaujíma prvé miesto na svete, sa používa k výrobe tzv. gasalkoholu, náhrady za benzín k pohonu motorových vozidiel. Tento výrobní proces bol v Brazílii vyvinutý a masovo rozšírený s cieľom odstrániť závislosť na dovoze ropy. Ďalej sa tu pestuje kakao, bavlna, kukurica, ryža, pšenica, fazuľa, maniok, zemiaky, zelenina, orechy a ovocie.
Chová sa tu dobytok a ošípané (ich stavy v Brazílii patria k najväčším na svete). V riekach a v mori sa vyskytuje obrovské množstvo rýb, ktoré sa využíva zatiaľ iba nepatrne. V Brazílii došlo k rozsiahlemu ničeniu lesov. Asi 6 % lesných porastov sa využíva pre lesníctvo. Pôvodné pralesy trpeli intenzívnym zberom surového kaučuku. Najväčšie škody spôsobuje vypaľovanie lesov za účelom získavania novej ornej pôdy. Skoro 2/3 zeme sú zalesnené . Na severe Amazonie sa drevo používa len ako palivo. Na vývoz idú vzácne druhy drevín, celulóza a papier sa vyrába predovšetkým z eukalyptov a pínií na juhu krajiny.
HospodárstvoVďaka mohutnej industrializácii sa Brazília za posledných 25 rokov zmenila z agrárnej krajiny na krajinu približujúcu sa úrovni hospodársky vyspelých štátov. Brazílsky hospodársky zázrak sa však vyznačuje veľkou regionálnou a sociálnou nerovnomernosťou. V roku 1996 dosiahol hrubý domáci produkt 709,5 miliardy US dolárov. Z toho bol podiel poľnohospodárstva 14%, priemyslu 37% a služieb 49%. Hlavnými obchodnými partnermi Brazílie sú USA a Argentína. Dovážajú sa najmä stroje a dopravné prostriedky, pohonné látky, elektrické prístroje a potraviny. Najdôležitejšími vývoznými tovarmi sú kovy a kovové výrobky, vozidlá (vrátane náhradných dielov), sójové bôby a výrobky z nich, chemické výrobky, rudy, papier, káva a cukor. Orná pôda zaberá 14% poľnohospodársky využitej plochy, dobytok sa chová asi na polovici celkovej plochy krajiny, ostatná pôda leží úhorom. Na úrodnom juhu sa pestuje predovšetkým sója, cukrová trstina, káva a tabak. Dobytkárstvo má v Brazílii extenzívny charakter. Na severe má významnú úlohu pestovanie tropického ovocia, kakaové plantáže a ťažba dreva. Klčovanie a vypaľovanie pralesov v tejto oblasti ( každoročne až 25 544 km2 ) má však za následok drastické narušenie ekologickej rovnováhy. Priemyselná výroba je sústredená na juhu a juhovýchode.
NáboženstvoV Brazílii prevažuje kresťanstvo. Katolíci tvoria 85%, protestanti 11%, menšie počty veriacich registrujú tiež cirkvi ortodoxné, maroniti a pravoslávni. Existuje tu malá komunita židovských veriacich, ďalej sú vyznávané afro-brazilské kulty, predovšetkým v Bahia.. Vo Filozofii afro-brazilských kultov nie sú rovnaké základy ako v ázijskom a v európskom náboženstve. Nehrajú tu žiadnu úlohu dva základné aspekty diabol a boh. Najviac asi Európanov šokuje kult Exú, ktorý nazývajú diablom. Exú zobrazuje podobu ľudskú a zvieraciu s penisom. Pre Afričanov predstavuje cestu medzi materializmom a spiritualizmom. Je to posol medzi bohom a ľudským stvorením. Všetko spojené s peniazmi, láskou a ochranou ochraňuje Exov svojim pozorným okom.
Kult CandombléKult candomblé priviezli prisťahovalci z afrických zemí. Kult candomblé vyznávajú predovšetkým obyvatelia v regióne Bahia. V ostatných regiónoch má candomblé iný názov – v Riu sa mu hovorí Macumba, v Amazonii a v Pará se nazýva Babassue, v Pernambucu a v Alagoasu sa mu hovorí Batuque, v Maranhau sa používa termín tambor.
