Rozloha: 912 050 km

Počet obyvateľov: 24 654 694 (Júl 2003)
Hustota zaľudnenia: 27,03 obyv. /km

Štátne zriadenie: federálna republika
Administratívne delenie: 23 štátov, 1 federálny dištrikt a 1 federálna kolónia (pozostávajúca z 11 ostrovných skupín – celkovo 72 ostrovov)
Nezávislosť: 5 Júl 1811 (od španielska)

Hlavné mesto: Caracas (1 825 000 obyv., s aglomeráciou 3 400 000 obyv. )
Úradný jazyk: španielčina
Mena: bolívár (1 bolívár = 100 centimov)

Štátny sviatok: 5. júl (Deň nezávislosti)

Rasové a národnostné zloženie: mestici a mulati (69 %), belosi (20 %), černosi (9 %), Indiáni (2 %)
Náboženstvo: rímskokatolícke (93 %), evanjelické (5 %), iné (2 %)
Analfabeti: 8,9 %
Nezamestnanosť: 17 %

HDP: 3020 USD/obyv.
Susediace štáty: Brazília 2 200 km, Kolumbia 2 050 km, Guyana 743 km

vláda

Prezident: Prezident Hugo CHAVEZ Frias (3 Február 1999) – je zároveň aj predsedom vlády! Vyštudoval vojenskú akadémiu a ako veliteľ parašutistov sa zúčastnil neúspešného vojenského puču proti prezidentovi Carlosovi Perezovi. Po dvoch rokoch bol prepustený počas amnestie pri nástupe jeho predchodcu Rafaela Calderu. Je priateľom Fidela Castra. Je volený na 6 roč. volebné obdobie – najbližšie voľby budú v r.2006.

História

Bývalú španielsku kolóniu objavil Krištof Kolumbus v r.1498. Názov krajiny je španielskeho pôvodu, znamená “malé Benátky”. Poukazuje na indiánske sídla vystavané na koloch. Pôvodne toto územie obývali najmä Karibovia a Aravakovia, z ktorých väčšina skončila ako otroci počas španielskej nadvlády. V r.1811 prebehol národnooslobodzovací boj pod vedením Simóna Bolívara, kedy došlo k prvému vyhláseniu nezávislosti. V rokoch 1819–1830 bola Venezuela súčasťou republiky Veľká Kolumbia. Úplnú nezávislosť získala roku 1830. V r.1854 vyšiel zákon o zrušení otroctva.

Súčasnosť

Kedysi najbohatšia krajina Latinskej Ameriky dnes bojuje s korupciou, nezamestnanosťou (17%), stály problém tvorí občianska a drogová vojna v susednej Kolumbii. Prezident Hugo Chávez zahájil rozhovory s kolumbijskou guerillou o mieri na spoločnej hranici. V r.1958 sa konali v krajine prvé demokratické voľby. Venezuela požaduje územie o rozlohe 130 000 km2 od Guyany, kde sú bohaté náleziská vzácnych kovov.

Povrch

Rozprestiera sa na severe Južnej Ameriky. V dĺžke 2800 km ju obmývajú vody Karibského mora a Atlantického oceánu. Územie môžeme rozčleniť na tri fyzicko-geografické oblasti: Orinockú nížinu, na juhu Guyansku vysočinu a Andy. Andy sa tu delia na Meridské a Oceánske Kordillery. Obe svojou časťou obopínajú Maracaibskú panvu a Maracaibskú nížinu. Na JV sa rozpriesterajú vysoké a strmé skalnaté plošiny – tzv. tepuis. Medzi najväčšie ostrovy patria Margarita a Tortuga. Najvyšší vrch štátu (Pico Bolívar, 5007 m n. m.) leží na severe v Andách. Jeho pásma uzatvárajú úrodné kotliny.

Podnebie

Venezuela leží v tropickom podnebnom pásme s troma klimatickými oblasťami: horúce tropické pásmo – do 800 m.n.m., mierne pásmo – do 2000 m.n.m., a nad 2000 m.n.m. je to studené pásmo. Podnebie je výrazne závislé od nadmorskej výšky s prevládajúcim oceánskym typom podnebia. V okolí Caracasu sa zrážky pohybujú okolo 840 mm a pri Maracaibe okolo 580 mm ročne.

Vodstvo

Na území Venezuely je viac než 1050 riek, z toho 6 riek je plne splavných pre riečne lode. Najvýznamnejšia je rieka Orinoco (2560 km). Pramení v Guyanskej vysočine a jej ústie začína približne 190 km od Atlantického oceánu a je široké okolo 6 km. Na Rio Carra, prítoku rieky Caroni sa nachádza Anjelský vodopád – 979 m. vysoký. Najväčšie jazero je jazero Maracaibo – 12 950 km2 a je dlhé približne 195 km. Má lagúnovitý charakter a v jeho okolí sa nachádzajú rozsiahlé zásoby ropy a zemného plynu.

Hospodárstvo

68% elektrickej energie zabezpečujú vodné elektrárne. Krajina je veľmi bohatá na ropu, železnú rudu, diamanty a bauxit. Značnú časť vývozu tvorí ropa a jej deriváty. Základom hospodárstva je hutníctvo železa, farebných kovov, spracovanie ropy a výroba strojov. Poľnohospodárstvo má dvojaký charakter. Na jednej strane v pestovaní pochutín (káva, kakao), tabaku, banánov, cukrovej trstiny vykazuje prebytok a na druhej strane nedokáže zabezpečiť pre obyvateľstvo základné potraviny. Tak je odkázané na ich dovoz (pšenica, kukurica, fazuľa, zelenina, mäso). Na veľkých plochách sa pastierskym spôsobom chová hovädzí dobytok a kozy.