Viedeň

Viedeň

Viedeň je hlavným mestom a súčasne jednou z deviatich spolkových krajín Rakúska. Je sídlom prezidenta, spolkovej vlády a najvyšších orgánov republiky a vlády spolkovej krajiny Viedne. Napriek svojej okrajovej polohe je kultúrnym, vedeckým, politickým a duchovným centrom krajiny. Mesto sa rozkladá z väčšej časti na pravom brehu Dunaja a na západe hraničí s Viedenským lesom.
S rozlohou 415 km2 a obvodom 133 km patrí Viedeň k stredne veľkým metropolám. Má približne 1 616 000 obyvateľov. Mesto je rozdelené na 23 okresov a je usporiadané okolo historického jadra vo dvoch kruhoch. Moderné mesto vyrastá od 2 pol. 50 rokoch 19. storočia po odstránení hradieb, ktoré chránili vnútorné mesto a na ich mieste bola vybudovaná 4 km dlhá trieda Ringstrasse. Tu je väčšina dôležitých a zaujímavých budov; nádherná budova opery, cisársky palác Hofburg, neogotická mestská radnica, v gréckom štýle vystavaná budova parlamentu, Burgtheater a Musikverein, sídlo viedenského filharmonického orchestru. V centre mesta je katedrála sv. Štefana (Stephansdom), najznámejší gotický kostol zo 14. a 15. storočia, ďalej múzem histórie kultúry, múzeum prírodných vied a univerzita. Nápadne starú zástavbu Viedne si všimne aj laik a štatistici to potvrdia: spomedzi miliónových miest sveta má Viedeň najvyššie percento bytov starších ako 70 rokov. Vo Viedni sídli mnoho medzinárodných organizácii: UNIDO (Organizácia pre priemyselný rozvoj), IAEO (Medzinárodná organizácia pre atómovú energiu), ICEM (Komisia pre európske vysťahovalectvo), OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu).
Viedeň patrí k najvýznamnejším kultúrnym centrám sveta a je miestom stretnutí zahraničných umelcov, najmä hudobníkov a vedcov. V žiadnom inom meste nežilo toľko skladateľov a nie je toľko komorných orchestrov, súborov a chórov ako vo Viedni. Vo vyše 100 štátnych a súkromných múzeách a približne 120 galériách je vystavené množstvo vzácnych exponátov. Vo Viedni sa nachádza jedna z najvýznamnejších obrazových zbierok Európy - Brueghelova zbierka.
Slávny súbor Wiener Sängerknaben (Viedenský chlapčenský spevácky zbor) založil v r. 1498 Maximilián I. Najväčšiu slávu dosahoval súbor v čase viedenskej klasiky, keď Mozart, Haydn a Beethoven komponovali nenapodobiteľné omše. Členom súboru bol v rokoch 1740-1749 Joseph Haydn a v rokoch 1808-1813 Franz Schubert. V súčasnosti má súbor štyri chóry. Viedeň ako jedna z mála sa môže pochváliť nádhernými gotickými a barokovými kostolmi, veľkým množstvom palácov z 17. a 18.

storočia, rohľahlími budovami v historizujúcich slohoch z 2. polovice 19. storočia, ako napr. opera, parlament, radnica, prírodovedné a umeleckohistorické múzeum.

Viedeň sa môže pochváliť približne 360 kilometrami značkovaných cyklistických chodníkov



Stručné dejiny Viedne:

