Rakúsko
Oficiálny názov: Rakúska republika Úradné jazyky: nemčina, chorvátčina, slovinčina, maďarčina Hlavné mesto: Viedeň Najväčšie mesto: Viedeň Hlava štátu: Heinz Fischer Rozloha: 83 858 km2 Počet obyvateľov: 8 184 691 Susediace štáty: Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Nemecko Hustota obyvateľov: 98 obyvateľov na km2 Vznik: 1. republika 1918, 2. republika, suverenita 1955 Forma štátu: Spolková republika Mena: Euro
Rakúsko je spolkový štát v strednej Európe s parlamentnou demokraciou. Krajina vznikla roku 1955, kedy ju opustili vojská víťazných mocností druhej svetovej vojny. Je taktiež členom OSN a od roku 1995 aj členom Európskej Únie.
Administratívne členenie:
Administratívne sa člení na 9 spolkových krajín : Burgenland, Dolné Rakúsko, Horné Rakúsko, Korutánsko, Salzbursko, Štajersko, Tirolsko, Viedeň a Vorarlbersko.
Geografia:
Povrch
Povrch štátu pokrýva, až na malú oblasť severne od Dunaja a na východe, mohutný masív Álp. Rakúsko je po Švajčiarsku druhý najhornatejší štát v Európe. Alpské predhorie tvorí na severe k Dunajskej kotline sa tiahnúca Rakúska žulová plošina a Hauskuck. Územie severne od Dunaja vypĺňa najjužnejšia časť Českej vysočiny. Z nej patrí Rakúsku čiastočne južná Šumava, Novohradské hory, a hlavne na ne nadväzujúci rozsiahly Dunkelsteinský les.
Vodstvo
Okrem malej krajiny Vorarlbersko, ktorá je odvodňovaná do riek Rýn, patrí celá vodná sústava Rakúska Dunaju. Rakúsky tok Dunaj je celý splavný a meria 350 km. Dunaj sa využíva aj na lodnú dopravu. Najdôležitejšími prítokmi sú Inn, Lech, Traun, Salzach, Enns. Ostatné rieky nie sú pre prudký spád splavné, ich význam je však značný, pretože v riečnych údoliach sa sústreďuje hospodársky vývoj štátu.
Rakúsko má aj veľa jazier. Najväčšie z nich sú Neziderské (pri maďarskej hranici), časť Bodamského (hranica s Nemeckom a Švajčiarskom) a Atterské jazero (v Hornom Rakúsku) nachádzajúce sa v Soľnej komore.
Obyvateľstvo
Rakúsko má 8 184 691 obyvateľov. Má relatívne nízku hustotu obyvateľstva približne 98 obyv./km2. V náboženstve má úplnú prevahu rímskokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla časť Rakúska je neobývaná, keďže 2/3 krajiny sú Alpy. V skutočnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich veľkých mestách krajiny: Viedeň (má 1 540 000 obyv.), Graz (240 000 obyv.), Linec (205 000 obyv.), Salzburg (148 000 obyv.) a Innsbruck (122 000 obyv.). Úradným jazykom je nemčina. Obyvateľstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú slovinské (Kärnten), chorvátske (v Burgenlande), maďarské, české a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny. Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárske možnosti sú väčšie ako vo Švajčiarsku, pretože Rakúsko má priestornejšie alpské údolia s dobrou pôdou a viac nížin. Asi 21 % pôdy pripadá na ornú pôdu, záhrady a vinice, 27 % na lúky a pasienky. Neúrodné pôdy sú vzhľadom k veľmi hornatému povrchu štátu malé, len 11% plochy. Po celom území sa pestuje žito, ovos, jačmeň, zemiaky, na východe pšenica, cukrová repa a kukurica.
Ovocinárske záhrady a vinice pokrývajú južné a východné svahy hôr. Vo vysokej nadmorskej výške sa pasie hovädzí dobytok a ovce. Uplatňuje sa tak isto aj rybárstvo a včelárstvo. Rakúsko má aj dostatok lesov (40%), no šetrí svoje lesné porasty a drevo radšej dováža.
