Slovinsko

(Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika, je stredoeurópsky a stredomorský štát. Samostatné Slovinsko vzniklo v roku 1991 ako jeden z nástupnickych štátov Juhoslávie.

Napriek tomu, že Slovinsko takmer tisíc rokov ovládali nemecky hovoriaci Rakúšania, Slovinci si udržali svoj jazyk a ľudovú kultúru. Súčasťou tejto kultúry sú pestrofarebné výšivky a charakteristické čepce. Väčšina obyvateľov žije v mestečkách alebo početných dedinách roztrúsených po krajine. Iba 300 000 ľudí žije v hlavnom meste Ľublane, ktorá patrí k najmenším metropolám v Európe.

História

Slovinsko bolo do roku 1918 súčasťou habsburskej monarchie. Do tejto doby bolo rozdelené medzi historické zeme: vojvodstvo kraňské, kniežatstvo Gorice a Gradiška, markrabstvo Istrie, vojvodstvo štýrské, vojvodstvo korutanské a kráľovstvo uhorské. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa 29. októbra 1918 väčšina Kraňska a Južného Štýrska začlenila do Štátu Slovincov, Chorvátov a Srbov, až kým sa nestali 1. decembra 1918 súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (Kráľovstvo SHS). 12. septembra 1919 sa tak súčasťou Kráľovstva SHS stala i prevažne Slovincami obývaná časť juhozápadného Uhorska Prekmurje a 10. októbra 1920 bolo ku Kráľovstvu SHS pripojená i juhovýchodná časť Korutánska.

Počas druhej svetovej vojny bolo územie dnešného Slovinska okupované fašistickým Talianskom a Nemeckom. Po skončení vojny bolo Slovinsko znovu začlenené do obnovenej Juhoslávie. V roku 1945 tak v rámci federálnej socialistickej Juhoslávie vznikla Ľudová republika Slovinsko, premenovaná v roku 1963 na Socialistickú republiku Slovinsko. Súčasťou tejto republiky sa stalo i územie získané od Talianska. Slovinsko bolo po roku 1945 najrozvinutejšou časťou Juhoslávie a jej priemyselnou základňou a celé roky doplácalo na chudobnejšie časti. Na území Slovinska sa v roku 1990 nevyskytol nijaký vážny etnický konflikt, hoci prijali určité množstvo chorvátskych a bosnianskych utečencov. Jeho relatívne rozvinutá trhová ekonomika bola na krátky čas narušená regionálnymi vojnami - priemyselná výroba poklesla o vyše 25%. Slovinsko dostáva pomoc od MMF a Európskej únie. V roku 1991 Slovinci mobilizovali armádu a vyhlásili nezávislosť od Juhoslávie. Stredoeurópska republika Slovinsko vyhlásila nezávislosť od bývalej Juhoslávie v r. 1991. S Rakúskom a Talianskom tradične udržiavala bližšie vzťahy.


Obyvateľstvo

Celkový počet obyvateľov Slovinska je 1 978 485. Podiel mestského obyvateľstva je 54,16%. Najväčšie slovinské mesto je hlavné mesto Ljubljana s 271 000 obyvateľov. Ďalšie veľké mesta sú Maribor, Celje, Koper, Krajn, Nová Gorica a Murska Sobota. Pri sčítaní ľudu 2002 z celkového počtu 1 964 036 obyvateľov uviedlo svoju národnosť 1 766 982 (89,97%). Slovinsko je etnicky takmer homogamné, 83,06% obyvateľov tvoria Slovinci. Z menšín stoja za zmienku napríklad 1,98% Srbov, 1,81% Chorvátov. 1,10% Bosnov a 0,53% Moslimov, 0,32% Maďarov a 0,20% Macedóncov. Obyvatelia Slovinska patrili historicky do oblasti katolíckeho vplyvu (Rakúsko-uhorská monarchia). Podľa posledného sčítania ľudu sa hlási 57,8% obyvateľov ku katolíkom, 10,1% k ateistom, 2,4% k islamom, 2,3% k ortodoxnému kresťanstvu a 15,7% neodpovedalo.


