Grécko

Politický systém: parlamentná republika
Administratívne usporiadanie: 9 krajov, 51 okresov,
Rozloha: 131 957 km2
Obyvateľstvo: 10,6 mil.
Hustota zaľudnenia: 80 obyv./km2
Hlavné mesto: Atény
Iné významnejšie sídla: Solún, Pireus, Patras
Najvyšší bod: Olymp , 2911 m
Politický systém: parlamentná republika
Úradný jazyk: gréčtina
Rasové a národnostné zloženie: Gréci 95%, Macedónci 1%, Turci 1%, cigáni 1%, iné 2%
Náboženstvo: pravoslávne 98%, islamské 1%
Nezamestnanosť: 10, 6%
Využitie pôdy: orná pôda 31%, pastviny 40%, lesy 20%, ostatné 9%
Priemerná dĺžka života: muži 75, ženy 80
HDP: 14% 24% 62%
Mena: euro
Stará mena: drachma

Grécko je krajinou hnedých skál, belasého mora, dobiela sfarbených dedín, starovekých ruín a stredovekých chrámov. Mestá ako Atény sú plné nádherných pozostatkov po starovekej gréckej civilizácii, ktorá tak veľmi ovplyvnila vývoj v Európe. Patrí mu aj prívlastok, krajina ostrovov.

Povrch
Grécko zaberá južnú časť Balkánskeho polostrova s priliehajúcimi ostrovmi. Pevninová časť má silne členité pobrežie s mnohými zálivmi (Solúnsky, Korintský, Sarónsky, Eubojský,...) a polostrovmi (Peloponéz, Chalkidiki, Athos,...). Na juhu spája Peloponéz len 6 km široká šija, ktorá je však od roku 1893 prekopaná. Ostrovov je až 437, z čoho však 303 je pre nedostatok pitnej vody neobývaných a len 134 je zaľudnených. Na severozápade Grécko hraničí s Albánskom, na severe s Macedónskom a Bulharskom, na severovýchode a východe s Tureckom. Najjužnejším bodom Grécka je ostrov Gaudos.
Povrch Grécka je veľmi hornatý a horopise zložitý. Krajina je od severozápadu na juhovýchod prestúpená mocnými pásmami pohorí Dinárskej sústavy. V strednej a severnej časti Grécka sa tiahne pohorie Pindos. Najvyšším vrchom v tomto pohorí s výškou 2637 m.n.m je Smolikas. Pohoria Grécka dosahujú veľkú výšku a dvíhajú sa väčšinou blízko pobrežia. Sú väčšinou vápencové a zkrasovatelé. Najviac nížin má severné pobrežie pri Egejskom mori, menej ich má stredná a juhovýchodná časť Grécka. Veľká väčšina Grécka má podnebie stredomorské, veľmi teplé so suchým letom a vlhkou zimou. Iba vyššie pohoria majú osobitné horské podnebie. Rieky, ktoré tečú Gréckom(s výnimkou Vardaru a pohraničnej Marice), sú krátke a majú v lete veľmi málo vody. Najdlhšou riekou, ktorej celý tok tečie územím Grécka, je Aspropotamos.

Obyvateľstvo
Gréci majú v obľube tradičné národné tance, piesne a malebné (pestrofarebné, pekné) kroje. Najznámejšie festivali ľudovej hudby sú späté z gréckou pravoslávnou vierou, ktorú vyznáva 98% obyvateľstva. Používajú novodobé nárečia, ktoré sú odvodené zo starej gréčtiny a používa ich väčšina obyvateľstva. Staroveká gréčtina je však laikom (človek bez odbornej znalosti, neodborník) nezrozumiteľná a vyučuje sa len na stredných školách a univerzitách. Terajší Gréci sú miešanci starovekých Grékov s rozličnými inými národmi, Rimanmi, Albáncami, Turkami a tiež Slovanmi. Obyvateľstvo je po krajine rozmiestnené nerovnomerne. Najväčšiu ľudnatosť majú oblasti Atény - Pireus, Thesaloníke, Peloponéz, Iónske a Egejské ostrovy(70 – 120 ľudí na 1 km štvor.).Väčšina obyvateľstva – 65% - žije v mestách, 1/6 všetkého obyvateľstva žije v hlavnom meste krajiny Aténach, ktoré so svojim prístavom Pireom tvoria aglomeráciu veľkosti 3 mil. obyvateľov. Ľudia z vidieckych oblastí a ostrovov odchádzajú s výnimkou tých, čo žijú z cestovného ruchu. Do miest utekajú pred ťažkou poľnohospodárskou prácou najmä mladí ľudia, ale v mestách sa pre všetkých nenájde práca. Mestá sú preplnené a mnohé predmestia nemajú ani kanalizáciu a vodovod. Tiež zdravotníctvo a školstvo nemá všade rovnakú úroveň a navyše chýbajú nemocnice aj školy. Mnoho mladých Grékov emigrovalo, najčastejšie do Spojených štátov, Kanady, Austrálie, Afriky a krajín Európskej únie, predovšetkým do Nemecka. Niektorí sa vracajú a ušetrených peňazí si zariaďujú domy, automobily či malé živnosti alebo zostávajú v zahraničí.

