Názov krajiny:Indonézska republika
Rozloha:1 919 440 km² pevnina, 7 966 100 km voda
Počet obyvateľov:245 452 739 (2006)
Štátne zriadenie:prezidentská republika
Geografická poloha:súostrovie v juhovýchodnej Ázii.
Hlavné mesto: Jakarta
Mena: rupia (RP) = 100 senov
Jazyky: indonézčina (úradný)
Správne členenie: 27 provincií
Náboženstvo: moslimovia (87,2%), kresťania (8%), hinduisti (2%), budhisti (1%)

Rozsiahle súostrovia Indonézie prechádzajúce rovníkom a rozprestierajúce sa medzi dvoma oceánmi - Indickým a Tichým, to územie lákalo už po stáročia svojím bohatstvom a rozmanitou prírodou každého od misionárov až po pirátov. Indonézia („indické ostrovy“) je najväčší ostrovný štát na Zemi. Rozprestiera sa medzi juhovýchodnou Áziou, Malajský polostrovom a Austráliou. Tvorí ju 17 508 ostrovov, z ktorých asi 6000 má názov a asi 3000 je obývaných. V západo-východnom smere meria 5110 km a v severo-južnom 1890 km. Je to jediná ázijská krajina, ktorej územie presahuje na južnú pologuľu. Ostrovy sú zoskupené do Veľkých Súnd (Sumatra, Jáva), Kalimantan (Borneo), Sulawesi (Celebes), Malých Súnd (Bali, Lombok, Sumbawa a i.), Molúk (Halmahera, Pulau, Morotai a i.) a západná časť Novej Guiney. Na ostrovoch sa striedajú horské pásma porastené tropickými lesmi a nížiny. Ostrovy ležia v jednej z najintenzívnejších zemetrasných oblastí, pretože tu sa stretajú euroázijská, tichoocánska a indoaustrálska litosférická doska. Časté sú sopečné výbuchy a zemetrasenia. Z vyše 400 mladých sopiek je aj v súčasnosti 76 činných (napr. Kerinci, 3805 m n. m.; Merapi, 2911 m n. m.; Rinjani, 3726 m n. m.; Krakatoa, 813 m n. m.). Najvyšším vrchom štátu je Puncjak Jaya (5030 m n. m.) na ostrove Nová Guinea. Keďže Indonézia leží v tropickom pásme, strieda sa obdobie sucha a obdobie dažďov a priemerná ročná teplota dosahuje až 26°C. Leto je tu horúce a daždivé (od novembra do marca) a zima je ,,chladná" - a suchá (uprostred kalendárneho roka). V máji ostrovy hýria sviežosťou a zeleňou a v októbri sú horúce a suché. Vhodná doba na návštevu a na kúpanie je vďaka priaznivým klimatickým podmienkam prakticky po celý rok. V posledných rokoch však klasické členenie na dve ročné obdobia – suché a daždivé - prestáva platiť.

Teplotná tabuľka v °C

Mesiac:   I.  II.  III.  IV.  V.  VI.  VII. VIII.  IX.  X.  XI.  XII.

Vzduch: 30  30  30    31  30  30   31    31    31  32  32   30
More:    28  28  28    28  28  27   27    27    27  27  28   29

Hospodárstvo: Krajina sa rozvíja s určitými otrasmi, ale rýchlo. Umožňuje to jednak bohatá surovinová základňa (ropa, zemný plyn, cín, bauxit, zlato, striebro, nikel, meď, drevo) a jednak zahraničný kapitál (predovšetkým japonský). Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú chemický, strojársky, a lacnú pracovnú silu zamestnávajúci textilný priemysel, ďalej drevársky a papierenský priemysel. Na pomerne malej rozlohe ornej pôdy je najdôležitejšou plodinou ryža. Aj na vývoz sa urodí juta, kokosové orechy, kaučuk, rozmanité koreniny, káva, tabak, čaj a cukrová trstina. Chov zvierat má menší význam. Pre výživu obyvateľstva a export je významnejší rybolov.

