FÍNSKA REPUBLIKA (po fínsky Suomen Tasavalta) – štát v severnej Európe pri Baltskom mori; rozloha: 338145 km2 (z toho 33551 km2 vnútrozemských vodných plôch), 5150000 obyvateľov, hustota zaľudnenia: 15 obyvateľov./km2, Hlavné mesto sú Helsinky (516 000 obyvateľov); úradný jazyk je fínština a švédština, regionálne aj laponština, menová jednotka je 1 markka (FIM) = 100 penni. Administratívne členenie: 6 provincií – Ahvenanmaa, Etelä-Suomi, Itä-Suomi, Länsi-Suomi, Lappi a Oulu. Baltské pobrežie Fínska je členité; výsledok eróznej činnosti ľadovcového štítu, ktorý v štvrtohorách pokrýval celou Škandináviu. Povrch Fínska je prevažne nížinatý, pahorkatinový, s ľadovcovými nánosmi. Celá južná časť štátu je zaujímavá Fínskou jazernou plošinu, v nich vodné plochy tvoria 25% územia. Z jazier, ktoré sú prepojené riekami alebo prielivmi sú najväčšie Saimaa (4377 km2) a Päijänne (1054 km2). Jedine na severe zasahujú výbežky Škandinávskych hôr (Haltiatunturi, 1324 m n.m.). Najdlhšie rieky sú na severe v Laponsku Kemijoki (494 km) a pohraničná rieka Torniojoki (570 km). Podnebie má kontinentálne rysy so značnými sezónnymi rozdielmi teplôt. Klíma je mierna na pobreží Baltského mora, ale drsná v Laponsku za polárnym kruhom. Ročné priemerné zrážky sú nízke (350–650 mm). Lesy takmer čisto ihličnaté. Štát dvoch národov: Fínov (93,5%) a Švédov (5,9%).Hrubý domáci produkt činí 24 790 USD/obyvateľ (12.miesto vo svete). Hlavné priemyselné odvetvia: strojársky, papierenský, potravinársky, hutnícky a chemický. Svetovo významná produkcia celulózy, papieru (12100000 t, 6.miesto vo svete). Ťažia sa tu rudy železa a neželezných kovov. Vysoká ťažba dreva (51300000 m3, 10.miesto vo svete). Dve jadrové elektrárne dodávajú necelú tretinu elektrickej energie. Poľnohospodárstvo sa orientuje na živočíšnu výrobu a produkciu krmovín a obilnín. Na severe prevláda chov sobov (200000 kusov). Dopravná sieť na juhu je hustá. Významnú rolu hrá vodná doprava. Pôvodný obyvatelia - Laponci boli od 2.storočia vytlačovaní na sever ugrofínskymi kmeňmi, ktoré od 9.storočia čelili nájazdom Vikingov, hlavne zo Švédska. V 12.storočí organizovaná expanzia Švédov (v roku 1157 začiatok švédskej nadvlády). Okrem kolonistov aj časť Fínov prijala jazyk dobyvateľov. V roku 1362 sa fínska šľachta zúčastnila voľby švédskeho kráľa a v rokoch 1374–1399 mala aj samosprávu. Fínsko sa v rámci Švédska ( v rokoch 1397-1523 stalo súčasťou kalmarskej únie. V polovici 16.storočia prebehla reformácia.