Krajina tisícich ostrovov

Na malebnom priestore, kde sa stretáva Stredozemie s Alpami a Panóniou, môžete zažiť všetko: more, rieky, kaskády, vodopády, termálne pramene, hory, kras i úrodné roviny. To všetko Chorvátsko ponúka napriek tomu, že s rozlohou 56 500km pevniny a takmer 32 000km priľahlého mora patrí k najmenším európskym krajinám. Chorvátske pobrežie, tiahnuce sa od mysu Savudrija k mysu Oštri, tvorí prevažnú časť pobrežia východného Jadranu. Meria 1778km, čo je spolu s pobrežnou čiarou takmer 1200 ostrovov okolo 5800km. Kvôli osobitnému reliéfu a členitosti pobrežia, sa Chorvátsko nazýva aj krajinou tisícich ostrovov. Z 69 väčších ostrovov je trvalo obývaných asi 50. Zo 4,5 milióna Chorvátov na nich žije okolo 129 tisíc. Jadranské chorvátske ostrovy sa členia na Západoistrijské, Kvarnerské, Severodalmátske, Stredodalmátske a Južnodalmátske. Najväčším z nich sú Krk (409km), Cres (404km), a Brač (396km) ktorý je súčasne aj ostrovom s najvyššou nadmorskou výškou – 778m. Najdlhším ostrovom je Hvar (68km). Za klenot medzi ostrovmi a "Čiernu perlu Jadranu“ sa považuje ostrov Korčula v Južnej Dalmácii.

Starobylé centrum rovnomenného mesta s bohatou stredomorskou vegetáciou, chýrnymi píniovými a dubovými lesmi na svahoch hôr, s vinicami, nádhernými zátokami a priaznivými klimatickými podmienkami ponúka nezabudnuteľné zážitky. Turisticky najvyspelejší región sa nachádza na najväčšom jadranskom poloostrove, Istrii, ktorý predstavuje prechod medzi alpsko-stredoeurópskou a dinársko-stredozemnou oblasťou. Veľmi známy je prírodný úkaz starý asi 4000 rokov, komplex šestnástich jazier Národného parku Plitvické jazerá, ktoré spája 92 vodopádov. V roku 1979 zaradilo UNESCO túto oblasť na zoznam svetového prírodného dedičstva. Od 9. do 12. storočia bolo Chorvátsko samostatným a nezávislým kniežatstvom a kráľovstvom, o čom svedčia mnohé pamiatky. V stredoveku si udržalo kontinuitu svojej štátnosti, i keď najskôr pod uhorskými a potom rakúskymi dynastiami. Plnú štátnu samostatnosť a nezávislosť získalo v roku1990. Mestá, ktorých je na tomto území oveľa viac ako kdekoľvek v juhovýchodnej Európe, majú väčšinou antický či stredoeurópsky pôvod a majú osobitný ráz. Členité pobrežie Jadranu je vyhľadávaným rajom jachtárov. Štyri desiatky kompletne vybavených jachtárskych prístavov, marín, má spolu okolo 15 000 kotvísk.

Či už ste začiatočníci, alebo pokročilí, máte možnosť urobiť si kurz v niektorej z množstva oficiálnych škôl potápania. Priezračné vody Jadranu patria k najčistejším v Európe. Bežná viditeľnosť do hĺbky je 10-60 metrov. V Chorvátsku nájdu kúsok raja plavci , neplavci, potápači, horolezci, jachtári, milovníci súkromia i rušných mestských štvrtí. Cestovný ruch sa tu začal rozvíjať najmä vďaka Maďarom a Rakúšanom v 19. storočí – vtedy sa začali budovať dopravné cesty. V letných mesiacoch ožíva súčastne umenie v historickom prostredí a paláce, átriá a námestia miest sa menia na svojrázne javiská medzinárodných festivalov. Konajú sa tu Dubrovnícky letný festival, Filmový festival v Pule, Splitské leto, Hudobné večery v Zadare, Záhrebské večery na Griči... Ak k týmto zážitkom prirátame lákavé chute národnej kuchyne, ktorú ovplyvnila antická tradícia a stredozemná klíma, ale si zachovala krajovú gastronomickú jedinečnosť, je atmosféra z pobytu v tejto časi zemeguľe nezabudnuteľná.