Turecko je najzápadnejší štát na Blízkom východe, ktorí leží medzi Čiernym a Stredozemným morom. V Ázii sa rozprestiera 97% jeho územia a v Európe 3%. Európsku časť zaberá jednotvárna nížina, ktorej sever lemuje pohorie Istrança (1031 m n. m.) a juh Tekir Dag. Úžiny Bospor a Dardanely a nimi uzavreté Marmarské more oddeľujú svetadiely Európu a Áziu.

Vnútrozemie Anatólie vypĺňa suchá pustá plošina členená menšími kotlinami. Miestami sa vyskytujú polopúšte a bezodtokové zníženiny so slanými jazerami či močiarmi (jazero Tuz Gülü). Plošinu zo severu obklopujú Pontské vrchy (Kaçkar dagi, 3937 m n. m.) a z juhu 1200 km dlhé pásma pohoria Taurus.

Zo severu sa k Strednému Taurusu pričleňuje rozsiahle mladé sopečné územie (Erciyas dag, 3916 m n. m.). Na východe krajiny sa dvíha lávovými príkrovmi pokrytá Arménska vysočina. Jej najvyšší vrch je Ararat (5165 m n. m.). Súčasné štátne hranice sa utvorili roku 1923. V minulosti patrili Osmanskej ríši rozsiahle územia v severnej Afrike, juhovýchodnej Európe a na Blízkom východe. Krajina je spojnicou medzi Európou a Áziou.

Prechádza ňou mnoho obchodných ciest. Strategicky významné úžiny Bospor a Dardanely má pod kontrolou od roku 1936. Rozvojom hospodárstva zaostáva za európskou úrovňou. Turecko má značné nerastné bohatstvo (čierne a hnedé uhlie, železná, chrómová a medená ruda, ropa). Významné je využitie vodnej energie. Priemysel krajiny je mnohostranný.

Tradičná založená remeselná výroba (tkanie kobercov, zlatníctvo) stratila už svoje vedúce postavenie. Hlavné odvetvia sú textilný a potravinársky priemysel, spracovanie tabaku, hutníctvo železa a hliníka a výroba strojov.

V poľnohospodárstve má vedúce postavenie rastlinná výroba. Na vlhších územiach pestujú citrusy, vinič, tabak a bavlník a na suchších sa urodí aj pšenica či jačmeň. Chovajú hovädzí dobytok, ovce, kozy. Vlna je dôležitou surovinou pre domácku výrobu kobercov. Krajina sa venuje rozvoju cestovného ruchu, ktorý jej prináša značné príjmy.