V niektorých miestach sa môžete zúčastniť ceremonií spojených s kultom candomblé. V Salvadore, v Casa Branca môžete peožiť tento neopakovateľný zážitok spojený s prežitím večera plného ceremonií candomblé. Pri týchto rituáloch nosia ženy krajkové oblečenie a blúzky a tancujú veľmi pomaly. Muži vybubnovávajú africké rytmy na bubny. Iba ženy tancujú pokiaľ nedosiahnu absolútneho tranzu, ktorý je vlastne cieľom celého ceremoniálu. Muži majú za úlohu podporovať ženy a doprevádzať ich ceste k tranzu. Keď ženy dosiahnu tranz , celé sa trasú. Ráno sa koná ceremoniál, pri ktorom sa obetujú zvieracie obete. Popoludní potom pokračuje ceremoniál venovaný Exom Ceremoniálu candomblé sa môžete zúčastniť tiež v regióne Bahia v meste Cachoeira. Vetšinou sa tu konajú v piatok alebo v sobotu večer. Je dobré sa zúčastniť ceremoniálu s nejakým sprievodcom, ktorý vám dá všetky dôležité informácie. Nesmie sa napríklad obliekať len krátke nohavice a na miesto, kde sa ceremoniál koná, musíte prísť bez pokrývky hlavy. Dejte si pozor, nech neblokujete miesto pri vchode a neprekážate tu. Vetšinou je tu jeden človek, ktorý všetko organizuje. Muži sedia na pravé strane, ženy na ľavej. Miesta na sedenie sú veľmi dôležité, preto si overte, či sedíte na správnom mieste. Niekedy je pri ceremoniále malé občerstvenie s jedlom a pitím. Môže sa ale stať, že nesmiete ochutnať jedlo, ktoré vás bude lákať.
Každý účastník ceremoniálu má „orixá“ – bohov, ktorý predstavuje ochranu života a vôbec zrodenia života. Každý „orixá“ má svoju charakteristiku, je rozdelený na mužské a ženské pohlavie, má i svoju históriu. Používajú sa tiež mušle, ich pozície vám môže niečo povedať o vašej minulosti a šťastí. Ďalším dôležitým bohom je Oxumaré, ktorý predstavuje dúha. 6 mesiacov je Oxumaré mužské pohlavie a ďalších 6 mesiacov ženské pohlavie. Logunedé je syn dvoch mužských pohlaví – oguna a oxosse. Väčšina týchto bohov sú homosexuáli. Kult candomblé akceptuje a podporuje homosexualitu.
Aby si vyznávači candomblé udržali zdravie a silu prinášajú bohu Orixá jedlo. Každý boh má svoje obľúbené obete. Napríklad boh Iemanjá – bohyňa mora miluje parfémy, biele a modré kvetiny, ryžu a pečenú rybu. Najväčší boh Oxalá, vlastník slnka , jedáva varenú kukuricu.
Oxúm, boh čerstvé vody a vodopádov je preslávený svojou márnosťou. Miluje náušnice, retiazky, náramky, šampanské a med.
Kult Umbanda a QuimbandaUmbanda je bielá mágia, akýsi mix candomblé a spiritualismu. Prezentuje formu národného brazilského náboženstva. Umbanda je menej organizovaná než candomblé. Quimbanda je súčasťou náboženstva Umbanda. Je to čierna mágia. Rituály sú spojené s veľkým množstvom krvi zvieracích obetí a škaredých skutkov. Vyznávánie Quimbandy je ilegálne, tiež ako jej ceremoniály.
Kardecismus
V 19. storočí predstavil francúzsky spirituálny majster Allan Kardec brazilským belochom nové náboženstvo. Kardecovi myšlienky nasleduje v súčasnosti veľké množstvo brazilcov. Kardecismus hlásia reinkarnáciu, salónne seanse a rozhovory s mrtvými.
Kultúra a umenie
Brazília je veľmi bohatá na kultúru a umenie. Prevažnú časť obyvateľstva tvoria Európania, a aj život v Brazílii prebieha podľa európskych zvyklostí. Ale prisťahovaním afrických obyvateľov v 16. a 17. storočí sa zmiešali dve kultúry: európska a africká a hlavne vďaka tomu sa stala Brazília medzi turistami značne vyhľadávaná.
