Slovensko

DEJINY:
Územie dnešného Slovenska bolo osídlené už v praveku, o čom svedčia nálezy z obdobia rôznych kultúr. V 2. storočí pred Kristom osídlili úrodné nížiny juhozápadného Slovenska Kelti, v 1. storočí pred Kristom žili na väčšej časti Dákovia. Na prelome nášho letopočtu tu sídlili Germáni a pásmo okolo Dunaja bolo súčasťou rímskej hranice. Počas sťahovania národov v 5.-6. storočí sa na Slovenska natrvalo usídlili Slovania, ktorí museli bojovať s Avarmi, pod ktorých nadvládu sa dostali v 2. polovici 6. storočia. V čele kmeňového zväzu Slovanov vtedy stál náčelník Samo, v rokoch 623- 658. Od začiatku 11. storočia sa Slovensko stalo na dlhú dobu súčasťou uhorského štátu. v polovici 12. storočia sa v niektorých oblastiach usadili skupiny nemeckých kolonistov. V 13.- 15. storočí sa začala formovať šľachta a meštianstvo slovenskej národnosti. Po husitských vojnách a bojoch o nadvládu v tejto oblasti sa po roku 1526 Slovensko stalo ťažiskom uhorského štátu. Šľachta prijala ako oporu v zápase proti Turkom za kráľa Ferdinanda I. Habsburského. Bratislava bola dočasne hlavným mestom Uhorska. Po Tureckých vojnách vzniklo uhorské kráľovstvo v čele s Habsburskými. Jeho súčasťou sa stalo tiež Slovensko. V 18. storočí začali slovenský vzdelanci bojovať za rovnoprávne postavenie Slovákov v rámci rakúsko- uhorskej monarchie. Súčasťou tohto boja bola snaha o vytvorenie spisovnej slovenčiny. Roku 1848 sa zrodil prví slovenský jazyk. Na konci 19. storočia však znovu zosilneli snahy o pretvorenie mnohonárodnostného Uhorska v maďarský národný štát a Slováci boli utlačovaní ako na poli kultúrnom, tak aj hospodárskom. Na konci 1. svetovej vojny vznikla Slovenská národná rada, ktorá vzniesla v októbri 1918 požiadavky na vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Československá republika existovala potom až do roku 1938, keď zosilneli separatistické požiadavky niektorých slovenských politických strán a ich predstaviteľov. Dňa 14. 3. 1939 vyhlásil slovenský snem samostatnú Slovenskú republiku, ktorej prezidentom sa stal Jozef Tiso. Od roku 1941 bojoval Slovenský štát v 2. svetovej vojne po boku Nemecka. Dňa 29. 8. 1944 vypuklo na Slovensku ozbrojené protifašistické národné povstanie. Po vojne sa Slovensko opäť stalo súčasťou Československa a prežilo s ňou dlhé obdobie komunistickej diktatúry.

Po skončení komunistického režimu v Československo v septembri 1989 zvíťazilo na Slovensku v demokratických voľbách roku 1992 Hnutie za demokratické Slovensko, ktorého úsilie o zmenu podoby Československa viedlo k jeho rozpadu a k vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. 1. 1993.

PRÍRODA A KRAJINA:
Povrch Slovenska patrí ku Karpatskej horskej sústave. Na území štátu leží najväčšia časť Západných a časť Východných Karpát. Pohoria sú zoskupené do troch oblúkov- vysokotatranského, nízkotatranského a rudohorského. Najvyšším vrchom veľhôr Vysokých Tatier je Gerlachovský štít, s výškou 2655 metrov nad morom, najnižším bodom je 94 metrov nad morom, blízko maďarských hraníc. Pohoria sa striedajú s kotlinami a hlbokými údoliami. Vo Vysokých Tatrách sa nachádzajú malé jazerá (plesá) ľadovcového pôvodu, ktoré spoluvytvárajú pôvab tejto krajiny. Južnou časťou Slovensko siaha k Dunaju a úzkym lemom zaberá časť Panónskej nížiny. Územie Slovenska je odvodňované prevažne prítokmi Dunaja do Čierneho mora. Podnebie je mierne, na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym. Pravidelne sa tu striedajú štyri ročné obdobia. Hlavnými riekami sú Dunaj a Váh. Najteplejšie oblasti sú na juhu, najchladnejšie sú horské hrebene Tatier. V Slovenskom rudohorí sa ťaží železo, magnezit a antimón. Z 5,3 miliónu obyvateľov Slovenska tvoria Slováci 85,6%. Najväčšou menšinou je 10,8 percent Maďarov, žijúcich prevažne na juhu krajiny. Popri Čechov, Ukrajincov a Rusov žije na Slovensku ešte asi 1,4% Rómov. Hustota obyvateľstva je 108 obyvateľov na jeden štvorcový kilometer. Žije tu 47,8% ekonomicky aktívnych ľudí, z toho 52,1% sú muži a 43,7% sú ženy. 60,3% obyvateľstva sa hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu, 7,8% evanjelického a pravoslávneho vierovyznania a 9,7% obyvateľov je bez vierovyznania. Hlavné mesto Bratislava, bývalé korunné mesto maďarských kráľov, je vďaka vysokým školám a divadlám centrom krajiny. Vzhľadom k svojej polohe na Dunaji blízko trojuholníka troch zemí- Slovenska, Rakúska a Maďarska- má veľký význam tiež ako dopravný uzol.

HOSPODÁRSTVO:
Prechod z centrálne riadeného plánovaného hospodárstva k trhovému hospodárstvu, schopnému konkurencie na svetových trhoch, stavia Slovensko vzhľadom k jednostrannej štruktúre priemyslu a silnému zameraniu zahraničného obchodu na bývalý východný blok pred veľké problémy. Tie sa ešte zväčšili po oddelení od hospodársky silnejšej Českej republiky. V prvom roku samostatnej existencie bol na Slovensku výrazne spomalený proces privatizácie, ktorý bol zahájený ešte v spoločnom štáte s Českou republikou.

Industrializácia Slovenska prebiehala po roku 1948 podľa sovietskeho vzoru a predstáv, pričom sa hlavný dôraz kládol na rozvoj ťažkého a zbrojárenského priemyslu, aj keď pre ňu chýbala nutná surovinová základňa. Okrem toho sa však na Slovensku rozvinul tiež chemický, textilný a potravinársky priemysel. Poľnohospodárstvo tu tradične hrá pomerne veľkú rolu. Zamestnáva asi 11% pracujúcich a využíva úrodnú pôdu v nížinách na pestovanie obilia, zeleniny a tabaku. Na svahoch kopcovitého predhoria prevládajú vinice a ovocné sady. Vo vyššie položených častiach krajiny sa rozprestierajú pastviny, na ktorých sa chová dobytok a ovce. Husté lesy v horských oblastiach dodávajú surovinu pre spracovanie dreva a výrobu celulózy. Horské oblasti sú pre svoje krajinné krásy v lete i v zime obľúbeným centrom turistického ruchu. .