Čínska ľudová republika

- hlavné mesto - Peking

- rozloha – 9, 6 mil. km2 počet obyv. – 1,3 mld
- nezávislá socialistická republika s centrálnym plánovaním

Problémy:

- Tibet – autonómna oblasť Číny, v máji r.1951 – podpísaná dohoda o tzv. mierovom oslobodení Tibetu. V dohode sa potvrdzovala vnútorná autonómia na základe rešpektovania náboženstva, zvykov a tradícií Tibeťanov. Táto dohoda nebola zo strany Číny nikdy rešpektovaná. V roku 1959 vypuklo v Tibete protičínske povstanie. Čína ho vojensky potlačila a najvyšší duchovný Dalajláma ušiel do Indie a odvtedy žije v exile.
- Taiwan – provincia, hoci po 2. svet. vojne sa uberal cestou trhového hospodárstva, ostrov sa stal útočiskom pre odporcov komunistickej Číny. Kontinentálna časť Číny sa snažila dostať Taiwan pod svoju zvrchovanosť. Zatiaľ medzi vládami nedošlo k dohode. Obe vlády sa pokladajú za jediného predstaviteľa Číny.
- Hongkong – 99 rokov britská kolónia
- Macao – portugalská kolónia, v roku 1999 Čína udelila statút zvláštnej správnej oblasti s autonómnonými právami.

Prírodné podmienky 

- rozdielne – východ a západ
- rieky: Jang–c–tiang = Dlhá rieka, Chuang–che = Žltá rieka, Si–tiang = Perlová rieka

Obyvateľstvo

- Číňania – 94 % Chanovia, ďalej menšiny – Čuangov, Urgujov, Chuejov, Mandžuov, Tibeťanov.
- nerovnomerné rozšírenie – ovplyvnené prírodnými podmienkami.
- vysoký prirodzený prírastok /až 15. mil. ročne/– politika štátu na obmedzenie, zvýhodňovanie rodín s 1 dieťaťom
- nedarí sa na vidieku kontrolovať pôrodnosť.
- v mestách žije 20 % obyvateľstva, najväčšie aglomerácie: Šang–chaj – 12 mil., Kanton – 6 mil, Peking...
-  spolu má asi 26 mil. miest

Hospodárstvo

- priemyselne – poľnohospodársky štát.
- po 2. svet. vojne bol veľmi zložitý vývoj_- technicky zaostalé hospodárstvo,
- nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, slabo rozvinutý priemysel, totalitný režim
- až do roku 1958 nepriniesli hospodársku stabilitu
- po roku 1958 – teória tzv. veľkého skoku, začali sa budovať:

- hutnícke, energetické, ťažobné a chemické závody
- v poľnohospodárstve sa zakladali tzv. ľudové komúny, v ktorých sa zoštátnil celý majetok roľníkov

- Veľká proletárska kultúrna revolúcia – zasiahla negatívne hospodárstvo /Mao-c tung/
- v 70 – rokoch dominovala tzv. politika otvorených dverí.
- vytvorili sa 4 zvláštne ekonomické zóny /Ču – chaj, Šen-čen, Sia- men, Šan – tchou/ a 15 pobrežným mestám bolo povolené podnikať so zahraničím
- Od roku 1978 – rýchly ekonomický vzostup Číny
- rozhodujúcu mieru na vzostupe majú zvláštne ekonomické zóny a prímorské mestá
- v ekonomike má prevahu - štátny sektor, v poľnohospodárstve – družstevný sektor, a špecifikom je – súkromný sektor v socialistickom štáte

Nerastné bohatstvo

- obrovské nerastné bohatstvo
- čierne uhlie, železná ruda, ropa a zemný plyn, železná ruda, volfrám – 1. miesto, nikel, bauxit, antimón, ortuť, mangán, urán.

Energetika 

- najviac – tepelné elektrárne, priehrada na Jang–c–tiang, má i atómové elektrárne.

Priemysel

- rozvinutý hutnícky, strojársky – nedostatočne rozvinutý, rozvíja sa elektronika a atómový priemysel, chemický – výroba umelých hnojív,
- potravinársky a textilný priemysel - tradičné odvetvia
- tradícia – domáca remeselná výroba, výroba porcelánu, tkanín rezbárske výrobky

Poľnohospodárstvo

- zamestnáva 71 % ekonomicky činného obyv.
- prevláda rastlinná výroba
- význam má zavlažovanie- tradícia, v niektorých oblastiach úroda 2 – 3 krát do roka
- hlavne ryža – 1. miesto na svete
- svetová úroveň – pšenica, kukurica, proso, sezam, bataty, zemiaky, podzemnica olejná
- z technických plodín – bavlník, tabak, juta, konope,
- na export – ovocie, orechy, čaj

Živočíšna výroba

- chov ošípaných – 40 % svetovej produkcie
- chov hydiny, menej hov. dobytok
- chov oviec, jakov, kôz – v západnej časti
- tradícia – priadka morušová – svetové prvenstvo v prírodnom hodvábe
- rybolov

Cestovný ruch 

- rozvoj v poslednom období, množstvo kultúrnych pamiatok