Severné Írsko

1, Prírodná charakteristika

1.1 POLOHA

Írska republika zaberá päť šestín druhého najväčšieho ostrova Britských ostrovov, ktorý leží asi 80 km od západného pobrežia Veľkej Británie. Predeľujú ich: Severný prieliv, Írske more a prieliv Sv. Juraja. Rozlohu má 70 300 km2, Je to krajina zelených lesov, nízkych pohorí, pasienkov a lúk, vďaka čomu si vyslúžila pomenovanie Smaragdový ostrov. Rozkladá sa na Írskej rovine s nadmorskými výškami 30-40m.n.m., ktorá je členená len rašeliniskami a väčšími či menšími jazerami. Po okrajoch ostrova sa ťahajú pahorkatiny dosahujúce 600-800m.n.m. Najvyšší bod krajiny sa nachádza v pohorí Kerry (Carrauntoohill, 1041 m).

1.2 POVRCH

Írsko bolo postihnuté dvojitým vrásnením. Koncom silúru došlo k mohutnému kaledónskemu vrásneniu, ktoré postihlo dve tretiny ostrova na severe, juh bol deformovaný mladším – hercýnskym vrásnením na konci devónu a začiatkom karbónu. Írsko má celkovo nižší povrch než Veľká Británia. Nížinný reliéf je predovšetkým vo vnútrozemí, zatiaľ čo nevysoké pohoria a vrchoviny začlenené do mnohých menších masívov zaberajú periférnu polohu, ohraničujú takmer celý ostrov a spadajú k pobrežiu skalnatými abráznymi zrubmi. Pohorie Wicklow – južne od Dublinu – je široké 15-20 km a je plošne najväčším žulovým masívom Britských ostrovov (Lugnaquillia, 926 m). Jeho vrcholy sú holé a iba hlboké, úzke údolia zvané gleny patria k niekoľko málo zalesneným oblastiam. Susedná pahorkatina Wexford je pokračovaním Waleského Kambrického pohoria. Je to dosť izolovaný, relatívne suchý kút Írska, bez močiarov a so suchými letami. Juh a juhozápad vypĺňa rad dlhých, rovnobežných, väčšinou holých chrbtov z červeného pieskovca, ktoré sú od seba oddelené úrodnými údoliami. V pohorí Macgillicuddys Reeks je najvyšší vrch celého ostrova – Carrantuohill, 1040 m. Asi 80% povrchu Írska vypĺňa mierne zvlnená Centrálna nížina, ktorá má podložie z karbónskych vápencov, ktoré sú kryté silnou vrstvou glaciálnych sedimentov – štrkov, pieskov, ílov.

Centrálna nížina má v karbónskych vápencoch mnoho krasových oblastí. Hlavne na západ od toku rieky Shannon je holý kras s rozsiahlymi škrapovými poljami, pretože pleistocénne odstránili z vápencov pokryvné útvary. Najväčší vplyv na vývoj povrchových tvarov malo pleistocénne zaľadnenie. Pri prvom veľkom zaľadnení pokryl pevninský ľadovec celý ostrov. Šíril sa z miestnych vrchov a zo Škótska cez Írske more; pri druhom sa ľadovce objavili len na okrajových vrchoch. Ľadovcová činnosť sa tu prejavila výraznejšie ako vo Veľkej Británii, čo potvrdzujú početné morény, ľadovcové jazerá (lough = loch) a kary, ktoré ležia pri pobrežiach už vo výške 237 m.n.m. Západné pobrežie je mierne skalnaté a veľmi členité, umožňuje zakladanie prístavov. Hlavne juhozápad charakterizujú hornaté polostrovčeky oddelené hlbokými zátokami, napr. Dingle, Kenmare, Bantry (lov ustríc). Nachádzajú sa tu aj početné ostrovy, najväčší z nich je Achill (Acail), 14,5 km2. 15% rozlohy zaberajú rašeliniská, mocné až 6 m, a slatiny.

1.3 PODNEBIE

Je výrazne oceánske, vlhké, s malými amplitúdami (vplyv Golfského prúdu), letá sú chladné, zimy mierne – mimo pohorí bez snehovej pokrývky. Priemerná januárová teplota je najnižšia v Centrálnej nížine (+ 4°C), všade inde dosahuje 6-7°C.
Zrážky, tie sú viac ako dostatočné. Do 750 mm/rok spadnú v okolí Dublinu a v záveterných polohách na východe krajiny; 750-1000 mm v Centrálnej nížine; cez 2500 mm spadnú v juhozápadných horách a v pahorkatinách západného pobrežia. Silné západné až juhozápadné vetry – bránia rastu stromov.