V hudbe prevláda štýl samba a je neoddeliteľnou súčasťou každého brazílskeho karnevalu. Najznámejším kultúrnym strediskom Brazílie je bývalé hlavné mesto krajiny - Rio de Janeiro. Každoročný karneval, ktorý sa koná vždy vo februári, je známy po celom svete a ročne sa ho zúčastnia milióny ľudí z celého sveta. V meste sa takisto nachádza Národný archív, ktorý obsahuje najväčšiu zbierku brazílskych dejín. Takmer v každom väčšom meste sa nachádzajú veľké múzeá, ktoré slúžia na rôzne vzdelávacie aktivity. V Rio de Janeiro sa nachádza Múzeum moderného umenia, kde sú vystavené obrazy domácich, ale aj zahraničných umelcov. V múzeu sa okrem toho nachádzajú rôzne prednáškové sály, v ktorých sa študenti môžu vzdelávať v oblasti umenia a kultúry. Národné múzeum je najväčšie v Brazílii a obsahuje zbierku 4 miliónov exponátov, prevažne z oblasti botaniky, geológie a biológie.
Karneval
Štyri dni a štyri noci pred 40-dňovým pôstom pred Veľkou nocou býva každý rok (vo februári alebo v marci) v Brazílii karneval. Prichádzajú sem turisti z celého sveta, aby sa pripojili k oslavám v Riu de Janeiro. Ulice sú plné návštevníkov, vo dne v noci sú preplnené tanečníkmi v nádherných kostýmoch pohybujúcimi sa v rytme hudby. Vyvrcholením je pestrofarebný sprievod alegorických vozov organizovaný školami samby.
Futbal
Futbal hrá alebo sleduje každý Brazílčan a v každom meste nájdeme štadión. Obrovský štadión Maracaná v Riu de Janeiro bol postavený pre svetový šampionát roku 1950 a zmestí sa sem 200 000 divákov. Brazília vyhrala majstrovstvá sveta viac ráz než hociktorá iná krajina, naposledy v roku 1994. Mnohé brazílske futbalové hviezdy hrajú v zahraničí, napr. v mužstvách Anglicka, Španielska a Talianska.
Formula
Felipe Massa sa narodil 25. marca 1981 v brazílskom Sao Paole. Už od malička savenoval – tak ako množstvo Brazílčanov – motokáram. V rokoch 1990 až 1997 súťažil v rozličných pretekoch motokár v rodnej vlasti, pričom si na svoje konto pripísal viacero prvenstiev. Do sveta vážneho motošportu vstúpil Felipe v roku 1998, keď začal pretekať v seriáli Formula Chevrolet. O rok neskôr už zdobil jeho vitrínu veniec šampióna a chýry o brazílskom talente sa začali šíriť do sveta. Rok 2000 priniesol Massovi prestup do Formule Renault, kde sa stal okamžite majstrom. Nasledoval prestup do európskych majstrovstiev F3000. Z ôsmich pretekov triumfoval Felipe v šiestich, pričom si na svoje konto pripísal i množstvo najrýchlejších kôl a pole positions. S vizitkou šampióna F3000 už mohol začať snívať o realizácii svojho najväčšieho sna – prestupu do Formuli 1. Svojej veľkej šance sa Massa dočkal už v roku 2002, keď mu miesto vo svojom tíme ponúkol tím Sauber. Felipe sa tešil z možnosti testovať pre švajčiarskú značku, ale vzápätí dostal príležitosť zasadnúť do kokpitu ako pilot pre celú sezónu F1. Felipe mal po boku Nicka Heidfelda nahradiť Kimiho Räikkonena, ktorý po svojej skvelej nováčikovskej sezóne prestúpil do špičkového McLarenu.
Amazonský dažďový prales
Amazonský dažďový prales pokrýva plochu veľkú ako Austrália. Je najväčším zachovaným dažďovým pralesom na svete. Zaberá približne jednu tretinu Južnej Ameriky, najhustejší je okolo rieky Amazonky v Brazílii. Mnohé zvieratá, vtáky, hmyz a plazy sú odkázané na toto prostredie, kde si nachádzajú potravu a úkryt. Kmene amazonských Indiánov žijú v týchto dažďových pralesoch už tisíce rokov. Dažďový prales však trpí nesmiernym vyrubovaním, ktoré ohrozuje obyvateľstvo, zver i rastlinstvo, ale v konečnom dôsledku i život na Zemi. V lesoch rastú rastliny, ktoré poskytujú základnú surovinu pre mnohé hodnotné výrobky, ako sú napr. Guma, fermež, farby, kozmetika, a čo je najdôležitejšie – pre lieky a liečivá. Napríklad kôra stromu chinchona, teda chininovníka je zdrojom chinínu, známej zložky liekov. Životne dôležité plochy lesa sa strácajú vyrubovaním, chovom dobytka a sťahovaním obyvateľstva. Stavba ciest takisto sprístupňuje vnútro lesa ďalšiemu ničeniu. Ak bude pokračovať súčasné tempo odlesňovania, koncom storočia tu neostane žiadny les. Brazílska vláda v minulých rokoch vyrúbala veľké plochy lesa a vyzvala bezzemkov, aby sa presťahovali a začali farmáriť. Pôda je však plytká, podlieha erózii a rýchlo stráca úrodnosť. Asi 30% dažďového pralesa sa vyrúbalo kvôli chovu dobytka. Pôda však dokáže uživiť dobytok iba niekoľko rokov. Potom sa znova vyrubujú ďalšie časti lesa. Každoročne sa z Brazílie exportujú tisíce kmeňov ebenového, tíkového a mahagónového dreva. Dnes sa vytínanie stromov obmedzuje. Propaguje sa nábytok z mäkkého dreva.
