Do roku 1935 bol Irán nazývaný Perzia. V roku 1979 sa stal Islamskou republikou po tom ako bol vládnuci šejk vyhnaný do exilu. 4. Novembra 1979 sa iránsky militantný študenti zmocnili veľvyslanectva a držali ho až do roku 1981. Od roku 1980 do roku 1988 prebiehala krvavá nerozhodná vojna o sporné územia s Irakom. Aktuálne strategické vzťahy ovplyvňujú krajinu aby akceptovala zahraničných investorov, ktorý majú veľké požiadavky na reformy a aby zjednotila náboženských vodcov a parlament.

1, PRÍRODNÁ CHARAKTERISTIKA

1.1 POLOHA

Irán je ohraničený na severe Arménskom, Azerbajdžanom, Kaspickým morom a Turkmenistanom; na východe Afganistanom a Pakistanom; na juhu zátokou Oman, Hormuzskou nížinou, Perskou zátokov; a na západe Irakom a Tureckom. Rozloha Iránu je 1648 mil. km2,

1.2 POVRCH

Irán je dominantný centrálnou náhornou plošinou, ktorá je 1,220 metrov vysoká a je skoro celá obklopená horskými reťazami. Na severe, rovnobežne s južným brehom Kaspického mora sú Elburzske hory. Najvyšším vrchom je v Iráne, Mount Damavand (5,771 metrov), je súčasťou horského systému. Povrch je dosť nerovnomerný, pri hraniciach hornatý, v centrálnych častiach sa nachádzajú horské nížiny, prevažne púšte. Pri pobrežiach sú nepravidelné roviny. Najnižší bod sa nachádza pri kaspickom mori: -28m a najvyšší je hora Qolleh-ye Damavand: 5671m.

1.3 PODNEBIE

Irán sa klimatický delí do troch regiónov: extrémne horúce pobrežné pozdĺž Perzského zálivu a Omanského zálivu, suché centrálne pri vysočinách a silne studené pri Elburzských horách. Prevláda suché tropické, pri pobreží s Kaspickým morom je subtropické. Irán často postihujú rôzne živelné pohromy, napr. zemetrasenia na západe a severovýchode, pravidelné obdobia sucha. Taktiež majú rôzne problémy, napr. znečistenie ovzdušia (z áut, tovární a rôznych rafinérií), znečistenie vody (Perzský záliv od ropy a oleja a ostatné vodné plochy z odpadu), veľká urbanizácia.

1.4 VODSTVO

12 tis. km2 územia je pokrytého vodou. Priemerne ročné zrážky - 305 milimetrov. Púštne oblasti obdržia iba okolo 125 milimetrov za rok, avšak roviny Kaspického mora dostanú okolo 1,270 milimetrov. V zime a v jeseni malé riečky tečú do Dasht-e KavĚr, vytvárajúc malé jazerá a močiare.

1.5 RASTLINSTVO, ŽIVOČÍŠSTVO

Keďže je tam sucho Irán sa zameriava hlavne na priemysel.

1.6 PÔDY

Odlesňovanie má za následok tvorbu ďalších púští, vysušovanie pôd. Okrem relatívne úrodnej náhornej plošiny severných Iránskych provincií Azerbajdžanu, horské pôdy sú tenké, ťažká erózia a infertilné. Úzke Kaspické pobrežie je v kontraste pokryté s bohatou hnedou lesnou pôdou. Iba iné všeobecne rovné je Jolgeh-ye Khuzestan na západe. Dve najväčšie púšte rozšírené cez veľa centrálnej Iránskej Dasht-e Lut je pokrytých väčšími kameňmi a pieskom, a Dasht-e Kavir je pokrytý hlavne soľou. Obe púšte sú nevľúdne a skutočne neobývateľné. V iných časoch roka obe púšte extrémne suché.


2, HUMÁNNOGEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA

2.1 OBYVATEĽSTVO

Počet obyvateľov: 66,6 mil (50,3% muži)
Štruktúra obyvateľov: do 15 rokov – 31,5%, od 15 do 65 rokov – 63,5%, od 65 rokov – 5%
Prirodzený prírastok: 0,77%
Priemerná dĺžka života: muži – 69 rokov, ženy – 71 rokov
Hustota obyvateľstva: 41 ľudí na kilometer štvorcový
Jazyky: Peržština (Farsi) a Perzské dialekty, Turecký - 26 %, Kurdský - 9 %, Luri, Baloch, Arabi, Turkméni, a iný