Nížiny v povodí Sávy a Drávy hlavne do 100- 200 m.n.m sú tvorené tzv. stepným pásmom. Tieto oblasti sú takmer bezozbytku poľnohospodársky využívané. Typickými zástupcami pôvodnej flóry sú byliny ako kostrava, kavyľ či smlzľ. Zástupcami lesostepí sú riedke porasty topoľov, dubov a jaseňov. V nivách riek sa rozšírili lužné lesy zložené z vŕb, olší a topoľov. V oblasti Panónskej nížiny a obzvlášť okolo riek sa nachádza veľké množstvo močarísk. Močariská sú výborným miestom na život vodných rastlín ako aj hydrofytov(vlhkomilné rastliny). Zástupcami takejto fauny sú pálka širokolistá či červenavec plávajúci. V pahorkatinách a vrchovinách Slavónie sú typické dubové lesy. Tieto majú aj hospodársky význam. Sú zložené z rôznych druhov dubov( Quercus sessiliflora, Q. hungarica, Q. cerris,...) a primiešané sú jaseň, lipa, javor, ...

Na hornej hranici tohto pásma ( cca 1000 m.n.m.) sa vyskytujú borovice čierne. Nad dubovými lesmi nachádzame lesy bukové, ktoré sa vo vyšších častiach miešajú s ihličnanmi ako napr. smreky, borovice či jedle. V Dinároch boli lesy v minulosti vyrubované, čo viedlo k silnej erózií pôdy, vyschýnaniu riek a rozvoji krasových javov a tak sú veľké časti Istrie a Dalmácie krasovými pustatinami. Napriek tomu je viac ako 36% územia Chorvátska stále zalesneného. Na pobreží Jadranu je rozšírená stredomorská vegetácia. Jej hranice siahajú do výšky približne 350m.n.m. Najrozšírenejší je typ makchie- večne zelené kry a nízke stromy. Takýmito sú niektoré druhy jalovca( Juniperus oxycedrus), planika( Arbutus unedo), Cistus monspeliacus, Pistacia lenticus, myrta( Myrtus communis) či vavrín (Laurus nobilis). Na severe nájdeme aj listnaté opadavé stromy napr. Paliurus aculeatus) Na kamenných svahoch je porast redší a prevládajú nízke kry a byliny( pryštec, kozinec či šalvia). Typickým zástupcom je aj levanduľa. Z endemitických druhov to je kosatec dalmátsky(Iris pseudopallida), Moltkea petraea, soldanelka prímorská(Calystegia soldanella), Pankratium maritimum, zvonček( Edraianthus tenuifolius) či cyklamén prímorský(Cyclamen repandum). Subtropické podnebie vyhovuje aj okrasnej flóre. Nájdeme tu palmy, agávy, oleandre, cyprusy, figovníky, akácie, pomarančovníky, citrusovníky aj olivovníky.

Chorvátsko je jednou z mála európskych zemí, ktorá sa môže pochváliť neznečisteným prostredím, hojnosťou živočíchov a rastlín i v krajoch mimo chránenej oblasti. Vďaka rôznorodosti flóry by mala byť aj fauna bohatá no tak to nie je. Najmenej druhov je cicavcov, lebo väčšina druhov bola takmer vyhubená. K zástupcom tejto kategórie patria hlavne rys, vlk či medveď. Z vtáctva je zastúpenie bahatšie. Na ostrove Cres je jedno z mála miest kde hniezdi vzácny sup bielohlavý. Osijeku je ornitologická rezervácia. Tam nájdeme hlavne druhy vtáctva obľubujúce bahenné oblasti. Sú to napríklad Egretta garzetta, mergus serrator alebo Fultica atra. V Jadranskom mori žijú stovky druhov jedlých rýb, hlavonožcov, rakov a mušlí. Z rýb sú najvýznamnejšími druhy domáce ako bbbukva, salpa, usata, cipal alebo fratar.

Ochrana prírody je v dnešnej uponáhľanej dobe nevyhnutná na zachovanie prírodných krás tohto sveta aj pre ďalšie generácie. Toto tvrdenie si uvedomujú aj Chorváti a preto tejto otázke venujú pozornosť. Na území Chorvátska sa vytvorilo osem národných parkov, ktoré charakterizujú celú krajinu: Kornati, Brijuni, Krka, Mljet, Paklenica, Plitvické jazerá, Severný Velebit a Risnjak.

Populácia Chorvátska je približne 4 495 000 obyvateľov. Toto číslo zaraďuje Chorvátsko na 119 priečku v rebríčku najľudnatejších krajín sveta. Toto číslo mierne klesá, približne o 0.03% za rok. Národnosť je chorvátska. Národnostné zloženie krajiny: Majoritu majú pochopiteľne Chorváti. Minoritami sú Srbi, Bosniaci, Maďari, Česi. V Chorvátsku pôsobí 24 cirkví. Najväčším náboženským spoločenstvom je rímskokatolícka cirkev - 87,83 %, ku ktorej patria predovšetkým Chorváti; 4,42 % má pravoslávna cirkev (najmä Srbi, Čiernohorci, Rusi a Macedónci); 1,28 % obyvateľov vyznáva islamskú cirkev.

Hlavným mestom Chorvátska je Zagreb. Leží v severnej časti krajiny medzi pohorím Medvednica a riekou Sáva. Nachádza sa vo výške cca 120 m.n.m. Je lokalizované koordinátmi 45°48´ s.z.š. a 15°58´ v.z.d.. V hlavnom meste žije 779 145 obyvateľov(2004), spolu s aglomeráciami má okolo milióna obyvateľov . Je to jediné metropolitné mesto Chorvátska s populáciou nad 1 milión. Toto mesto predstavuje administratívne, kultúrne, akademické a komunikačné centrum krajiny.

Split je Chorvátskym druhým najväčším mestom a zároveň hlavným mestom Splitsko- Dalmátskej župy. Leží na Jadranskom pobreží a jeho koordináty sú 43°30´s.z.š. a 16°26´v.z.d. Split má okolo 221 tisíc obyvateľov(sčítanie 2001).

Rijeka je tretím najväčším mestom a zároveň najvýznamnejším prístavom Chorvátska s obyvateľstvom okolo 141 tisíc(2004). Nachádza sa v oblasti Kvarnerského zálivu a administratívne patrí k Primorsko- Goranskej župe. Koordináty Rijeky sú 45°33´s.z.š. a 14°44´v.z.d.