Nerastné bohatstvo
Grécko je bohaté na najrozličnejšie druhy rúd (mangánové, železné, chrómové, olovnato-zinkové, pyrity, bauxity, molybdén atď.), ktorých ťažba je rozvinutá len v menšej miere. Dnes sa predovšetkým rozvíja ťažba lignitu, bauxitu, železnej rudy, pyritu a magnezitu, pričom sa hľadajú ložiská v Trácii. Palivová základňa je menej priaznivá.

Hospodárstvo
Grécke hospodárstvo je v porovnaní s inými vyspelým priemyselnými krajinami pomerne zaostalé. V posledných rokoch za pomoci zahraničných investícií došlo k veľkým štruktúrnym zmenám a relatívne rýchlemu rozvoju ekonomiky krajiny. Ekonomika Grécka ma priemyselno-agrárny charakter a je z hľadiska ekonomickej úrovne po Portugalsku hospodársky najmenej vyvinutou krajinou krajín EÚ. Podiel gréckeho priemyslu na trhu EÚ je nepatrní, činí len 1,26% celkovej výroby. Z hľadiska spracovateľského priemyslu je rozhodujúca výroba textilu a obuvi, potravinársky a kovospracujúci priemysel. Spracovateľský priemysel má však relatívne slabú domácu surovinovú základňu. Poľnohospodárska výroba zamestnáva doteraz pomerne veľkú časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Napriek tomu, že pôdny fond je v dôsledku geografických podmienok a kvality pôdy obmedzený, Grécko je takmer sebestačné v produkcii obilia, vrátane kukurice, ryže a cukrovky. Z hľadiska exportu je dôležitá produkcia tabaku, vína, olív, ovocia (predovšetkým citrusov), zemiakov a zeleniny. Grécko je dôležitým európskym producentom bavlny. V živočíšnej výrobe je dôležitý chov oviec a hovädzieho dobytka. Význam má i rybolov, pre export však majú väčší význam morské huby. Najdôležitejším odvetvím služieb je cestovný ruch. Ďalším odvetvím, ktoré sa významne podieľa na aktívnej bilancii služieb, je námorná doprava.

Doprava
Jediným dôležitým odvetvím gréckeho hospodárstva je železničná doprava. Železničná sieť je dlhá 2479 km, z čoho je však úzkokoľajných tratí až 1173 km. Ďalší rozvoj železníc brzdí hornatý povrch krajiny. Grécka obchodná flotila má teraz asi 31,0 mil. BRT, čím sa radí v Európe na prvé miesto. Námorná doprava je v rukách veľkých gréckych finančníkov a ich rodín (Niarchos, Onassis a Gulandris). Celkový obrat gréckych prístavov je teraz 55 mil. ton ročne. Najväčší prístav je prístav Pircus (Peiraicus) pri Aténach. Ročne sa v ňom prekladá asi 15 – 20 mil. ton tovaru. Cestná sieť dosahuje asi 42 tis. km a z toho takmer 1/3 ciest má pevný povrch. V krajine sú aj autotrajekty. Letecká doprava sa sústreďuje prevažne na aténskom letisku Elinikon (85%). Letecká spoločnosť Olympic Airways lieta do všetkých častí sveta.

Cestovný ruch
Významný cestovný ruch prináša peniaze, rozvoj služieb, stavebníctvo a vyššiu zamestnanosť. Takmer deväť miliónov návštevníkov ročne navštívi grécke antické kultúrne pamiatky a historické miesta, ktoré spolu so slnečným a teplým podnebím predurčuje túto krajinu na využívanie turistického ruchu. Korintský prieplav je dlhý vyše šesť kilometrov. Otvorili ho v roku 1893. Skracuje plavbu lodí smerujúcich z Korintského zálivu do prístavu Pireus v Aténach. Úzky pruh vody oddeľuje rozľahlý polostrov Peloponéz od hlavnej súše. Pestoval sa šport a hry. Prvé olympijské hry sa uskutočnili v Olympii v roku 776 pred n. l. a v roku 393 n. l. potom posledné grécke národné hry.