Slovinsko

Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 58 okresov
Rozloha: 20 251 km2
Obyvateľstvo: 2 mil.
Hustota zaľudnenia: 98 obyv./km2
Hlavné mesto: Ľubľana
Iné významnejšie sídla: Maribor, Celje, Kranj
Najvyšší bod: Triglav 2863 m
Úradný jazyk: slovinčina
Rasové a národnostné zloženie: Slovinci 91%, Chorváti 3%, Srbi 2%, iné 4%
Náboženstvo: rímsko-katolícke 90%, pravoslávne 2%, evanjelické 1%, islamské 2%, iné 5%
Nezamestnanosť: 14,8%
Využitie pôdy: orná pôda 12%, pastviny 20%, lesy 45%, ostatné 23%
Priemerná dĺžka života: muži 70, ženy 78
HDP: 4% 38% 58%
Mena: tolar

Hornaté Slovinsko leží na severozápadnom okraji Balkánu. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr bolo súčasťou Juhoslávie. Ako prvá z juhoslávskych republík získala nezávislosť roku 1991. Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu so Švédskom a Fínskom k najviac zalesneným štátom Európy.

Povrch
Na území štátu, ktorý leží na okraji Strednej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pričom dĺžka pobrežia dosahuje 47 km.  Podnebie je vnútrozemské, závislé od nadmorskej výšky najmä v severozápadnej časti, kde zrážky dosahujú až 2000 mm ročne.

Obyvateľstvo
Obyvateľstvo je národnostne jednotné. Tvoria ho Slovinci a málo početné menšiny Maďarov a Talianov. Napriek tomu, že Slovinsko takmer tisíc rokov ovládali nemecky hovoriaci Rakúšania, Slovinci si udržali svoj jazyk a ľudovú kultúru. Súčasťou tejto kultúry sú pestrofarebné výšivky a charakteristické čepce. Väčšina obyvateľov žije v mestečkách alebo početných dedinách roztrúsených po krajine. Iba 300 000 ľudí žije v hlavnom meste Ľubľane, ktorá patrí k najmenším metropolám v Európe.

Hospodárstvo
Slovinsko má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Najznámejšie značky slovinského strojárenstva sú GORENJE (chladničky, práčky a i.) a TAM (autobusy, nákladné autá). Významným chemickým odvetvím je farmaceutický priemysel. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Ďalšie plodiny sú ovocie, zelenina a vinič. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom.

Cestovný ruch
Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani). Už v roku 1580 bol na dnešnom území Slovinska založený žrebčinec, ktorý dodáva kone pre španielsku jazdeckú školu vo Viedni. Na farme bol vyšľachtený aj známy lipiciansky kôň. Dnes sa lipiciani považujú za najlepšie vozové kone na svete.