Taliansko – všeobecne

Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 20 krajov (regione)
Rozloha: 301 337 km2
Hlavné mesto: Rím/Roma 2 442 700 obyv.
Iné významnejšie sídla: Miláno 1 302 500 obyv., Neapol 998 200 obyv., Turín 903 400 obyv., Palermo 682 000 obyv., Janov 634 400 obyv.
Najvyšší bod: Mont Blanc/Monte Bianco, 4807 m
Najvýznamnejšie rieky: Pád/Po, Adiža/Adige, Tiber/Tereve, Arno
Úradný jazyk: taliančina
Mena: euro
Štátny sviatok: prvá júnová nedeľa (Výročie vzniku republiky, 1946)
Rasové a národnostné zloženie: Taliani 92,8%, Sardínčania 2,3%, Friulovia a Ladinovia 1,3%, Nemci 0,5%, Francúzi 0,3%, iní 0,3%
Náboženstvo: rímskokatolícke 83%, bez vierovyznania 16%, iné 1%
Urbanizácia: 67%
Priemerná dĺžka života: muži 76 rokov, ženy 82 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 5,1‰
Analfabeti: 1,5%
Nezamestnanosť: 9,6%
Podiel na tvorbe HNP: poľnohospodárstvo 2,9%, priemysel 31,5%, služby 65,6%
HDP na 1 obyvateľa: 18 604 USD

Taliansko sa rozkladá na Apeninskom polostrove. Severným okrajom sa v tvare polkruhu tiahnú chrbty Alp. Tu sa týči najvyšší bod Talianska- Monte Bianco (4807 m). Pohoria sa postupne znižujú smerom na juh a prechádzajú do Pádskej nížiny. Na juhu ju ohraničujú Apeniny, ktoré sú bočnou vetvou vychádzajúcou zo Západných Alp a tiahnú sa cez celý polostrov. Zo západnej a východnej strany sa k Apeninám pripájajú viaceré pohoria a pobrežné nížiny. Prirodzeným pokračovaním polostrova je ostrov Sicília ( 25 426 km2). Na jeho východnej strane čnie najvyššia sopka Európy- Etna ( 3 323 m) Žulovými horninami tvorený povrch ostrova Sardínia (23 813 km2) je súčasťou Tyrrhenského masívu. V blízkosti tuniských brehov ležia Pelagické ostrovy a ostrov Pantelleria. Apeninský polostrov obklopujú viaceré skupiny ostrovov (Toskánske, Liparské, Tremitské ostrovy a i.), z nich sú najnavštevovanejšie sopečné Liparské ostrovy. Hoci na území Talianska sa začali jedny z najstarších dejín Európy, ako jednotný štát – politický celok existuje od druhej polovice 19. stroročia.

Taliansko je chudobné na energetické nerastné suroviny. Nachádzajú sa tu pyrovité, zinkové a olovnaté rudy, síra, zemný plyn a neveľké ložiská ortute. Je tu dostatok vodnej energie. V Carrare sa ťaží svetoznámy mramor. Po 2. svetovej vojne sa Taliansko začalo rozvíjať ako priemyselný štát, avšak zároveň sa prehĺbili rozdiely medzi priemyselným severom a zaostalejším juhom. V južných oblastiach prevažuje poľnohospodárska výroba, registruje sa tu obrovská nezamestnanosť a emigrácia obyvateľstva, na ktorú nemalo výraznejší vplyv ani postupné spriemyselňovanie a pozemková reforma. Vzhľadom na nedostatok surovín sa v Taliansku rozvinuli najmä odvetvia s vysokými nárokmi na kvalifikovanú pracovnú silu ( výroba automobilov, gumárenský priemysel, výroba prístrojovej techniky, jemná mechanika a textilný priemysel).

V prístavoch na báze dovážanej ropy vznikol významný chemický priemysel a na báze koksu a železnej rudy veľké železiarske a oceliarske kombináty. Väčšina priemyselnej výroby sa realizuje v trojuholníku, ktorý vytvára mesto Miláno- Janov- Turín, v širšom ponímaní v celej Pádskej nížine. Významnú pozíciu majú aj umelecko – remeselné výrobky s dlhou tradíciou (benátske sklo, textil, hodváb a florentské výrobky z kože). Najvyspelejšia a intenzívna poľnohospodárska výroba je charakteristická pre Pádsku nížinu. Na zavlažovaných pôdach sa pestuje obilie, kukurica, cukrová repa a ryža. Dôležitý je aj chov hovädzieho dobytka na mlieko, ošípaných a hydiny. V južnej, suchej stredomorskej časti územia sa pestujú predovšetkým citrusové plody, zelenina hrozno a olivy. Ktoré sú aj vývozným artiklom. Na chudobných pasienkoch chovajú kozy a ovce. Okrem nepriaznivých klimatických podmienok sú na juhu brzdou rozvoja aj vlastnícke vzťahy k pôde. Dôležitým zdrojom príjmov je cestovný ruch.