Rozloha: 20 253 km²
Počet obyvateľov: 2 000 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 99 obyv/km²
Štátne zriadenie: parlamentná demokratická republika
Administratívne usporiadanie: 193 samosprávnych krajov
Hlavné mesto: Ljubljana 268 000 obyvateľov
Najvyšší bod: Triglav - 2863 m
Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava
Úradný jazyk: slovinčina
Mena: Euro (1 Euro = 100 centov)
Najdlhšia rieka: Sáva (časť) 940 km
Susediace štáty: Rakúsko, Chorvátsko, Taliansko, Maďarsko
Náboženstvo: rímsko-katolícke, pravoslávne, islamské


Poloha a povrch

Na území štátu, ktorý leží na okraji strednej a JV Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami. Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu so Švédskom a Fínskom k najviac zalesneným štátom Európy.
V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pričom dĺžka pobrežia dosahuje 47 km.

Slovinsko je stredomorský štát na rozhraní Balkánu a strednej Európy. Jeho rozloha je 20 253 km2. Severná časť krajiny zasahuje do južnej časti Álp, východná oblasť Prekmurje do Panónskej nížiny a juhozápadná pobrežná časť zahŕňa i časť Istrie.
Slovinsko hraničí s Rakúskom (324 km) na severe, s Maďarskom (102 km) na východe, s Chorvátskom (546 km) na juhu a s Talianskom (235 km) na západe. Na juhozápade má prístup k Jadranskému moru (47 km).

Najväčšia zemepisná šírka je 1o28´, t.j. 163 km. Najväčšia zemepisná dĺžka je 3o13´, t.j. 248 km. V Slovinsku sa stretávajú štyri hlavné európské geografické regióny: Alpy, Dinárska oblasť, Panónská nížina a Stredomorie. Podnebie Slovinska je stredozemné na pobreží, alpské v severných pohoriach a kontinentálne na východe. Priemerná teplota je -2oC v januári a 21oC v júli Priemerné zrážky dosahujú 1000 mm na pobreží, až 3500 mm v Alpách, 800 mm na juhovýchode zeme a 1400 mm v strednom Slovinsku.

Skoro polovica Slovinska (10 124 km2) je pokryté lesným porastom (po Fínsku a Švédsku tretí najzalesnenejší štát Európy). V niektorých oblastiach sa zachovali pôvodné lesy, najväčší v Kočevje. Trávnaté porasty pokrývajú 5 593 km 2 zemi, polia a záhrady 2 471 km2, sady 363km 2a vinohrady 216km 2


Administrátívne členenie

V súčasnosti neexistujú väčšie správne regióny a Slovinsko je rozdelené do 210 obcí. Jedenásť z nich sú mestá. Pre štatistické účely sú združené do dvanástich regiónov NUTS. Tradičné regióny – Slovinsko sa člení do ôsmych regiónov:

A Gorenjska
A Štajerska
A Prekmurje
A Koroška
A Notrajska
A Dolenjska
A Primorska
A Bela krajina


Pohoria

Najvyšší Slovinský vrch je Triglav. Meria 2 864 metrov. Akoby sa ním príroda chcela honosiť, tak mohutne pôsobí už z diaľky. ,,Triglav nie je vrch, Triglav je kráľovstvo,’’ napísal o ňom Julius Kugy na konci 19. storočia. V čase, keď bol vrchol prístupný iba hŕstke jednotlivcov. Dnes je prístupný každému, kto si dá tu námahu, aby sa naň vyškriabal. Roku 1979 sa oslavovalo dvesté výročie prvého zdolania vrchu, čo značí, že Triglav patrí medzi prvé alpské končiare, na ktorých stála ľudská noha. Tento rok má Triglav 225 rokov. Medzi juhoslovanskými končiarmi nad 2000 metrov je Triglav najnavštevovanejší. Jeho vrchol tvorí časť Cesty oslobodenia po vrchol Juhoslávie, a tak symbolizuje zväzok juhoslovanských národov a národností v národnooslobodzovacom boji, keď boli vrchy úkrytom partizánov. Rovnako preslávená ako vrchol je aj severná stena Triglavu. V celej Juhoslávii niet skalného útesu s takými bohatými dejinami horolezectva, ľudského úsilia a túžby. Alpynistom táto stena udeľuje vstupenku na ázijské Himaláje a na ostatné svetové veľhory. Okrem skalného vrcholca priťahuje návštevníkov aj sedem triglavských jazier. Vznikli jedno nad druhým ako kaskáda a to najvyššie sa ,,vyšplhalo” až do výšky 1 999 metrov. Na Triglave čaká každého čosi zaujímavé. Fotografi a milovníci panenskej prírody tu nájdu vhodné zákutia. V lete si tu dávajú zraz horolezci všetkých vekových kategórii, všetkých národov a národností, ľudia všetkých možných zamestnaní. Triglav zostáva takým, akým bol aj pred tisícročiami.
Hospodárstvo

Rozľahlé lesy poskytujú dostatok dreva pre píly, nábytkársky a papierenský priemysel Slovinska. Licenčné zmluvy medzi miestnymi továrňami a výrobcami zo západnej Európy umožnili v posledných rokoch produkciu rôznych druhov osobných a nákladných áut, motocyklov a chladničiek.

Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani).


EKONOMIKA

Hoci má Slovinsko jeden z najvyšších HDP na osobu medzi krajinami s tranzitívnymi ekonomikami v strednej Európe, potrebuje urýchliť privatizačný proces a zbaviť sa prekážok, ktoré bránia prílevu zahraničných investícií. V štátnom vlastníctve zostáva asi 45 % ekonomiky a objem priamych zahraničných investícii je najnižší v regióne. Na rok 2001 analytici predpovedali Slovinsku 4 až 4,2-percentný rast. V roku 2002 sa očakáva pokles exportu. Inflácia sa v roku 2000 zvýšila zo 6,1 % na 8,9 % a naďalej vzbudzuje obavy.

Slovinsko je prvou z krajín, ktoré sa stali členmi v máji 2004, ktorá nahradila národnú menu eurom. Prvého januára 2007 prestal byť slovinskou oficiálnou menou toliar a stalo sa ňou euro. Spoločná európska mena bola vytvorená v roku 1999, euromince a eurobankovky nahradili národné meny 1. januára 2003.

Pristúpením Slovinska je v eurozóne 316,6 milióna ľudí. Na základe rozhodnutia Rady ECOFIN z júla tohto roku bol výmenný kurz stanovený na 239.640 toliarov za jedno euro. Slovinci mohli eurá získať najprv v bankomatoch, ktoré boli upravené v noci pred 1. januárom. Druhý januárový deň je v Slovinsku tiež voľno, skutočnou skúškou pre banky a obchody preto bude streda.

Slovinsko sa ekonomickými charakteristikami približuje viac EÚ-15, než postkomunistickým novým členským krajinám. Podľa predpovedí Komisie by malo mať v roku 2006 rast 4,8%, infláciu 2,5%, štátny dlh vo výške 28% HDP a nezamestnanosť 6,1%. Slovinské HDP na hlavu je na úrovni 82% priemeru EÚ.

Napriek obavám zo zdražovania, ktoré malo sprevádzať zavedenie eura v krajine, zaznamenalo Slovinsko tretí raz po sebe defláciu. Spotrebiteľské ceny klesli v dôsledku nízkych cien pohonných látok a zimných výpredajov v januári 2007 oproti decembru 2006 o 0,7 %. Ročná miera inflácie poklesla o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.) na 2,7 %. Priemerná miera inflácie za posledných 12 mesiacov (do januára 2007) zostala v porovnaní s decembrom na nezmenenej úrovni 2,5 %. Napriek obavám, že zavedenie eura na začiatku roka by mohlo výrazne zvýšiť ceny, ukazujú štatistické údaje niečo iné, ako očakávali ekonómovia. Štatistika síce zaznamenala rast cien v odvetví hotelov o 1,3 %, ktoré by bolo možné pripísať zaokrúhľovaniu cien pri zavedení novej meny. Toto zdraženie však bolo kompenzované lacnejším oblečením a obuvou, ako aj poklesom cien pohonných látok.

V minulosti bolo Slovinsko súčasťou Rímskej ríše a Rakúsko–Uhorska až do roku 1918, kedy po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku 1929 vzniká spoločný zväzok pod názvom Juhoslávia. Podľa HDP sa jedná o najvyspelejšiu krajinu z bývalého tzv. východného bloku (HDP na obyvateľa je cca 3-x vyššie než má SR a len o štvrtinu je HDP nižšie ako má Grécko. Priemerný rast HDP je 7%). Z národnostného pohľadu tu neexistuje početná národnostná menšina a väčšinu obyvateľstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo 6. storočia n.l. a patrili k tzv. južným Slovanom.


Politický systém

Slovinsko je republikou na čele s prezidentom voleným na päť rokov. Výkonná moc je prestavovaná vládou na čele s premierom. Legislatívnu moc vykonáva dvojkomorový parlament. Deväťdesiatčlenné Národné zhromaždenie je volené priamo, po jednom mieste má rezervovaná talianska a maďarská menšina. Štyridsaťčlenná horná komora Národná radá je zložená z nepriamo volených zástupcov spoločenských, hospodárskych, profesných a miestnych záujmových skupín. Volebné obdobie Národného zhromaždenia je štvorročné a Národnej rady päťročné.