5000 rokov pred n. l. - prvé stopy ľudského osídlenia
2000 rokov pred n. l - Indogermáni sa usadzujú na severozápadných lesnatých pahorkoch
r. 800 pred n. l. - Kelti sa usadili na mieste dnešného námestia Hoher Markt
okolo r. 100 - Rimania zakladajú pohraničné vojenské opevnenie Vindobona na
obranu proti Germánom, ktorí sídlili na severnej strane Dunaja. Okolo vojenskej osady vzniklo civilné mesto. Spočiatku patril tábor provincii Noricum, po r. 103 provincii Panónia superior.
okolo r. 170 - osídlenie bolo v markomanských vojnách zničené a Markom Aureliom znovu vybudované (je tu pravdepodobne aj cisárov hrob.)
r. 213 - povýšenie na Municipum
okolo r. 400 - zničenie sídla Gótmi
r. 881 - prvýkrát sa objavuje pomenovanie Wenia. - Karolínske hradisko a obchodnícke stredisko (Wik) sa vyvinuli na mestské sídlo
r. 955 - víťazstvo cisára Ota I. nad Maďarmi a znovuzriadenie Východnej marky (Ostmark) ako hraničného územia ríše s východom
r. 976-1246 - Grófmi Ostmarky sa stávajú Babenbergovci (neskôr vojvodovia)
okolo r. 1130 - Viedeň pripadla Babenbergovcom
r. 1137 - Viedeň sa prvýkrát uvádza ako mesto
r. 1141-1177 - vzniká prvý vladársky dvorec na mieste dnešného námestia Am Hof
začiatok 13. storočia - mesto bolo obohnané hradbami
okolo r. 1220 - rozšírenie mesta. Vojvodov dvorec sa sťahuje do nového zámku na mieste dnešného Stallburgu
r. 1221 - vojvoda udeľuje Viedni mestské práva
r. 1237 - prvé udelenie ríšskych práv (nové mestské právo); po vymretí
Babenbergovcov Viedeň toto postavenie stráca (r. 1246)
r. 1251-1276 - rakúske zeme postupne získava český kráľ Premysl Otakar II
r. 1276 - Rudolf I. Habsburský vyháňa Premysl Otakar II., ktorý mu
odmietol odovzdať trón
r. 1278 - Premysl Otakar II. porazený a zabitý v bitke na Moravskom poli pri
Dürnkrute
r.

1278-1282 - vláda kráľa Rudolfa I.
r. 1282 - Rudolf I. poveril svojich dvoch synov panovaním v Rakúsku
r. 1365 - založenie viedenskej univerzity
r. 1396 - nový volebný poriadok umožňuje remeselníkom a obchodníkom
stať sa členmi mestskej rady
r. 1412 - Viedni sú navrátené mestské práva
r. 1438 - Viedeň sa stala sídlom Svätej rímskej ríše nemeckého národa
r. 1469 - Viedeň sa stala sídlom biskupstva
r. 1485-1490 - panovanie maďarského kráľa Mateja Korvína
r. 1493-1519 - Cisár Maximilián I. vyháňa Maďarov z Viedne
r. 1521 - Viedeň sa pripája k reformácii (v pol. 16. stor. rekatolizácia)
r. 1526 - rakúsky arcivévoda Ferdinand I. zvolený kráľom českým a uhorským
r. 1529 - obliehanie Viedne Turkami
r. 1532-1672 - Turecké obliehanie vedie k výstavbe mohutného opevnenia mesta
r. 1551 - do Viedne prichádzajú jezuiti
okolo r. 1660-1638 - Kláštorná ofenzíva - vzniká mnoho nových kláštorov a kostolov
r. 1618-1648 - tridsaťročná vojna priviedla Čechov a Švédov až k bránam Viedne
r. 1679 - Viedeň postihol mor
r. 1683 - Veľkovezír Kara Mustafa s 200 000 vojakmi oblieha mesto. Proti
presile Turkov sa bráni sotva 20 000 mužov pod vedením grófa
Starhemberga. Viedeň oslobodilo vojsko poľského kráľa Johanna III. Sobieskeho
- porážka Turkov u Viedne
r. 1722 - Viedeň je sídlom arcibiskupstva
r. 1744-1749 - výstavba zámku Schönbrunn
r. 1754 - prvé sčítanie ľudu - Viedeň má 175 000 obyvateľov
r. 1800 - Viedeň má 230 000 obyvateľov
r. 1804 - cisár František II. preberá titul cisára Rakúska
r. 1805 - Viedeň obsadzujú Francúzi
r. 1806 - Napoleon prinútil Františka II. vzdať sa rímsko-nemeckej koruny
r. 1809 - Napoleon sa usídlil v zámku Schönbrunn. Okupácia viedla k štátnemu bankrotu
r.