Priemysel
Rakúsko má veľké zásoby nerastných surovín. Hutnícky priemysel je najrozvinutejší v Štajersku, kde sa spracováva hnedé uhlie, železná a mangánová ruda, magnezit (2. najväčší výrobca na svete), zinkové a olovené rudy. Podobný ráz má aj ťažba v Tirolsku, v okolí Salzburg sú významné náleziska kamennej soli a medi. Vyskytujú sa aj vzácne kovy, ako striebro, zlato. Hoci sa uhlie ťaží na viacerých miestach, je ho nedostatok a musí sa dovážať. Železiarstvo a oceliarstvo je rozvinuté vo viedenskej oblasti a v údoliach horného Štajerska (Leolen a Donawitz). Strojársky a automobilový priemysel je hlavne v Hornom Rakúsku a Štajersku. Dôležitým produktom chemického priemyslu je celulóza (Linec, Treibach, Korutánsko a Dolné Rakúsko). Textilný priemysel sa zoskupuje do troch centier - v západnej časti Voralberska, v Tirolsku a Viedni. Elektrotechnický je sústredený vo Viedni, Štajersku, Salzbursku, Korutánsku, sklársky v Tirolsku.
Doprava
Automobilová sieť v zásade prebieha vo východno-západných líniách pozdĺž Dunaja a v severno-južnej línii pozdĺž pohorí Álp. Pozostáva z vedľajších ciest, diaľnic a ciest s vyššou povolenou rýchlosťou. Železničná doprava je majetkom štátnych železníc), iba časťou disponujú súkromné spoločnosti. Letecká doprava: Letecké spoločnosti lietajú vzdušnými cestami do 56 štátov a 36 krajín Európy, Blízkeho východu a Severnej Afriky. Lodná doprava je možná iba po Dunaji, časti jeho vedľajších prítokov a jazerách.
Viedeň:
Viedeň má 1,65 milióna obyvateľov a metropolitná oblasť, ktorú vytvára, okolo 2,2 milióna. Je politickým, priemyselným, hospodárskym a kultúrnym centrom štátu. Mesto leží na úpätí Viedenského lesa („Wiener Wald“). Pre zaujímavú polohu, históriu a impozantnú výstavbu mesto nazývajú aj Dunajskou metropolou. Spolu s Bratislavou, ktorá sa nachádza iba 60 km východne od Viedne, vytvára najtesnejšie zoskupenie dvoch hlavných miest v Európe. Je sídlom mnohých medzinárodných organizácií spojených národov a iných inštitúcií, napr. UNIDO, OPEC, IAEA, CTBTO, OSCE, ako aj UNCITRAL.
Pamiatky Viedne
V bývalej metropole monarchie sa nachádza imperiálny duch barokových zámkov Schönbrunn a Belvedere. Pozoruhodný je však i Haasov dom ako typický predstaviteľ postmoderny, zoči-voči gotickému Štefanskému dómu a impozantné budovy múzejnej „štvrti“ MuseumsQuartier, jednej z najväčších „štvrtí“ výtvarného, koncertného a operného umenia vo svete vôbec, ktoré prilákajú každoročne na podujatia s hviezdnym obsadením do „hlavného mesta hudby“ stále viac milovníkov umenia. Medzi viedenské pozoruhodnosti patrí i viac ako „stovka“ múzeí, s umeleckými dielami všetkých epôch a štýlov, ale i s rôznymi raritami a kuriozitami. Nadýchnite sa atmosféry typickej viedenskej „pohodovej“ kaviarne alebo viechy, načerpajte síl v záplave zelene v parkoch mesta a v rekreačných oblastiach na dunajskom „ostrove“ Donauinsel, v zábavnom parku Prater so svetoznámym „čertovým kolesom“ alebo v zeleni Viedenského lesa.
|