Prešovský samosprávny kraj sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. Slovensko je administratívne členené na 8 vyšších územných celkov. Prešovský kraj je spomedzi všetkých krajov najľudnatejší a pokiaľ ide o rozlohu, druhý najväčší kraj Slovenska. PSK je najvýchodnejším krajom Slovenskej republiky. Viac ako 60% obyvateľov je v produktívnom veku a takmer 23% v predproduktívnom. Priemerný vek obyvateľov Prešovského kraja predstavuje len 34 rokov. Vysokoškolsky vzdelaných je necelých 10 percent obyvateľov.

Regionálny hrubý domáci produkt za posledné roky pravidelne rastie, i keď jeho výška je stále hlboko pod priemerom EÚ.

Najvýznamnejšie odvetvie hospodárstva predstavuje obchodná činnosť. Jej podiel na celkových tržbách kraja tvorí 44,5%. Obchodu sa v kraji venuje najviac podnikateľských subjektov. Ďalšími významnými odvetviami je priemyselná výroba a stavebná produkcia. Vzhľadom na potenciál, ktorý má tento región v oblasti cestovného ruchu, má veľké rezervy v oblasti poskytovania

hotelových a reštauračných služieb. Ich podiel na tržbách kraja dosahuje len 0,6%. Veľkou výhodou priemyslu v kraji je jeho diverzifikácia (rozširovanie, zmena). Medzi najdôležitejšie priemyselné odvetvia patria drevospracujúci priemysel, elektrotechnický, chemický, textilný a odevný, strojársky a potravinársky priemysel.

Prešovský kraj

Rozloha: 8 998 km2 (18% územia SR)
Počet obyvateľov: 791 968 (14,7% obyvateľstva SR)
Hustota osídlenia: 88 obyvateľov/km2
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo: 384 787 (47,7%)
Miera nezamestnanosti: 17,91 %
Priemerný vek: 33,67 roka
Počet okresov: 13
Počet miest: 23
Počet obcí: 642
Sídlo kraja: Prešov (92 786 obyvateľov)

Okresy: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou

Poloha
Územie Prešovského kraja leží v severnej časti východného Slovenska. Jeho severné ohraničenie tvorí dlhá štátna hranica s Poľskou republikou (360 km), ktorú tvoria prirodzené prírodné prekážky – pohoria a rieky. Na východe kraj susedí s Ukrajinskou republikou. Na južnej strane susedí s Košickým krajom, na západe so Žilinským a Banskobystrickým krajom. Svojou rozlohou 8 998 km2 zaberá približne 18 % územia Slovenskej republiky.
Tvar územia Prešovského kraja je pretiahnutý v smere západ – východ. V tomto smere je dĺžka kraja 250 km, ktorá je približne trikrát väčšia ako jeho šírka. Leží tu najvýchodnejšia obec Slovenskej republiky – Nová Sedlica pri Humennom (22°34´ východnej geografickej dĺžky).

Povrch
Povrch Prešovského kraja je výrazne členitý, s pomerne vysokými horami, z ktorých najvyššie sú Vysoké Tatry. Nachádza sa tu najvyššie položené miesto na Slovensku – 2 655 m vysoký Gerlachovský štít. Z celkovej výmery kraja 899 761 ha zaberá lesná pôda 49,1 %.

Podnebie
Územie Prešovského kraja sa nachádza v severnom miernom pásme. Pre toto pásmo sú charakteristické štyri ročné obdobia. Podnebie sa vyznačuje najväčšími rozdielmi medzi teplotami v zime a v lete. Do teplej podnebnej oblasti patrí južná časť kraja (časť Východoslovenskej nížiny). Stredná časť kraja s nižšími pohoriami patrí do mierne teplej oblasti a do chladnej oblasti patria najvyššie časti kraja nad 800 m n. m. (Vysoké Tatry). Flyšové pohoria nemajú dostatok vody. Spadne tam síce dosť zrážok, tie však nevsiaknu do pôdy, ale rýchlo odtečú do Východoslovenskej nížiny a Košickej kotliny. V týchto zníženinách, najmä na sútokoch riek, vznikajú časté povodne.