1814-1815 - Viedenskému kongresu sprevádzanému oslavami predsedá knieža Metternich; prerokúva sa nové usporiadanie Európy po Napoleonove smrti
r. 1830 - Dunajská záplava
r. 1831-1832 - epidémia cholery
r. 1837 - zavedenie železnice
r. 1848 - marcová revolúcia proti režimu kniežaťa Metternicha. I keď knieža Windischgrätz revolúciu porazil, knieža Metternich bol zosadený a cisár Ferdinand I. abdikoval
r. 1848-1916 - František Jozef I. rakúskym cisárom
r. 1857 - pás hradieb zbúrali a budovali zónu ulíc tvoriacich vnútornú triedu (Ring)
r. 1872-1873 - výstavba novej radnice
r. 1918 - rozpad monarchie a odstúpenie posledného rakúskeho cisára
Karola I.
- Viedeň sa stáva hlavným mestom spolkového štátu
r. 1919-1934 - stavajú sa ,,spoločné dvory" (napr. Karl-Marx-Hof) pre robotnícke rodiny
r. 1938 - Viedeň sa stáva ríšskym územím
- obsadenie Hitlerovým vojskom
r. 1945 - Viedeň obsadila sovietska Červená armáda. Mesto bolo neskôr rozdelené na štyri okupačné zóny (ZSSR, USA, Veľká Británia, Francúzsko). Napriek tomu zostáva jednotná správa mesta.
r. 1955 - Rakúska štátna zmluva. Rakúsku je prinavrátená štátna suverenita a parlament
vydáva ústavný zákon o navždy platnej neutralite. Viedeň opúšťajú okupačné jednotky.
r. 1956 - Viedeň sa stáva sídlom medzinárodného Úradu pre atómovú energiu
r. 1967 - Viedeň sa stáva sídlom organizácie OSN pre priemyselný rozvoj
r. 1969 - výstavba metra
r. 1985 - pri príležitosti výročia podpísania štátnej zmluvy sa vo Viedni koná stretnutie
ministrov zahraničných vecí signatárskych krajín
r. 1989 - vo veku 96 rokov zomiera excisárovná Zita von Habsburg, posledná cisárovná Rakúska a kráľovná Maďarska. Za obrovskej účasti obyvateľov bola pochovaná v kapucínskej hrobke. Stručné dejiny architektúry a výtvarného umenia

Ringstrasse

- vedie okolo Vnútorného mesta. Táto honosná ulica s množstvom impozantných monumentálnych úradných a obytných budov, parkov, námestí a pomníkov bola založená za čias cisára Františka Jozefa I. (r. 1858-1865). Ulica je dlhá 4 km a 57 m široká. Tvorí ju niekoľko častí: Stubenring, Parkring, Schubertring, Kärtnerring, Opernring, Burgring, Dr.-Karl-Renner-Ring, Dr.-Karl-Lueger-Ring a Schottenring.


Burgtheater

- dvorné divadlo, ktoré založil v r. 1776 cisár Jozef II. Skvostné vnútorné priestory sú zariadené v štýle francúzskeho baroka.

Na priečelí sa nachádzajú dekoratívne figúry, kolosálne skupinky, scénky a busty sochárov Tilgnera, Weyra a Kundmanna.


