Hospodárstvo

Rozľahlé lesy poskytujú dostatok dreva pre píly, nábytkársky a papierenský priemysel Slovinska. Licenčné zmluvy medzi miestnymi továrňami a výrobcami zo západnej Európy umožnili v posledných rokoch produkciu rôznych druhov osobných a nákladných áut, motocyklov a chladničiek.

Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani).


EKONOMIKA

Hoci má Slovinsko jeden z najvyšších HDP na osobu medzi krajinami s tranzitívnymi ekonomikami v strednej Európe, potrebuje urýchliť privatizačný proces a zbaviť sa prekážok, ktoré bránia prílevu zahraničných investícií. V štátnom vlastníctve zostáva asi 45 % ekonomiky a objem priamych zahraničných investícii je najnižší v regióne. Na rok 2001 analytici predpovedali Slovinsku 4 až 4,2-percentný rast. V roku 2002 sa očakáva pokles exportu. Inflácia sa v roku 2000 zvýšila zo 6,1 % na 8,9 % a naďalej vzbudzuje obavy.

Slovinsko je prvou z krajín, ktoré sa stali členmi v máji 2004, ktorá nahradila národnú menu eurom. Prvého januára 2007 prestal byť slovinskou oficiálnou menou toliar a stalo sa ňou euro. Spoločná európska mena bola vytvorená v roku 1999, euromince a eurobankovky nahradili národné meny 1. januára 2003.

Pristúpením Slovinska je v eurozóne 316,6 milióna ľudí. Na základe rozhodnutia Rady ECOFIN z júla tohto roku bol výmenný kurz stanovený na 239.640 toliarov za jedno euro. Slovinci mohli eurá získať najprv v bankomatoch, ktoré boli upravené v noci pred 1. januárom. Druhý januárový deň je v Slovinsku tiež voľno, skutočnou skúškou pre banky a obchody preto bude streda.

Slovinsko sa ekonomickými charakteristikami približuje viac EÚ-15, než postkomunistickým novým členským krajinám. Podľa predpovedí Komisie by malo mať v roku 2006 rast 4,8%, infláciu 2,5%, štátny dlh vo výške 28% HDP a nezamestnanosť 6,1%. Slovinské HDP na hlavu je na úrovni 82% priemeru EÚ.

Napriek obavám zo zdražovania, ktoré malo sprevádzať zavedenie eura v krajine, zaznamenalo Slovinsko tretí raz po sebe defláciu. Spotrebiteľské ceny klesli v dôsledku nízkych cien pohonných látok a zimných výpredajov v januári 2007 oproti decembru 2006 o 0,7 %. Ročná miera inflácie poklesla o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.) na 2,7 %. Priemerná miera inflácie za posledných 12 mesiacov (do januára 2007) zostala v porovnaní s decembrom na nezmenenej úrovni 2,5 %. Napriek obavám, že zavedenie eura na začiatku roka by mohlo výrazne zvýšiť ceny, ukazujú štatistické údaje niečo iné, ako očakávali ekonómovia. Štatistika síce zaznamenala rast cien v odvetví hotelov o 1,3 %, ktoré by bolo možné pripísať zaokrúhľovaniu cien pri zavedení novej meny. Toto zdraženie však bolo kompenzované lacnejším oblečením a obuvou, ako aj poklesom cien pohonných látok.

V minulosti bolo Slovinsko súčasťou Rímskej ríše a Rakúsko–Uhorska až do roku 1918, kedy po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 vzniká spoločný zväzok pod názvom Juhoslávia. Podľa HDP sa jedná o najvyspelejšiu krajinu z bývalého tzv. východného bloku (HDP na obyvateľa je cca 3-x vyššie než má SR a len o štvrtinu je HDP nižšie ako má Grécko. Priemerný rast HDP je 7%). Z národnostného pohľadu tu neexistuje početná národnostná menšina a väčšinu obyvateľstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo 6. storočia n.l. a patrili k tzv. južným Slovanom.


Politický systém

Slovinsko je republikou na čele s prezidentom voleným na päť rokov. Výkonná moc je prestavovaná vládou na čele s premierom. Legislatívnu moc vykonáva dvojkomorový parlament. Deväťdesiatčlenné Národné zhromaždenie je volené priamo, po jednom mieste má rezervovaná talianska a maďarská menšina. Štyridsaťčlenná horná komora Národná radá je zložená z nepriamo volených zástupcov spoločenských, hospodárskych, profesných a miestnych záujmových skupín. Volebné obdobie Národného zhromaždenia je štvorročné a Národnej rady päťročné.