Vodstvo
Územie Prešovského kraja leží na hlavnom európskom rozvodí. Prevažná časť územia patrí k úmoriu Čierneho mora (povodie Bodrogu a Hornádu), iba severozápadná časť územia kraja patrí k úmoriu Baltského mora (povodie Popradu a Dunajca). Nachádza sa tu tiež veľa malebných plies, ktoré vznikli činnosťou ľadovcov v Tatrách. Najväčšie z nich je Veľké Hincovo pleso. Medzi významné umelé vodné nádrže patria Domaša a Starina. Kraj je významný bohatstvom minerálnych a termálnych prameňov. Ich výskyt sa viaže na hlboké zlomy v zemskej kôre (Bardejovské Kúpele, Vyšné Ružbachy, Cigeľka).

Obyvateľstvo
Prešovský kraj patrí vďaka svojej geografickej polohe a prírodným podmienkam k územiam, kde sa už v dávnej minulosti začali objavovať prvé ľudské osídlenia. V súčasnosti žije na území kraja viac ako 791 tis. obyvateľov (14,5 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska). Zaľudnenie regiónu je značne nerovnomerné. Nachádzajú sa tu okresy patriace počtom obyvateľov k najväčším na Slovensku (Prešov, Poprad) a na druhej strane okresy, ktoré sa zaraďujú k najmenej zaľudneným (Medzilaborce, Stropkov, Levoča, Snina).

Územie Prešovského kraja patrí medzi redšie osídlené oblasti Slovenskej republiky. Tvorí ho 642 obcí a 23 miest. Z celkového počtu obyvateľov žije 54,3 % v mestách (krajské sídlo Prešov obýva 92 786 obyvateľov). V sídelnej štruktúre regiónu sú zastúpené všetky typy sídelných formácií, od lazníckych osídlení, vidieckych obcí, po malé, stredné a väčšie mestá.

Prešovský kraj má oproti republikovému priemeru o niečo mladšiu vekovú štruktúru (priemerný vek je 33,67 rokov). Úmrtnosť je 8,33 úmrtí na 1 000 obyvateľov a oproti celoslovenskému priemeru je vyššia pôrodnosť (13,03 živo narodených detí v prepočte na 1 000 obyvateľov).

Územie kraja je národnostne nehomogénne (nerovnorodé). Viac ako deväť desatín predstavuje obyvateľstvo slovenskej národnosti. Najpočetnejšími menšinami sú rusínska a ukrajinská.

Priemysel
Hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým priemysel a poľnohospodárstvo s rozvíjajúcim sa cestovným ruchom. Región patrí k priemerne priemyselným oblastiam, s významným zastúpením spracovateľského priemyslu. Priemysel je rôznorodý, bez výraznej orientácie na niektoré výrobné odvetvie. Tradičné priemyselné odvetvie Kežmarku je textilná výroba. V neďalekej Spišskej Belej je továreň na spracovanie tabaku. Súčasné stredisko Popradskej kotliny je Poprad. Železničný uzol, križovatka ciest a letisko prispeli k tomu, že sa mesto stalo hlavným východiskom do Tatier. Poprad je dôležité priemyselné centrum. Nachádza sa v ňom strojárska výroba (opravovne a výroba železničných vagónov), potravinárstvo (pivovar), a v pričlenených Matejovciach výroba automatických práčok (Whirlpool). Západne od Popradu sa nachádza priemyselné mesto Svit, ktoré založil podnikateľ Baťa. Sústredená je tam chemická výroba (Chemosvit) a textilná výroba. Z obce Štrba na rozhraní Popradskej a Liptovskej kotliny sa turisti môžu ozubnicovou lanovkou dopraviť na Štrbské Pleso. Výrobu ložísk zabezpečujú fabriky v Prešove. Elektrotechnická výroba sa zameriava na výrobu poľnohospodárskych strojov (Vihorlat Snina). Rozšírená je výroba plastov a syntetických vlákien (Chemosvit Svit a Humenné).

Na území sa nachádzajú ložiská nerudných surovín ako bentolit a zeolit, vápence a cementárske suroviny a stavebné suroviny. Významné sú ložiská kamennej soli v lokalitách Solivar – Prešov.

Poľnohospodárstvo
Orientuje sa na rastlinnú výrobu, kde prevažuje pestovanie obilovín, zemiakov a olejnín. V živočíšnej výrobe ide predovšetkým o chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy zaberá orná pôda 42,8%. Rozloha zalesneného územia je približne 413 000 ha.