Hofburg

- cisársky hrad, ktorý bol viac ako šesť storočí sídlom rakúskych panovníkov, dva a pol storočia sídlom nemeckých cisárov a v súčasnosti je úradným sídlom hlavy rakúskeho štátu. Spolkový prezident úraduje a reprezentuje v miestnostiach Márie Terézie a Jozefa II. Komplex pozostávajúci z desiatich budov je prehľadom sedemstoročnej stavebnej histórie. A preto má Hofburg stavebné časti z obdobia gotiky, renesancie, baroka, rokoka, klasicizmu i začiatku priemyselnej revolúcie.






Stephansplatz (námestia sv. Štefana)

- pýchou námestia je Stephansdom. Až do r. 1732 bol na mieste námestia cintorín. Pripomínajú to náhrobné tabule zapustené do vonkajších múrov dómu, ako aj neskorogotický svetelný stĺp, v ktorom horel večný oheň na pamiatku zosnulých. Napravo od Stephansdomu je farebnými kameňmi vyznačený pôdorys kaplnky Márie Magdalény. Prvé písomné zmienky o kaplnke sú z r. 1378. V r. 1781 vyhorela a bola zrušená.


Stephansdom (dóm Sv. Štefana)

- so svojou 137 metrov vysokou vežou je hlavnou pozoruhodnosťou i symbolom miesta Viedne a zároveň je to najvýznamnejšia rakúska gotická stavba. Vnútri vás upúta kazateľňa z pol. 16. storočia, vyrezávaný oltár z 15. storočia a náhrobok cisára Friedricha III. Od r. 1722 je arcibiskupskou katedrálou. Stephansdom budovali od 12. storočia celé generácie a ešte stále budujú (reprezentuje históriu ôsmich storočí).


Staatsoper (Štátna opera)

- Viedenská štátna opera patrí k trom najvýznamnejším na svete. operné predstavenia sa vo Viedni konajú už od r. 1688. Jasne členená mohutná budova Opery s historizujúcimi prvkami ranej francúzskej renesancie vznikla v rokoch 1861-1869.Dvorné divadlo Opery slávnostne otvorili 25. mája 1869 uvedením Mozartovho Dona Giovanniho. V roku 1945 bola opera zasiahnutá bombou a vyhorela. Rekonštrukčné práce trvali až do r. 1955. Druhé otvorenie Opery sa konalo 5. novembra 1955 uvedením Beethovenovho Fidelia.

Schönbrunn

- cisárske sídlo vo Viedni. Pôvodne lovecký zámoček z roku 1550. V roku 1683 bol zničený Turkami. V roku 1695-1713 sa tu vybudovalo cisárske letne sídlo. Schönbrunn je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Nachádza sa tu jedna z najstarších zoologických záhrad sveta (1752).


Graben (Priekopa)

- je sčasti ulica a sčasti námestie. V roku 1971 tu vznikla prvá pešia zóna v meste. Na tomto mieste bola kedysi mestská priekopa rímskeho tábora. Z mnohých barokových stavieb, ktoré v 18. storočí obklopovali Graben, zostal len palác Bartolotti-Partenfelda. Uprostred ulice Graben stojí známy morový stĺp nazývaný aj Dreifaltigkeitsäule (Trojičný stĺp). Dvadsaťjeden metrov vysoký barokový stĺp vznikol vďaka sľubu cisára Leopolda I.

, ktorý sa zaprisahal, že keď morová nákaza pominie, nechá postaviť stĺp týčiaci sa k nebu.


Ruprechtskirche (Kostol sv. Ruprechta)

- je najstarším kostol vo Viedni. Prvé písomné zmienky o kostole sú z r. 1161. K pozoruhodnostiam a pokladom kostola patrí najstaršia viedenská maľba na skle - na strednom okne chóru (13. storočie) a na oltári Márie z Loretty Čierna Madona.



Kärtner Strasse (Korutánska ulica)

- najelegantšia viedenská ulica, ktorá vedie od Stephansaplatzu ku Karlsplatzu. Jej atmosféru vytvárajú kaviarničky, verklikári, pouličný hudobníci a speváci. Väčšina domov, ktoré sa tu nachádzajú sú z 18. storočia.