(Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika, je stredoeurópsky a stredomorský štát. Samostatné Slovinsko vzniklo v roku 1991 ako jeden z nástupnickych štátov Juhoslávie.

Napriek tomu, že Slovinsko takmer tisíc rokov ovládali nemecky hovoriaci Rakúšania, Slovinci si udržali svoj jazyk a ľudovú kultúru. Súčasťou tejto kultúry sú pestrofarebné výšivky a charakteristické čepce. Väčšina obyvateľov žije v mestečkách alebo početných dedinách roztrúsených po krajine. Iba 300 000 ľudí žije v hlavnom meste Ľublane, ktorá patrí k najmenším metropolám v Európe.

História

Slovinsko bolo do roku 1918 súčasťou habsburskej monarchie. Do tejto doby bolo rozdelené medzi historické zeme: vojvodstvo kraňské, kniežatstvo Gorice a Gradiška, markrabstvo Istrie, vojvodstvo štýrské, vojvodstvo korutanské a kráľovstvo uhorské. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa 29. októbra 1918 väčšina Kraňska a Južného Štýrska začlenila do Štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov, až kým sa nestali 1. decembra 1918 súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (Kráľovstvo SHS). 12. septembra 1919 sa tak súčasťou Kráľovstva SHS stala i prevažne Slovincami obývaná časť juhozápadného Uhorska Prekmurje a 10. októbra 1920 bolo ku Kráľovstvu SHS pripojená i juhovýchodná časť Korutánska.

Počas druhej svetovej vojny bolo územie dnešného Slovinska okupované fašistickým Talianskom a Nemeckom. Po skončení vojny bolo Slovinsko znovu začlenené do obnovenej Juhoslávie. V roku 1945 tak v rámci federálnej socialistickej Juhoslávie vznikla Ľudová republika Slovinsko, premenovaná v roku 1963 na Socialistickú republiku Slovinsko. Súčasťou tejto republiky sa stalo i územie získané od Talianska. Slovinsko bolo po roku 1945 najrozvinutejšou časťou Juhoslávie a jej priemyselnou základňou a celé roky doplácalo na chudobnejšie časti. Na území Slovinska sa v roku 1990 nevyskytol nijaký vážny etnický konflikt, hoci prijali určité množstvo chorvátskych a bosnianskych utečencov. Jeho relatívne rozvinutá trhová ekonomika bola na krátky čas narušená regionálnymi vojnami - priemyselná výroba poklesla o vyše 25%. Slovinsko dostáva pomoc od MMF a Európskej únie. V roku 1991 Slovinci mobilizovali armádu a vyhlásili nezávislosť od Juhoslávie. Stredoeurópska republika Slovinsko vyhlásila nezávislosť od bývalej Juhoslávie v r. 1991. S Rakúskom a Talianskom tradične udržiavala bližšie vzťahy.


Obyvateľstvo

Celkový počet obyvateľov Slovinska je 1 978 485. Podiel mestského obyvateľstva je 54,16%. Najväčšie slovinské mesto je hlavné mesto Ljubljana s 271 000 obyvateľov. Ďalšie veľké mesta sú Maribor, Celje, Koper, Krajn, Nová Gorica a Murska Sobota. Pri sčítaní ľudu 2002 z celkového počtu 1 964 036 obyvateľov uviedlo svoju národnosť 1 766 982 (89,97%). Slovinsko je etnicky takmer homogamné, 83,06% obyvateľov tvoria Slovinci. Z menšín stoja za zmienku napríklad 1,98% Srbov, 1,81% Chorvátov. 1,10% Bosnov a 0,53% Moslimov, 0,32% Maďarov a 0,20% Macedóncov. Obyvatelia Slovinska patrili historicky do oblasti katolíckeho vplyvu (Rakúsko-uhorská monarchia). Podľa posledného sčítania ľudu sa hlási 57,8% obyvateľov ku katolíkom, 10,1% k ateistom, 2,4% k islamom, 2,3% k ortodoxnému kresťanstvu a 15,7% neodpovedalo.


Rozloha: 20 253 km²
Počet obyvateľov: 2 000 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 99 obyv/km²
Štátne zriadenie: parlamentná demokratická republika
Administratívne usporiadanie: 193 samosprávnych krajov
Hlavné mesto: Ljubljana 268 000 obyvateľov
Najvyšší bod: Triglav - 2863 m
Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava
Úradný jazyk: slovinčina
Mena: Euro (1 Euro = 100 centov)
Najdlhšia rieka: Sáva (časť) 940 km
Susediace štáty: Rakúsko, Chorvátsko, Taliansko, Maďarsko
Náboženstvo: rímsko-katolícke, pravoslávne, islamské


Poloha a povrch

Na území štátu, ktorý leží na okraji strednej a JV Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu so Švédskom a Fínskom k najviac zalesneným štátom Európy.