Doprava
Prešovský kraj má z hľadiska medzinárodnej dopravy významnú polohu na ose sever–juh, ale i východ–západ. Prechádza ním dôležitá hlavná slovenská trasa Bratislava–Žilina–Poprad–Prešov–Košice, v smere sever–juh východná medzinárodná trasa Poľsko-Stará Ľubovňa-Prešov a Poľsko-Svidník-Prešov, ktorý pokračuje po spoločnej trase do Košíc a Maďarska. Železničné trate celoštátneho významu sú Žilina-Košice-Medzilaborce a Plaveč–Prešov–Košice. Na území regiónu je medzinárodné letisko v Poprade, ktoré slúži predovšetkým pre región Tatier, ďalšie časti kraja majú letecké spojenie z medzinárodného letiska Košice. Verejnú autobusovú dopravu zabezpečujú široko rozvetvené linky Slovenskej autobusovej dopravy.  Pre individuálnych motoristov slúži hustá sieť ciest rôznej kategórie spolu s potrebnými službami, ako sú čerpacie stanice a servisy.

Cestovný ruch
Prírodné podmienky kraja, vhodné klimatické podmienky a kultúrne dedičstvo vytvorili priaznivé predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Cestovný ruch sa stáva novým podnikateľským odvetvím. Prírodné prostredie s vysokou lesnatosťou, vodnými plochami a veľkým počtom historických kultúrnych pamiatok je využívaných návštevníkmi i ako priestor pre rekreáciu a oddych občanmi z celej Slovenskej republiky a v početnej miere aj zahraničnými turistami. Ide najmä o oblasti - Vysoké Tatry, Pieniny, Domaša, historické centrá miest Prešov, Levoča, Kežmarok, významné kultúrne pamiatky, sakrálne objekty(posvätné) a iné. V bohatej a pestrej prírode Prešovského kraja sa nachádza množstvo chránených území. Najcennejšie sú národné parky - Tatranský národný park, Pieninský národný park a Národný park Poloniny. Okrem nich sa tu nachádzajú aj ďalšie chránené územia.

Turistické oblasti:

• TATRY: Oblasť, z ktorej najkrajšie slovenské horstvo vytvára najatraktívnejšiu turistickú destináciu s prírodnou ponukou. Vysoké Tatry svojou podmanivosťou sú nielen obdivované turistami, ale stali sa aj symbolom Slovenska. Tatry priťahujú horolezcov, v zime lyžiarov, ale aj bežných turistov. Pre svoj čistý vzduch slúžia však aj k liečbe chorých na respiračné choroby, k čomu majú vybudovanú hustú sieť sanatórií a kúpeľných zariadení. Kultúrno-historické pamiatky sa nachádzajú v mestách: Kežmarok, Spišská Belá, Vrbov, Ždiar a pod.
• ZAMAGURIE: Svojrázny severoslovenský región v tieni Vysokých Tatier, dopravne vzdialenejší a neprávom trošku zabúdaný. Oblasť ponúka široké možnosti pešej i zimnej turistiky v Spišskej Magure, Pieninách a Ľubovnianskej vrchovine. Najzaujímavejšie sú Pieniny (národný park) s prielomom Dunajca. Na Dunajci sa tradícia pltníctva premenila na turistickú atrakciu – splavovanie Červeného Kláštora do Lesnice. Najhodnotnejšie kultúrno-historické pamiatky sa nachádzajú v mestskej pamiatkovej rezervácii Podolínec, v stredisku Zamaguria Starej Ľubovni, v Červenom Kláštore, Plavči a Hraničnom.
• SEVERNÝ SPIŠ: Patrí k najatraktívnejším oblastiam Slovenka.Jednou z významných pamiatok je gotický kostol sv. Jakuba v Levoči.
• ŠARIŠ: Oblasť je známa malebnými drevenými kostolíkmi a drevenou architektúrou. Nemenej zaujímavé sú Bardejov, Bardejovské Kúpele a skanzen vo Svidníku. Najznámejšie strediská zimných športov sú: Drienica – Lysá, Lipovce, Svidník, Stropkov a mnohé iné. Najznámejšími strediskami letnej rekreácie s možnosťou kúpania je Domaša a Cígeľka.
• HORNÝ ZEMPLÍN: Krajinný charakter regiónu určujú Laborecká a Ondavská vrchovina, Bukovské vrchy, Vihorlat a Slanské vrchy. Turisticky najatraktívnejším obdobím je leto, najmä pre kúpanie a množstvo vodných športov pri Veľkej Domaši. Nachádza sa tu aj drevený kostol v Jedlinke - národná kultúrna pamiatka.