1.4 VODSTVO

Jazerá a rieky okrem močiarov zaberajú skoro 1400 km2. Jazerá pretekané riekami pôsobia ako výborné rezervoáry, napriek tomu však u väčšiny riek nachádzame značné výkyvy vodného stavu. Najviac jazier je na severozápade štátu. Takmer pri pobreží leží najväčšie – Corrib (Lough Coirib), spojené podzemným tokom s blízko položeným jazerom Mask (Lough Measca). Ďalšími sú Ree (Lough Ribh) a Derg (Lough Deirgdheire) – pretekané najdlhšou riekou Britských ostrovov – riekou Shannon. Jej tok vznikol prepojením niekoľkých glaciálnych zníženín, ktoré dodnes vypĺňajú veľké jazerá. Shannon je dlhá 350 km (splavných je 200), preteká nížinou a len v krátkom úseku horného toku, kde je vybudované vodné dielo Ardnacrusha (energiou zásobuje takmer celé Írsko), má charakter horskej rieky. Časté zákruty, nepravidelné brehy, ploché ostrovčeky, rozlievanie sa do jazier a močiarov – sú charakteristickými prvkami všetkých riek. Väčšinou sú krátke, vodnaté, majú nízke rozvodia a dajú sa prepájať prieplavmi (napr. prieplav Midhe). Na juhu sú väčšie rieky Suir a Blackwater; ďalšími sú Liffey a Clare. Majú atlantický režim: sú napájané prevažne dažďovou vodou a len v horách sa nie veľmi prejavuje podiel vody z topiaceho sa snehu. Odtok v priebehu roka je nevyrovnaný. Najvodnatejšie sú zimné mesiace - hlavne január a február – sú najbohatšie na zrážky, a pokiaľ sú to zrážky snehové, sneh sa rýchlo roztápa. V chladnom polroku preto odteká okolo 70% celoročného množstva vody. Najmenej vody je v letných mesiacoch – menej prší a vodu riekam odoberajú rašeliniská, ktorými veľa riek preteká.
1.5 RASTLINSTVO A ŽVOČÍŠSTVO

Okolo bažín a močiarov sú pasienky s najpriaznivejšími podmienkami na chov dobytka. Tam kde vystupujú vápence, sú iba pasienky pre ovce, ostatné časti pokrývajú dubové lesy, lúky a polia.


2,Humánnogeografická charakteristika

2.1 OBYVATEĽSTVO

Írsko patrí medzi slabšie rozvinuté krajiny Európskej únie, čo má čiastočne na svedomí aj britská kolonizácia. Počas nej sa mohlo rozvíjať len poľnohospodárstvo, čo bolo prakticky jediným zdrojom obživy Írov. V tom období postihlo krajinu niekoľko hladomorov a mnoho obyvateľov emigrovalo za prácou. V rokoch 1845-1851 sa počet obyvateľov znížil o 3 milióny a priblížil sa súčasnému stavu. V národnostnom zložení prevládajú Íri (93,8 %), nasledujú Angličania a Walesania (3,6 %) a iné. Vekové zloženie obyvateľstva je priaznivé: v predproduktívnom veku 0 až 15 rokov bolo 21,5 %, v produktívnom veku 15 až 65 rokov 69 % a nad 65 rokov 9,5 % obyvateľstva. Priemerná dĺžka života mužov je 72 rokov, žien 79 rokov. V krajine žije menej ako 1 % analfabetov, priemerná nezamestnanosť je 9,4 %. Obyvateľstvo pracuje v službách (63,5 %), priemysle (28,5 %) a v poľnohospodárstve (8 %). V mestách žije približne 59 % obyvateľstva. Počtom obyvateľov je najväčší Dublin (1,0 mil.), väčšími mestami sú Corcaig/Cork (188 tis.), Luimneach/Limerick (82 tis., An Ghaillimg/Galway (60 tis.), Port Láirge/Waterford (46 tis.), Dundalk (32 tis.), Bray (29 tis.) a Drogheda (26 tis.) obyvateľov. Katolíckeho vyznania je približne 93 % obyv., anglikánskeho 3% a iného 4%.

