DôSLEDKY ZNEČISTENIA sú škodlivé pre riečne ekosystémy, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. Preto sa znečistenie vodných tokov prejavuje aj na poškodení ľudského zdravia. Dusičňany vo vode vyvolávajú u človeka methemoglobínemiu spojenú s redukciou transportu kyslíka krvou - dusíkaté látky rozkladajú krvný hemoglobín na nefunkčný methemoglobín, zvlášť nebezpečné je to u dojčiat, u ktorých vznikajú vážne problémy často končiace smrťou. Dusitany a amoniak sú pre vodné organizmy vysoko toxické. V tráviacom trakte organizmov tvoria rakovinotvorné produkty. Spolu s fosforom spôsobujú premnoženie vodnej biomasy, fytoplanktónu, rias a siníc, ktoré spotrebúvajú nadmerné množstvo kyslíku z vôd. To má za následok ničenie populácie vodných bezstavovcov, rýb ...
Voda je nevyhovujúca aj pre ľudí i pre rekreačné účely. Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy a alergické reakcie. Mikrobiologické znečistenie je zdrojom infekčného rizika. Michal Szalay ŠPMNDaG Tercia „B“ Znečistená Voda Znečistenie vôd patrí ku globálnym problémom. Voda je nenahraditeľná zložka životného prostredia. Využívaním v priemysle a poľnohospodárstve sa znečisťuje najviac.
Človek znečisťuje vodu buď priamo, alebo nepriamo. Najväčšou hrozbou pre vodu je priemyselná výroba (ropa, ropné produkty, organické - neorganické látky : olovo , ortuť, arzén, rádioaktívne látky), poľnohospodárstvo (priemyselne, umelé hnojivá; pesticídy; odpadové vody), sídla (produkcia kvapalného a tuhého odpadu) a doprava (exhaláty, ropné produkty). Hydrosféru tvoria všetky oceány, moria, rieky, povrchová a spodná voda. Rozlohou je to 361 455 000 km2 teda približne 2/3 povrchu Zeme. Skoro všetka voda je však slaná! Iba 3% tvoria zásoby sladkej vody, z toho sú 2,4 % viazané v ľade a snehu. Pitná voda tvorí iba 0,6% svetových zásob vody ! Napriek tomu sa ničíme jej obrovským znečisťovaním. Ročne sa zásoby pitnej vody scvrkávajú o 1 % ! Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek.
V súčasnosti sa jej ročná spotreba odhaduje na temer 4 000 miliárd m3.V moderných spoločnostiach sa počíta so spotrebou až okolo 500 litrov vody na osobu počas jediného dňa. Čistenie vôd Človek sa dlhú dobu znečistením vody nezaoberal a spoliehal sa na prirodzené samočistiace schopnosti vôd. Avšak pri väčšom znečistení vôd ľudia prechádzajú k umelému spôsobu čistenia v čističkách odpadových vôd. Mechanizmus riadeného čistenia sa nelíši od prirodzeného mechanizmu. Proces samočistenia V každej vode sa na dne usadzujú zvyšky odumretých tiel rastlín a živočíchov, vtedy je voda do určitej vody znečistená. Avšak toto prírodné znečistenie nie je vôbec škodlivé, ba naopak je veľmi dôležité, lebo inak, by sa narušil kolobeh potravy.
Drobné organizmy sa živia týmito organickými látkami a rozkladajú ich na látky rozpustené vo vode. Tie potom prijímajú vodné rastliny, ktoré sú zasa potravou drobných živočíchov a tie sú požierané mäsožravými zvieratami. Tie vylučujú rôzne látky, prípadne hynú, a tak sa stávajú potravou baktérií. Tým sa kolobeh potravy uzatvára. Nie je vždy potrebné znečistenú vodu čistiť umelým spôsobom. Jemnejšie čistenie zvládnu aj živé organizmy. Ak je však znečistenie príliš veľké, alebo ide o jedovaté látky, kolobeh potravy sa naruší.
Odborníci varujú : Zásoby pitnej vody miznú
Zo všetkých sociálnych a prírodných kríz, ktorým čelíme, sa nás najviac dotýka nedostatok vodných zdrojov. "Je to naliehavá otázka prežitia ľudstva aj celej našej planéty, povedal generálny riaditeľ UNESCO (Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru) Koičiro Macuura pred tretím Celosvetovým fórom o vodných zdrojoch, ktoré sa konalo v japonskom Kjóte od 16. do 23. marca 2003. Zásoby pitnej vody miznú s katastrofickou rýchlosťou, zatiaľ čo jej potreba sa prudko zvyšuje. Experti UNESCO očakávajú, že v najbližších dvadsiatich rokoch sa zásoby vody na jedného obyvateľa Zeme znížia o celú tretinu. Už teraz je však znečistená voda veľkým problémom, najmä pre chudobné krajiny. Vo svete každodenne zomiera šesťtisíc ľudí na žalúdočné infekcie, ktoré sa šíria najmä pre nedostatok zdravotne vyhovujúcej vody - polovica obyvateľov chudobných štátov sa k nej nedostane vôbec.
Experti UNESCO vo svojej najnovšej štúdii o vode upozorňujú, že čoskoro budú mať problémy s pitnou vodou aj vyspelé štáty. Napríklad v Belgicku je málo podzemných vôd a ešte k tomu majú veľmi zlú kvalitu. Polovica amerických jazier a vodných tokov je znečistená chemikáliami a kovovým odpadom. Z 55 európskych riek sa dostalo označenie "čistá" len piatim. V najhoršom stave sú však ázijské rieky. Oproti svetovému priemeru v nich žije až trojnásobok baktérií z odpadov, produkovaných človekom. Obsah jedovatého olova je v nich až 20-krát vyšší ako v riekach Európy a USA. Podľa pesimistického odhadu do roku 2050 nebude mať prístup k pitnej vode približne sedem milard osôb v 60-ich krajinách. Vodná kríza však neobíde žiaden región sveta a dotkne sa všetkých oblastí života. K najsuchším oblastiam sveta patrí Kuvajt (10 kubických metrov vody na jedného obyvateľa za rok) spolu s pásmom Gazy (52 kubických metrov) a Spojenými arabskými emirátmi (58). Naopak, najviac vody má - samozrejme okrem Grónska a Aljašky - Francúzska a Guayana (812 121 kubických metrov na obyvateľa) a Island (609 319).
Najlepšie perspektívy, pokiaľ ide o stav a množstvo podzemných vôd, majú Fínsko, Kanada, Nový Zéland, Veľká Británia a Japonsko. Slovensko síce nepatrí k priamo ohrozeným krajinám, aj my by sme sa však mali naučiť s pitnou vodou hospodáriť oveľa lepšie.