Dejiny: Doklady potvrdzujúce osídlenie ostrovov sú staré 1,1 milióna rokov (Homo erectus – tzv. Jávsky človek). Predkovia dnešných obyvateľov osídľovali ostrovy z kontinentálnej juhovýchodnej Ázie medzi r. 2500 až 500 pred n. l. – tzv. austronézske osídľovanie. Od 1. stor. n. l. vznik prvých štátnych útvarov na Jáve, od 4. stor. prenikanie hinduizmu, neskôr budhizmu; od 14. stor. sa z Indie šíri islam. Starobylé a posvätné chrámy sú prevažne budhistické a hinduistické. Po storočiach roztrieštenej vlády jednotlivých ostrovov sa podarilo v 14. storočí hinduistickej ríši Madžapahit ovládnuť väčšinu Indonézie. Od začiatku 16. stor. prenikali na ostrovy Portugalci, na prelome 16. a 17. stor. ich vystriedali Holanďania. Budovanie holandskej tzv. východnej Indie, najmä po založení holandskej Východoindickej spoločnosti (1602) pokračovalo až do zač. 20. stor. Počas druhej svetovej vojny ostrovy okupovali Japonci a ihneď po skončení vojny bola vyhlásená Indonézska republika, čo však vyvolalo britskú a holandskú intervenciu, nezávislá Indonézska rep. bola vyhlásená až po haagskej konferencii v r. 1949. V roku 1965 sa ujal moci diktátor Suharto, ktorý vládol až do mája 1998, kedy bol pod tlakom masových demonštrácií donútený odstúpiť. S príchodom nového prezidenta prišla do Indonézie nádej na demokratickejší režim – po dvadsiatich rokoch nová vláda umožnila, aby sa vo Východnom Timore, ktorý Indonézia anektovala, konalo referendum. To rozhodlo, že sa Východný Timor od ostrovnej ríše oddelí (2002). Indonézia je najväčšou ostrovnou a najľudnatejšou moslimskou krajinou na svete.

Pirátstvo: Osobitným fenoménom Indonézie je najvyššia miera pirátstva na svete. Najviac je postihnutá oblasť severne a severovýchodne od ostrova Sumatra a prieplav Malacca. Od júla 2004 Indonézia spolu s Malajziou a Singapurom začali s koordinovaným hliadkovaním prieplavu Malacca s cieľom zamedziť terorizmu a pirátstvu v oblasti. Spolupráca spomínaných krajín je reakciou na narastajúci počet prípadov námorného pirátstva vo výsostných vodách krajín v tejto oblasti. Prieplav Malacca spája Indický oceán s Juhočínskym morom a ročne ho využíva viac než 50 000 komerčných námorných prepravcov prevážajúcich ročne cca 1/3 celosvetového tovaru a nerafinovanej nafty.

Ďalším fenoménom sú plávajúce trhy. Všade na týchto trhoviskách –v mestách a v dedinách – sa predáva čerstva zelenina, tropické ovocie a ryby. Viaceré z nich sa ponuka priamo z člnov zakotvených pozdĺžne brehu riek a kanálov. Základom mnohých pokrmov v Indonézii je ryža, nudle a maniok. Z mäsa sa najčastejšie konzumuje rybie, kuracie mäso a krevety. Veľa jedál sa ochucujú napr. čili, citronelou, kokosom alebo satay( arašidová omáčka).

Zloženie obyvateľstva: viac ako 300 pôvodných etník, medzi najpočetnejší patrí: Jávania(39,9%), Sundánia, Madurijovia, Minangkabauovia, Buginijovia, Batakovia, Balijci. Medzi najpočetnejšie imigrovane etnika patria: Číňania, Arabi, Indovia. Miestni obyvatelia sú známi svojou pohostinnosťou a priateľským správaním sa k cudzincom a tiež svojou dávnou kultúrou a zvykmi.

Bali: Ostrov Bali je podľa legiend domovom božstiev. Na ostrove prevláda hinduistické náboženstvo. Tento turistický raj je charakteristický piesočnatými plážami so zlatistým alebo čiernym pieskom a luxusnými hotelmi. Pouličné obchodíky ponúkajú nepreberné množstvo domácich remeselných výrobkov a čerstvého exotického ovocia. Ostrov Bali, známy tiež aj ako "Smejúci sa ostrov" nebo "Ostrov bohov", je jednou z vstupných bráň do tohto exotického raja.

Lombok: Susedný ostrov Lombok je doslova oázou pokoja a je vhodný hlavne pre návštevníkov, ktorí si chcú oddýchnuť pred ruchom civilizácie. Prekrásne tiché pláže, teplé more a malé sasacké dedinky s tradičnými domčekmi dotvárajú celkovú exotickú atmosféru ostrova.

Celabes: Celebes alebo Sulawesi je jeden z ostrovov Veľkých Súnd. Leží v Indonézii a je to jedenásty najväčší ostrov na svete. Má rozlohu 174 600 km². Hlavné mesto je Makasar. Od Bornea ho delí Makasarský prieliv, od Filipín Sulaweské more a od Malých Súnd Floreské more.

Sumatra: Sumatra je šiesty najväčší ostrov na svete (približne 473 000 km²) a najväčšia časť Indonézie. Do tejto rozlohy je započítaných aj množstvo menších ostrovov ležiacich pri pobreží Sumatry. Od Malajského polostrova je na severe je oddelená Malakkským prielivom a od Jávy na juhovýchode Sundským prielivom. Sumatra je väčšinou pokrytá dažďovým pralesom, čo ju robí takmer nevyužiteľnou pre poľnohospodárstvo, napriek tomu dažďové pralesy tvoria veľmi významnú časť bohatstva Indonézie.