Indiánske kmene
Kedysi žil v dažďovom pralese azda milión Indiánov. Dnes ich ostalo menej ako 200 tisíc. Väčšinu Indiánov tvoria kočovní pestovatelia. Znamená to, že sa istý čas usadia na jednom mieste, kde lovia a pestujú základné potraviny, potom sa sťahujú ďalej. Týmto spôsobom sa vyčerpaná lesná pôda regeneruje. Indiánov ohrozujú od príchodu iných civilizácií choroby, ako sú chrípka alebo osýpky, proti ktorým nie sú odolný.
Brasilia – hlavné mesto Brazílie
Už od roku 1891 bol do Brazílskej ústavy zaradený záväzok postaviť nové hlavní mesto vo vnútrozemí. Priamy podnet k založení Brasilie dal až brazílsky prezident českého pôvodu Juscelino Kubitschek v roku 1956. A už 26.7.1957 s obdivuhodnou energií nechal vybudovať v priebehu štyroch let nové hlavné mesto, ktoré leží na náhornej plošine v Brazílskej vysočine vo výške 1060 m. n. m. v pramenné oblasti rieky Tocantis a je zhruba v takej istej vzdialenosti od všetkých veľkých miest Brazílie. Náklady za období štvorročnej výstavby boli odhadované asi na 10 % vtedajšieho celkového štátneho rozpočtu. Mesto bolo navrhnuté urbanistom Luciem Costou a architektom Oscarem Niemeyerem. Centrum mesta je v tvare lietadla ako symbol rýchleho štartu k modernizácii krajiny. Toto "lietadlo" má dĺžku 3 km a "rozpätie krídiel" 5 km. Jednotlivé mestské majú svoje funkcie (vládne, kultúrne, obytné, obchodní i záhrady a parky). V Brasílii je prezidentský palác, poslanecká snemovňa, najvyšší súd, senát, najrôznejšie ministerstva a i katedrála. Panorama mesta uzaviera umelé jazero, dlhé 45 km, 4 km široké a 36 m hlboké. Keď bolo mesto dokončené stalo se hlavným mestom Brazilské federatívnej republiky - a to dňa 21.4.1960. Pre nových obyvateľov hlavného mesta mala vláda pripravené rôzne výhody: od nižších daní až po lacnejší benzín v zemi - to preto, aby do umelého mesta vstúpil normálny život a nie, aby bol iba umelý-úradnický. To sa podarilo - pôvodný plán počítal maximálne s pol miliónom občanov, ale na konci 70.let ich bolo cez milión a teraz má mesto už 1.820.000. obyvatelov i s chatrčami, ktoré vyrástli na okrajoch mesta. Brasilia je vybavená moderným dopravným spojením s veľkými mestami Brazílie. Napríklad dialnica, která spojuje mesto Brasilia so severným pobrežím a mestom Belém vedie 2200 km pralesom a bolo pri nej vytvorené 100 miest. Čo iba potvrdzuje veľkoleposť tohto výnimočného projektu.
Záver
Brazília je krajina s množstvom atrakcií, hustými lesmi a nádhernými plážami. Je to krajina dvoch svetov. Krajina bohatých, moderných turistických centier, ale aj krajina chudobného vidieka a mestských periférii s neľudskými podmienkami pre život. Ľudia v Brazílii sa i napriek životným ťažkostiam vedia zabávať, čo ich robí očarujúcimi. Myslím si že Brazília je jednoznačne krajina, ktorú treba navštíviť aspoň raz za život.