2.2 PRIEMYSEL

V 20. a 30. rokoch bolo Írsko veľmi uzavretou zemou s málo rozvinutým priemyslom. Existujúce priemyslové podniky sa nachádzali iba v tradičných odvetviach, napríklad v textilnom či potravinárskom. V 50. rokoch sa jasne ukázalo, že protekcionistické opatrenia zavedené v 30. rokoch k ochrane a rozvoju domáceho priemyslu sú kontraproduktívne a nezaisťujú rozvoj priemyslu a tím ani celej ekonomiky. Dekáda 50. rokov znamenala pre Írsko zásadnú zmenu ekonomickej politiky, uplatňované s istými modifikáciami až do dnešnej doby. V roku 1952 bola vytvorená Írska exportná rada (IEB), ktorej cieľom bolo podporovať írsky export. V rovnakom roku boli vytvorené a potom realizované prvé schémy kapitálových ponúk pre rozvoj priemyslu v dosiaľ nerozvinutých írskych regiónoch. V roku 1958 prišli na svetlo prvé daňové ponuky na rozvoj priemyselného exportu. Posledným významným krokom v tomto období bolo založenie Priemyslovej rozvojovej agentúry (IDA), ktorá mala napomáhať domácemu priemyslu pri hľadaní zahraničných partnerov s cieľom zakladať a rozvíjať v Írsku moderné priemyslové odvetia. Priemysel sa začal rozvíjať až po vybojovaní nezávislosti v roku 1937. Medzi hlavné priemyselné odvetvia patria: ťažobný priemysel, strojársky priemysel, elektronický a elektrotechnický, farmaceutický, textilný a odevný, potravinársky a stavebný priemysel.

PRIEMYSLY:

Potravinársky a tabakový,textilný kožiarsky, drevospracujúci,papierenský, cemický a farmaceurický,gumársky a výroba plastov, kovospracujúci, elektronický a optický, výroba dopravných zariadení .


2.3 POĽNOHOSPODÁRSTVO

Írsko je vyspelý priemyselný štát s významným podielom poľnohospodárstva, v ktorom prevláda živočíšna výroba (najpočetnejší je dobytok, potom ovce, ošípané a kone). Poľnohospodárstvo zamestnáva asi 11 % práceschopného obyvateľstva a je pomerne produktívne Väčšina Írskych firiem sú malé rodinné usadlosti. Na obmedzenej ploche kvalitnej ornej pôdy sa pestuje predovšetkým jačmeň pšenica a zemiaky. Rozhodujúca je však živočíšna výroba, ktorá má k dispozícii viac ako 2/3 rozlohy Írska. Šťavnaté pastviny v nížinách poskytujú takmer po celý rok potravu veľkému počtu hovädzieho dobytka, vo vyšších polohách ovciam. Mäso mlieko a mliečne výrobky tvoria takmer šestinu Írskeho exportu. Rozloha lesov je obmedzená a pestovanie sa obmedzuje na rýchlo rastúce ihličnany. V 70. rokoch sa s vládnou pomocou modernizoval morský rybolov. Pomerne stále výdatné ložiská sú pod kontrolou, aby nedošlo k ich vydrancovaniu. Ďalší potenciálny zdroj prímov, chov lososov v riekach, je v súčasnej dobe ohrozený znečistením životného prostredia.
Vďaka miernym teplotám (vplyv teplého Golfského prúdu) a výdatným zrážkam má Írsko veľmi dobré klimatické podmienky pre poľnohospodársku výrobu, pre ktorú sa využíva cca 4,4 mil. ha, t.j. 62 % rozlohy zeme. Necelých 10% zaberajú lesy, v ktorých sa ročne vyťaží takmer 3 mil. kubických metrov dreva. Napriek poklesu relatívneho významu behom posledných niekoľko desiatok rokov zostáva poľnohospodárstvo významným odvetvím národného hospodárstva. Jeho podiel na tvorbe HDP a celkovej zamestnanosti činí okolo 5%.

2.4 DOPRAVA

Írsko má zastúpené všetky druhy dopravy.

Železničná doprava
Infraštruktúru tvorí 1947 km železníc. Expresné vlaky premávajú medzi väčšími mestami krajiny
Cestná sieť pokrýva celú krajinu (92 500 km ciest z toho 115 km diaľnic); značky a označenia sú medzinárodné. Pozor na zmenu smeru jazdy—premávka je vedená v ľavom jazdnom pruhu.
Najväčšie letisko sa nachádza v hlavnom meste, v Dubline.
Námorná doprava zabezpečuje prepravu tovaru a osôb do ostatných častí sveta.
Požičiavanie áut
Táto služba je dostupná pri každom väčšom letisku a námornom prístave, takisto ako pri hlavných (a veľkých) hoteloch.