Chorvátsko

Politický systém: republika
Administratívne usporiadanie: 20 žúp
Rozloha: 56 542 km2
Obyvateľstvo: 4 495 tis.
Hustota zaľudnenia: 80 obyv./km2
Hlavné mesto: Zahreb
Iné významnejšie sídla: Split, Rijeka, Osijek
Najvyšší bod: Trogla 1913 m
Úradný jazyk: chorvátčina
Rasové a národnostné zloženie: Chorváti 82%, Srbi 10%, Bosniacki Srbi 1%, Maďari 1%, iné 6%
Náboženstvo: kresťanstvo 88%, islam 12%
Nezamestnanosť: 16,5%
Využitie pôdy: lesy 15%, orná pôda 52%, lúky a pasienky 18%, ostatné 15%
Priemerná dĺžka života: muži 70, ženy 77
HDP: 12% 25% 63%
Mena: kuna

Chorvátsko je krajinou s tisícročnou históriou a kultúrou. Bývalá Juhoslávska republika s malebným pobrežím bola na začiatku 90. rokov postihnutá občianskou vojnou. V tomto priestore sa od nepamäti stretávala stredoeurópska a stredomorská kultúra.

Povrch
Jeho územie sa rozprestiera v južnej časti Panónskej nížiny a pozdĺž východného pobrežia Jadranského mora. Je to štát ležiaci na rozhraní Strednej Európy a Balkánskeho polostrova. Na severe a východe krajiny sa rozkladajú nížiny. Tie sú rozčlenené drobnejšími pohoriami (Papuk, Psunj), pripájajú sa k Veľkej uhorskej nížine. V západnej a južnej časti Chorvátska v severozápadno-juhovýchodnom smere tiahnu skrasovatelé hrebene Dinárov. Časťami tohto pohoria sú aj ostrovy, ktoré lemujú pobrežie (Krk, Cres, Brač, Hvar a i.). Oblasť medzi riekami Dráva a Sáva je snáď jedna z najzelenších oblastí v Chorvátsku. Na rozdiel od suchého pobrežia, tu aj v lete spadne dosť dažďových zrážok. Túto časť Chorvátska tvorí zväčša rovina až pahorkatina a obe rieky od seba oddeľuje pohorie Bilo Gora. V údoliach je vybudovaných množstvo rybníkov.

Obyvateľstvo
Obyvateľstvo republiky tvoria Chorváti, Srbi, zvyšok Taliani, Rómovia a iné. V mestách žije 45% obyvateľov. V dôsledku občianskej vojny sú veľké presuny obyvateľstva.

Hospodárstvo
Väčšina ľudí žije z poľnohospodárstva, maloroľníctva, a chovu zvierat. Najvýznamnejšou nerastnou surovinou krajiny je bauxit na Istrijskom polostrove, na báze ktorého vyrástli hlinikárne. Pre chorvátsky priemysel sú v prvom rade charakteristické odvetvia s veľkými nárokmi na množstvo pracovných síl (elektronika, spracovanie kovov), ale najmä na pobreží a v prístavoch zohráva v hospodárskom živote krajiny významnú úlohu spracovanie ropy a výstavba lodí. Priemyselná výroba sa koncentruje do dvoch oblastí. Prvá je stredochorvátska oblasť s hospodárskymi centrami Zahreb, Osijek, Sisak, Karlovac a Varaždín. Druhá je prímorská oblasť s prístavmi Rijeka a Split s priemyslom typickým pre prístavné komplexy. Na ostrove Krk sa nachádza ropný terminál Omišalj prístupný aj pre najväčšie tankery. Začína tam ropovod Adria, ktorého jedna vetva končí na Slovenku. Poľnohospodárstvo je vyspelé. Na pobreží s mediteránnym podnebím pestujú olivy, hrozno, figy, mandle a citrusové ovocie. Významná je produkcia tabaku. V Slavónii (územie medzi riekami Dráva a Sáva), kde prevláda kontinentálne podnebie sa pestuje pšenica, cukrová repa, kukurica, slnečnica a krmoviny. Je tu aj významný chov najmä hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. V pohoriach sa chovajú ovce a kozy. Veľký význam má aj rybolov.

Cestovný ruch
Chorvátsko má značne rozvinutý cestovný ruch, najmä vďaka starobylým mestám s neopakovateľnou atmosférou (Dubrovnik, Zadar, Split), jadranským prímorským strediskám a liečivým strediskám. Mestá majú veľa spoločného aj s našou históriou: Pula bola vojenským prístavom Rakúsko-uhorskej monarchie, Opatija bola najluxusnejším a najobľúbenejším letoviskom Monarchie. Vojna, ktorá sprevádzala rozdelenie Juhoslávie, spôsobila krajine veľké škody a na istý čas utlmila aj rozvoj cestovného ruchu.